Lopúch väčší (Arctium lappa) je rastlina s veľkými listami. Jeho plody s háčikmi sa zachytávajú na odeve ľudí a srsti zvierat. Je bežne rozšírený od nížin po horské pásmo. Lopúch bol motiváciou pre viaceré toponymá na Slovensku. Lopušné Pažite tvorili pôvodne dve obce: Lopušná, 1598 Lapussina, 1658 Lapusna a Pažite, 1662 Pazittje. Vrch Lopušná je v Nízkych Javorníkoch, Veľkej Fatre a Muránskej planine, Lopušná dolina je južne od Svitu i v Malej Fatre. Lopúch dal meno aj viacerým potokom. Mená potokov Lopušná a Do Lopušnej v povodí Turca odvodzuje Krško (2003) od lopúcha. Pri potokoch Lopušná v povodí Váhu a Lopušný, inak i Vadičovský potok v povodí Kysuce uvádzajú Krško (2011), resp. Krško, Velička (2011) aj vedecký názov rodu – lopúch (Arctium). Do tretice, pri potoku Lopušné v povodí Hrona uvádza Krško (2008) aj druhové meno – lopúch väčší (Arctium lappa). V slovenských nárečiach sa pod lopúchom rozumie nielen rod lopúch (Arctium) ale aj deväťsil (Petasites). Pod malým, resp. horkým lopúchom sa rozumel podbeľ (Tussilago). Dva významy fytonyma lopúch (Arctium i Petasites) uvádza aj Historický slovník slovenského jazyka II. Kálal (1924) pod lopúchom rozumel len deväťsil. Slovník slovenských nárečí uvádza pod heslom lopúch len rod lopúch (Arctium) a podbeľ (Tussilago), deväťsil chýba. V prípade spomínaných horských potokov i ďalších toponymách sa pod lopúchom určite rozumel deväťsil (Petasites) a nie lopúch (Arctium). Deväťsil tvorí v údoliach horských potokov súvislé zapojené porasty.
Kálal M. Slovenský slovník z literatúry aj nárečí. Banská Bystrica, 1924.
Krško J.: Hydronymia povodia Turca. Banská Bystrica, 2003.
Krško J.: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, 2008.
Krško J.: Hydronymia horného povodia Váhu (od povodia Rajčianky po prameň Váhu). Banská Bystrica, 2011.
Krško J., Velička D.: Hydronymia povodia Kysuce. Banská Bystrica, 2011.
Historický slovník slovenského jazyka II. Bratislava, 1992.
Slovník slovenských nárečí II. Bratislava, 2006.
