Historické záznamy: 1240 Gorthoa, 1246 Gurtua, 1351 Gortua, 1341 Suruthuafew (Guruthuafeu), 1366 Gortuauyze, 1390 Gorothua, 1402 Gortuafe,1429 Gorothwa, 1571-73 Gorthaua ukazujú, že pôvodné meno rieky bolo Gortava (Varsik, 1990). Šmilauer (1932), Stanislav (2004), Varsik (1990) i Sičáková (1996) považujú pomenovanie Gortvy za nejasné a neisté je aj to, či meno je slovanského alebo neslovanského pôvodu. Slov s koreňom gort- nie je v indoeurópskych jazykoch veľa. Najväčšiu skupinu tvoria slová s významom uzavretý, ohradený priestor, ohrada, plot, záhrada, pole a podobne, napr. lat. hortus, gr. khórtos, stír. gort, nem. Garten, angl. garden, alb. gardh, rus. górod, ogoród ap. Vo Veľkej Británii je niekoľko miestnych názvov odvodených z gaelského slova gort = obrábaná pôda, pole.V Lužickom Srbsku je miestny názov Górty, ktorý odvodzuje Muka (1928) z nemeckého Gärten. Nájsť motiváciu pre odvodenie mena rieky z týchto slov je problematické. Rovnaké je to aj so stír. gorta, gael. gort, s významom hlad, hladovanie. Podľa Krajčoviča (2008) názov obce Gortva pochádza zo slov grt, grta, čo má byť otvor hrdla, prenesene otvor v zemi, priehlbina, kde sa stráca voda vytekajúca z minerálneho prameňa.
Czirbusz (1908) považuje meno za slovanské a odvodzuje ho zo slova hrtan, zrejme podľa oblúkovitého tvaru toku rieky (slk. dial. hrtáň, hrta i orta je ohnutý koniec saní). Rieka sa však nevolá Gortan ale Gortva (Gortava). Hrtan sa povie poľ. krtań, rus., ukr. gortáň, bul. grъklján, sch. grkljan, stsl. grъtanъ, grъtanь, psl. gъrtanь. Slovo hrtan sa často spája so slovom hrdlo, poľ. gardło, rus., ukr. górlo, sch. gȑlo, sln. gŕlo, psl. gъrdlo. Pre hrtan má slovenčina aj pomenovanie gágor. Hrtan, hrdlo i gágor sú orgány, v ktorých sa tvorí zvuk, čo sa odráža pri utváraní viacerých slovies. S gágorom sa spája sloveso gagotať, gágoriť, jčes. gagořit, rus. gagáriť. Od rus. a ukr. górlo sú odvodené slovesá gorlániť, resp. gorláti, s významom kričať, revať. Ruské gorlástyj a ukrajinská gorlástij sa prekladá ako krikľavý, hlučný. Rus. gorlopán je kriklúň a gorláč (zool.) je vrešťan. Sloveso gorlaniť, s významom spievať, revať má aj Kálal (1924). Slovinské gŕléti, gŕliti znamená hrkútať, sch. gŕlat je hlasný, hlučný. Sch. grkljan je hrtan, gȑkati znamená hrkútať. Po rusky gortáň je hrtan, rus. dial. gortániť znamená kričať, hulákať na plné hrdlo (hrtan). Miklosich (1862-65) má sloveso grъtaniti = kričať, zvučať. Slovník slovenských nárečí má z Gemera sloveso hartusiť (slk. dial. hartan, čes. dial. hrtús =hrtan) = robiť krik, znepokojovať krikom a z okolia Ilavy sloveso hartušiť = búchať, trieskať, hrmotať. Hurtošiť, hurtovať znamená robiť lomoz, hrkot, krik. Hrtaniť znamená hlasno kašlať. slk. dial. hrtániť, mor. dial. (c)hrtániť znamená kričať z plného hrdla. Po česky hartusiti je robiť hluk, rachotiť. Machek (1971) i Rejzek (2001) považujú sloveso hartusit za nejasné. Z mimoslovanskej slovnej zásoby môžeme uviesť gaelské garthaich i garrthaich = angl. a loud tumultuous shout, clamour, any loud noise, teda hlučné volanie, lomoz, hluk. Dalo by sa uvažovať o keltskom pôvode pomenovania Gortvy, pravdepodobnejší je však slovanský pôvod tohto hydronyma. Motiváciou pre pomenovanie rieky je zvuk, ktorý vydáva prúd vody. Sloveso hrtániť malo pred 12. storočím podobu gortániť (v ruštine je to doteraz) a z neho vzniklo hydronymum Gortava (vplyvom maďarčiny dnes Gortva), podobne ako zo slovesa hučať vzniklo hydronymum Hučava.
Czirbusz G.: A kárpátok hegyeinek és folyóinak. Nagybecskerek, 1908.
Kálal M.: Slovenský slovník z literatúry aj nárečí. Banská Bystrica, 1924.
Krajčovič R.: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (12). Kultúra slova, 2008, 42 (6): 339-346.
Machek V.: Etymologický slovník jazyka českého. Praha, 1971.
Miklosich F.: Lexicon palaeoslovenico-graeco-latinum. Viedeň, 1862-65.
Muka E.: Słownik dolnoserbskeje rěcy a jeje narecow. III. Pśidanki. Praha, 1928.
Rejzek J.: Český etymologický slovník. Voznice, 2001.
Sičáková Ľ.: Hydronymia slovenskej časti povodia Slanej. Prešov, 1996.
Stanislav J.: Slovenský juh s stredoveku II. Bratislava, 2004.
Šmilauer V.: Vodopis starého Slovenska. Praha a Bratislava, 1932.
Varsik B.: Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10.-12. storočí. Bratislava, 1990.
Slovník slovenských nárečí I. Bratislava, 1994.
štvrtok 23. júna 2011
O hydronymách Drietoma a Vyčoma
Spoločným znakom pomenovania riečok Drietoma a Vyčoma je zriedkavá a starobylá prípona -oma. Starobylosť mien, aj keď s najväčšou pravdepodobnosťou slovanských, sťažuje vysvetlenie ich pôvodu. Šmilauer (1932) považoval obidve za neobjasnené. Za neznámeho pôvodu považovali meno Vyčomy aj Uhlár (1981) a Varsik (1990). Druhý z autorov porovnával meno Vyčomy s miestnymi názvami Vicsa a Vichadal, ktoré sa zvyknú spájať so slovami vlk, vĺča. Meno Vyčomy neprekonalo od stredoveku veľké zmeny: 1246 Wichama, 1293Wichema 1301 Vychama, 1340 Wychma, 1359 Vychma, Wichma (Hladký, 2004). Podľa Šapošnikova (2010) koreň *vyč- môže byť príbuzný zvukomalebnému slovesnému koreňu *vykati, vylúčiť nemožno ani substrátny pôvod hydronyma ako napr. mesto Uxama v Španielsku.
Viaceré slovenské rieky sú pomenované podľa šumu, hluku, ktorý vydáva tečúca voda. Takúto motiváciu má zrejme aj Vyčoma. Vychádzať môžeme zo slovies vyť, poľ. wyć, rus. dial. vyčáť i vičáť, bul. vikam, sch. víkati, s významom kričať, volať. Machek (1971) odvodzuje slovo povyk z nezachovaného slovesa vykati = křičeti, hlučeti. Vyčoma je teda vyčiaca, hučiaca riečka. Takúto etymológiu by mohol potvrdiť zápis Hucsarló patak z roku 1895, ktorý považuje Hladký (2004) za nejasný. Rovnakú motiváciu má aj Hlomniansky potok (Hlomná) v povodí Vyčomy, ktorého meno súvisí s apelatívom hlom, hlomoz, psl. *glom- = lomoz, prenikavý zvuk (Hladký, 2004). Názov Hlomná má tie isté východiská ako riečka Galamia (Galomia) v povodí Ipľa, s najstarším záznamom Holumna (1260).
Obec Drietoma (1321 Drethma) je pomenovaná podľa riečky (1244 Derethma), ktorá sa dnes volá Drietomica. Podľa Šmilauera (1932) je etymológia Drietomy najasná a nevyjadruje sa k nej ani Varsik (1990). Východiskom je zrejme psl. *derti, z ktorého môžeme odvodiť až tri etymológie:
1. Najstarší je význam sťahovať kožu, drať obuv, odev, kôru stromov a pod. Drať, drieť, odierať sa povie stč. dřieti, čes. dříti, poľ. drzeć, sch. derati, sln. dréti, bul. derá, rus. drať, ukr. dérti. Koryto (riečište) vyschnutého potoka je po sch. déra. Táto motivácia (drať, odierať dno a brehy vodou) je najpravdepodobnejšia.
2. Ďalší význam bežať, utekať má čes. dřeti, poľ. drzeć, rus. udráť, udiráť, sln. dréti. Príbuzné je slk. trieliť (od trieť) a laš. dial. drhnuč. V slovinčine dréti znamená aj rýchlo tiecť. Drietoma by v tomto prípade bola riečkou s rýchlo tečúcou vodou, podobne ako Bystrica. Túto etymológiu zastáva Krajčovič (2008).
3. Tretím významom je kričať, revať, ako je to v poľ. drzeć się, sln. dreti se, sch. derati se, bul. derá se. Motivácia by bola rovnaká ako pri hydronymách Hučava, Revúca, Vyčoma a pod.
S psl. *derti súvisia mená ďalších dvoch potokov. V povodí Slanej je to potok Udoriná, ktorý nemá stredoveké zápisy a Syčáková (1996) považuje jeho etymológiu za nejasnú. Potok preteká dolinou Udorina. Dnešný Radvanský potok má historiské záznamy: 1255 a 1256 Vdurna, 1263 Wodroana, Vudroana, 1287 Odorna, 1291 Udurnya, Udurna, 1293 Vdurna, 1404 Udorna, 1736 a 1820 Udurna, 1876 Udurnica, 1892 Udvorná, 1968 Udurna (Krško, 2008). Krško uvádza názor Šmilauera, podľa ktorého meno Udorná pochádza z adj. dvorná (resp. z predl. u + adj. dvorná). Verbič (2010) odvodzuje názov Udoriná z psl. *dorъ (< *dьrati), z čoho je strus. dorъ a rus. dial. dor = pôda vyčistená (od drevín L.B.) pre oranie. Daľ (1978) má pri slove dorъ významy: rúbaň, čistina, oráčina, žiarovisko, čomu zodpovedá slovenský laz. Podľa výkladu Verbiča (2010) by názvu Udoriná zodpovedal náš Lazný potok. Povodie Udorinej však leží v horách a nie je vhodné na poľnohospodárske využívanie. Veľký rusko-slovenský slovník z roku 1960 má pri slovesách udráť, udiráť významy: ujsť, utekať, ufujazdiť, zdúchnuť. Daľ (1980) má pri týchto slovesách významy: odtrhnúť, oddrapiť. So slovesami udráť a udiráť je príbuzne prídavné meno udórčivyj - náchylný odtrhávať časti niečoho. Daľ (1980) cituje vetu: Рѣчка удóрчива (удóристая) по веснамъ яры подмываетъ. Ruské slovo jar má význam strmý svah alebo breh, úžľabina, roklina, výmoľ. Potoky Udoriná a Udorná sú pomenované podľa výmoľov a strží tvoriacich sa pri prudkom topení snehu na jar a pri silných lejakoch. Voda odiera, podmýva ich brehy. Ruské slovesá udráť, udiráť majú význam: 1. odtrhnúť, oddrapiť, 2. ujsť, utekať. Hydronymá Drietoma, Udoriná, Udorná odvodzujeme od staršieho významu odtrhnúť, oddrapiť. Krajčovič (2008) dal pri Drietome prednosť významu utekať. Rovnakú etymológiu ako Udoriná a Udorná má zrejme aj spišský potok Odorica. Ruským slovesám udráť, udiráť je príbuzné slovinské udréti s významom prelomiť sa, prevaliť sa, pretrhnúť sa (ľad. mraky, hrádza), prepadnúť sa (zem). So slovesom udréti súvisia podstatné mená udòr a udorína.
Na strednom Slovensku pri Lovinobani leží obec Uderiná, s historickými názvami 1467 Wdarnya, 1469 Wdwarnya, Wdornya, 1808 Udornya, Uderna, Udeřina, Udorna, 1920 Uderiná. V chotári obce sú názvy Uderinky a Veľká Uderiná. Podobne ako pri potoku Udorná aj meno Uderinej sa zvykne odvodzovať zo slova dvor, maď. udvar. Meno obce má však zrejme podobnú motiváciu ako potoky Udoriná a Udorná a dolina Udorina. Je pomenovaná podľa výmoľov a prepadnutých, poklesnutých miest v teréne. Po slovinsky udorína je miesto, kde terén poklesol a vznikli priehlbiny. Rovnaký význam má slovo udrtina. Udòr je, prielom, strž, priehlbeň, vymleté miesto. Priehlbiny mohla vytvoriť voda, prípadne boli výsledkom banskej činnosti v stredoveku.
Do tejto skupiny miestnych názvov asi patrí aj vrch Udrina (652 m) v Strážovských vrchoch. Na vrchole bolo staroveké hradisko chránené z jednej strany prudkými skalnými zrázmi a z druhej priekopami a valmi. Staroveké hradisko bolo aj nad obcou Uderiná. Motivácia v tomto prípade nie je celkom jasná. Mohli to byť napríklad priekopy okolo hradiska, dnes čiastočne zasypané.
Вербич С.: Словацька гідронімія як об´экт етимологічного аналізу. In: Lexika slovenskej onymie. Bratislava, 2010.
Даль B.:Толковый словарь живого великорусского языка I. Москва, 1978.Дaль B.: Толковый словарь живого великорусского языка IV. Москва, 1980.
Шапошников А. К.: Этимологические заметки на полях "Hydronymia povodia Nitry". In: Lexika slovenskej onymie. Bratislava, 2010.
Hladký J.: Hydronymia povodia Nitry. Trnava, 2004.
Krajčovič R.: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (10), Kultúra slova, 2008, 42(4): 223-229.
Krško J.: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, 2008.
Machek V.: Etymologický slovník jazyka českého. Praha, 1971.
Sičáková Ľ.: Hydronymia slovenskej časti povodia Slanej. Prešov, 1996.
Šmilauer V.: Vodopis starého Slovenska. Praha - Bratislava, 1932.
Uhlár V.: Vihorlat a Vičoma/Vyčoma v ľudovej etymológii. Slovenská reč, 1981, 46(5): 298-302.
Varsik B.: Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10.-12. storočí. Bratislava, 1990.
Viaceré slovenské rieky sú pomenované podľa šumu, hluku, ktorý vydáva tečúca voda. Takúto motiváciu má zrejme aj Vyčoma. Vychádzať môžeme zo slovies vyť, poľ. wyć, rus. dial. vyčáť i vičáť, bul. vikam, sch. víkati, s významom kričať, volať. Machek (1971) odvodzuje slovo povyk z nezachovaného slovesa vykati = křičeti, hlučeti. Vyčoma je teda vyčiaca, hučiaca riečka. Takúto etymológiu by mohol potvrdiť zápis Hucsarló patak z roku 1895, ktorý považuje Hladký (2004) za nejasný. Rovnakú motiváciu má aj Hlomniansky potok (Hlomná) v povodí Vyčomy, ktorého meno súvisí s apelatívom hlom, hlomoz, psl. *glom- = lomoz, prenikavý zvuk (Hladký, 2004). Názov Hlomná má tie isté východiská ako riečka Galamia (Galomia) v povodí Ipľa, s najstarším záznamom Holumna (1260).
Obec Drietoma (1321 Drethma) je pomenovaná podľa riečky (1244 Derethma), ktorá sa dnes volá Drietomica. Podľa Šmilauera (1932) je etymológia Drietomy najasná a nevyjadruje sa k nej ani Varsik (1990). Východiskom je zrejme psl. *derti, z ktorého môžeme odvodiť až tri etymológie:
1. Najstarší je význam sťahovať kožu, drať obuv, odev, kôru stromov a pod. Drať, drieť, odierať sa povie stč. dřieti, čes. dříti, poľ. drzeć, sch. derati, sln. dréti, bul. derá, rus. drať, ukr. dérti. Koryto (riečište) vyschnutého potoka je po sch. déra. Táto motivácia (drať, odierať dno a brehy vodou) je najpravdepodobnejšia.
2. Ďalší význam bežať, utekať má čes. dřeti, poľ. drzeć, rus. udráť, udiráť, sln. dréti. Príbuzné je slk. trieliť (od trieť) a laš. dial. drhnuč. V slovinčine dréti znamená aj rýchlo tiecť. Drietoma by v tomto prípade bola riečkou s rýchlo tečúcou vodou, podobne ako Bystrica. Túto etymológiu zastáva Krajčovič (2008).
3. Tretím významom je kričať, revať, ako je to v poľ. drzeć się, sln. dreti se, sch. derati se, bul. derá se. Motivácia by bola rovnaká ako pri hydronymách Hučava, Revúca, Vyčoma a pod.
S psl. *derti súvisia mená ďalších dvoch potokov. V povodí Slanej je to potok Udoriná, ktorý nemá stredoveké zápisy a Syčáková (1996) považuje jeho etymológiu za nejasnú. Potok preteká dolinou Udorina. Dnešný Radvanský potok má historiské záznamy: 1255 a 1256 Vdurna, 1263 Wodroana, Vudroana, 1287 Odorna, 1291 Udurnya, Udurna, 1293 Vdurna, 1404 Udorna, 1736 a 1820 Udurna, 1876 Udurnica, 1892 Udvorná, 1968 Udurna (Krško, 2008). Krško uvádza názor Šmilauera, podľa ktorého meno Udorná pochádza z adj. dvorná (resp. z predl. u + adj. dvorná). Verbič (2010) odvodzuje názov Udoriná z psl. *dorъ (< *dьrati), z čoho je strus. dorъ a rus. dial. dor = pôda vyčistená (od drevín L.B.) pre oranie. Daľ (1978) má pri slove dorъ významy: rúbaň, čistina, oráčina, žiarovisko, čomu zodpovedá slovenský laz. Podľa výkladu Verbiča (2010) by názvu Udoriná zodpovedal náš Lazný potok. Povodie Udorinej však leží v horách a nie je vhodné na poľnohospodárske využívanie. Veľký rusko-slovenský slovník z roku 1960 má pri slovesách udráť, udiráť významy: ujsť, utekať, ufujazdiť, zdúchnuť. Daľ (1980) má pri týchto slovesách významy: odtrhnúť, oddrapiť. So slovesami udráť a udiráť je príbuzne prídavné meno udórčivyj - náchylný odtrhávať časti niečoho. Daľ (1980) cituje vetu: Рѣчка удóрчива (удóристая) по веснамъ яры подмываетъ. Ruské slovo jar má význam strmý svah alebo breh, úžľabina, roklina, výmoľ. Potoky Udoriná a Udorná sú pomenované podľa výmoľov a strží tvoriacich sa pri prudkom topení snehu na jar a pri silných lejakoch. Voda odiera, podmýva ich brehy. Ruské slovesá udráť, udiráť majú význam: 1. odtrhnúť, oddrapiť, 2. ujsť, utekať. Hydronymá Drietoma, Udoriná, Udorná odvodzujeme od staršieho významu odtrhnúť, oddrapiť. Krajčovič (2008) dal pri Drietome prednosť významu utekať. Rovnakú etymológiu ako Udoriná a Udorná má zrejme aj spišský potok Odorica. Ruským slovesám udráť, udiráť je príbuzné slovinské udréti s významom prelomiť sa, prevaliť sa, pretrhnúť sa (ľad. mraky, hrádza), prepadnúť sa (zem). So slovesom udréti súvisia podstatné mená udòr a udorína.
Na strednom Slovensku pri Lovinobani leží obec Uderiná, s historickými názvami 1467 Wdarnya, 1469 Wdwarnya, Wdornya, 1808 Udornya, Uderna, Udeřina, Udorna, 1920 Uderiná. V chotári obce sú názvy Uderinky a Veľká Uderiná. Podobne ako pri potoku Udorná aj meno Uderinej sa zvykne odvodzovať zo slova dvor, maď. udvar. Meno obce má však zrejme podobnú motiváciu ako potoky Udoriná a Udorná a dolina Udorina. Je pomenovaná podľa výmoľov a prepadnutých, poklesnutých miest v teréne. Po slovinsky udorína je miesto, kde terén poklesol a vznikli priehlbiny. Rovnaký význam má slovo udrtina. Udòr je, prielom, strž, priehlbeň, vymleté miesto. Priehlbiny mohla vytvoriť voda, prípadne boli výsledkom banskej činnosti v stredoveku.
Do tejto skupiny miestnych názvov asi patrí aj vrch Udrina (652 m) v Strážovských vrchoch. Na vrchole bolo staroveké hradisko chránené z jednej strany prudkými skalnými zrázmi a z druhej priekopami a valmi. Staroveké hradisko bolo aj nad obcou Uderiná. Motivácia v tomto prípade nie je celkom jasná. Mohli to byť napríklad priekopy okolo hradiska, dnes čiastočne zasypané.
Вербич С.: Словацька гідронімія як об´экт етимологічного аналізу. In: Lexika slovenskej onymie. Bratislava, 2010.
Даль B.:Толковый словарь живого великорусского языка I. Москва, 1978.Дaль B.: Толковый словарь живого великорусского языка IV. Москва, 1980.
Шапошников А. К.: Этимологические заметки на полях "Hydronymia povodia Nitry". In: Lexika slovenskej onymie. Bratislava, 2010.
Hladký J.: Hydronymia povodia Nitry. Trnava, 2004.
Krajčovič R.: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (10), Kultúra slova, 2008, 42(4): 223-229.
Krško J.: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, 2008.
Machek V.: Etymologický slovník jazyka českého. Praha, 1971.
Sičáková Ľ.: Hydronymia slovenskej časti povodia Slanej. Prešov, 1996.
Šmilauer V.: Vodopis starého Slovenska. Praha - Bratislava, 1932.
Uhlár V.: Vihorlat a Vičoma/Vyčoma v ľudovej etymológii. Slovenská reč, 1981, 46(5): 298-302.
Varsik B.: Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10.-12. storočí. Bratislava, 1990.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)