Pomenovanie kaliny obyčajnej (Viburnum opulus) je všeslovanské, rozšírené vo všetkých slovanských jazykoch. Jej príbuzná kalina siripútková (Viburnum lantana) – siripútka má v rôznych slovanských jazykoch rôzne mená. Pomenovanie siripútka je známe len na Slovensku. Pôvod mena tohto kra je objasnený na tomto blogu v príspevku: Etymológia fytonyma siripútka /Viburnum lantana) zo dňa 13.3.2013. Prvá časť názvu: siri- súvisí s jemným sivobielym ochlpením výhonkov a spodnej strany jej listov. Druhá časť: -pútka súvisí s ohybnosťou jej mladých prútov, ktoré sa využívali v košikárstve i viazanie (pútanie) snopov. Puto je 1. reťaz, povraz, remeň, okovy a pod. slúžiace na sputnanie niekoho alebo niečoho 2. spojivo (zdrob. pútko).
Siripútka sa po rusky povie гордóвина. Daľ (1978) uvádza aj ďalšie mená: гордъ, гордина, гордóвикъ. Po ukrajinsky je to гордoвина, гордина, poľsky hordowina a hordowit. Vasmer (1964) považuje etymológiu tohto slova za nejasnú.
Vychádzať treba z ie. koreňa *ǵʰorH- „črevo“. Na prvý pohľad je toto spojenie čudné, tento koreň však v indoeurópskych jazykoch prekonal ďalší vývin. Grécke χορδή znamená črevo, ovčie črevo (na struny do hudobných nástrojov) i výrobky z čriev (klobásy, jaternice). Podobný význam má aj lat. chorda (corda): črevo, črevová struna a povrázok zo struny (používal sa na spútavanie väzňov a zajatcov). Z latinčiny prebrali slovo románske jazyky: fr. corde, cordelle, šp. cordel, port. corda, cordel a tal. còrda, s významom povraz, struna. Z francúzskeho cordelle prešlo slovo aj do germánskych jazykov: nem. Kordel, hol. koord, kardeel, angl. cord. Františkán sa po anglicky povie cordelier (nosili okolo pása povraz). V ruskej námorníckej terminológii sa používajú slová гóрдень,
гордéля, гaрдéль i кaрдéль. Sú to rôzne povrazy a laná používané pri manipulácii s lodnými plachtami. Zo slovenských nárečí poznáme slovo korda „povrázok, uzda“, sch. kôrda je povraz, mac. кордела je stuha.
Slovo гордóвина má teda rovnakú motiváciu ako sirpútka: ohybné prúty sa v minulosti používali namiesto povrazov na viazanie, spájanie, pútanie. Paralely nachádzame aj v iných jazykoch. Jedným z nemeckých mien siripútky je türkische Weide – prúty má ohybné ako vrba. Mená Rotschlinge a Wegenschlinge vychádzajú z slovesa schlingen „vinúť, krútiť, viazať a pliesť“. Schlinge je slučka, oko, pútka na jarabice. Bandstrauch naznačuje, že prúty siripútky sa používali na viazanie.
Даль В.: Толковый словарь живaго великорусского языка I. Москва, 1978.
Фасмер М.: Этимологический словарь русского языка I. Москва, I964.
streda 16. septembra 2015
štvrtok 3. septembra 2015
O názve obce Častá
Obec Častá leží na južnom úpätí Malých Karpát medzi Bratislavou a Trnavou. Dnes patrí do okresu Pezinok. Jej historické mená sú:1291 Chuzthu, 1296 Chezthey 1332-35 Henricus sacerdos de Chastue, (Chastuae), 1562 Cyesthe, 1773 Czasta, 1786 Čschasta, 1808 Cžasta, 1920 Častá. Slovenskému menu Častá zodpovedá maďarské Cseszte. Názorov na pôvod mena obce je niekoľko.
Podľa Krajčoviča (2008) časta je toponymické apelatívum od ľudového čast-, s príponou -a podľa osada. Má to byť usadlosť s vyčleneným chotárom z väčšieho územného celku. Obec Častá patrila panstvu Červený Kameň, a vznikla na vyčlenenej časti jeho územia. Apelatívum časta sa v slovenských slovníkoch nenachádza a ak by v stredoveku existovalo, bolo by takýchto toponým na Slovensku viac, pretože viaceré panstvá vyčleňovali zo svojho územia chotáre nových osád a obcí. Príbuzné je stčes. částa, o ktorom Gebauer (1970) píše: tu bezpochyby rozuměno parta = pars, a částa = část, kus. Menom Császta sú v Maďarsku pomenované aj vrchy a studničky, čo hovorí v neprospech názoru Krajčoviča.
Vo svojej knihe Slovenský juh v stredoveku má Stanislav (2004) niekoľko toponým označených ako Časta, resp. Császta. Na brehu Blatenského jazera (stolica Zala) je to *Časta, 1093 villa Pilip cum portu in loco Chazta a neďaleko aj vrch Császta. V stolici Baranya je malá obec Császta, v Boršodskej stolici je samota Császta, 1477 Chasta a pri nej vrch Császta a studňa Császta kút. Na Žitnom ostrove je potok Császta (prítok Váhu). Tu je aj samota Császta melléke, potok Kis Császta ére, Császta patak (starý) a lúky Császta hátirétek. Tieto toponymá sú podľa neho odvodené od osobného mena Časta < *Čȩsta. Gebauer (1970) má vo svojom slovníku osobné mená Časta, Částa, Částek a žen. Častava. Priezviská Částa a Császta sa zachovali dodnes. Obec Častá nie je v diele Stanislava uvedená priamo, lebo leží v regióne obývanom Slovákmi. Spomína sa len ako ďalší príklad na toto toponymum. Na turistckej mape z roku 2001 v severovýchodnej časti Žitného ostrova nachádzame potoky Částa, Stará Částa a Malá Částa, samotu Částa a chotárne názvy Částa a Pri Částe.
Etymológiu Stanislava preberá aj Varsik (1984). Dubovský (1993) v monografii obce Častá píše: „Oveľa pravdepodobnejší a správnejší je výklad autorov Svobodu a Šmilauera (Místní jména v Čechách, V. s. 589), ktorí názov Častej odvodzujú od prídavného mena Častý, čo v starej slovenčine znamenalo hustý, tienistý“. Táto informácia je vymyslená, lebo v spomínanej knihe sa spomínajú len miestne mená v Čechách a nie na Slovensku. Na citovanej strane 589 autori Svoboda a Šmilauer (1960) píšu len to, že os. m. Částa vychádza z adjektívneho základu častý, pôvodne hustý. Podľa Dubovského je nemecký názov Častej: Schatmansdorf (1390 Satmania, Sathmansdorf, 1437 Schadmansdorff, 1440 Schatmanstorf, 1543 Schadmansdorff, 1562 Cyesthe alias Sathmania) odvodený od nemeckého slova Shatten – tieň, schattengeben – dávať tieň.
Slovník súčasného slovenského jazyka pri adj. častý uvádza význam: veľakrát sa vyskytujúci, opakujúci, frekventovaný. V starej češtine častý je 1. častý, häufig, frequens a 2. častý v prostoru, četný, hustý, dicht. V ruštine чáстый je 1. hustý, 2. nachádzajúci sa blízko vedľa seba, 3. rýchly, 4. častý, чáща je 1. húština, húšťava, húštie, húšť, 2. prenes. les. Rovnaký význam má aj slovo чaстинá, чащóба a чащýга. Prídavné meno častý je všeslovanské. Vasmer (1973) má rus. чáстый, ukr. чáстий, brus. чáсты, strus. чaстъ, bul. чест, sch. čêst „častý i hustý“, sln. čésto, poľ. czȩsty, hluž. časty, dluž. cesty, stsl. чѧстъ (čȩstъ), psl. * čȩstъ. Miklosich (1862-1865) má vo svojom slovníku slová чѧстa (čȩsta) a чѧстина (čȩstina), v preklade gr. βάσος, lat. fruticetum, slk. húšť, húština.
Mená obcí odvodených od osobného mena nezostávajú v slovenskom prostredí (na rozdiel od územia obývaného Maďarmi) spravidla v pôvodnom tvare a mávajú rôzne prípony, napr. Ješkova Ves, Peťovka, Štefanov, Henclová, Hendrichovce, Domadice, Demänová a pod. (výnimku tvoria obce pomenované po svätcoch). Czȩstochowa v Poľsku patrila osobe menom Czȩstoch. Častá si zachovala tvar bez prípon, čo napovedá, že má skôr inú motiváciu. Pokiaľ nie je v zakladacej listine obce uvedený pôvodný majiteľ, ťažko potvrdiť alebo vyvrátiť, že jej meno je odvodené od osobného mena. To platí aj pre terénne útvary ako sú potoky, vrchy, studničky a pod. Pre obec Častá a ďalšie spomenuté toponymá je najpravdepodobnejšou motiváciou psl. чѧстa (čȩsta) a чѧстина (čȩstina) „húštie, húština“. Podobný význam ako húštie, húština majú slová chrasť, chrašť, chriašť, chrastina, chraština, chrastie i chraštie. Od nich sú odvodené názvy obcí Chrasť nad Hornádom: 1280 Horost, 1344 Harast, Chrastince: 1290 Harastigyormoth, Chrastné: 1427 Nag Harasty a Chrašťany: 1209 Herestien a vrchy Chrasť, Chrástky, Chrasťová a Chrasťové. V slovenských pohoriach sú aj vrchy Húšťavy a Húštie, známe je i priezvisko Húšťava, resp. Húščava. Stanislav (2004) medzi miestnymi názvami odvodenými od os. m. Časta < *Čȩsta uvádza aj dva vrchy pomenované Császta. Tu by sme predpokladali skôr apelatívum čȩsta „húštie“.
Ak by sme uznali, že meno obce je odvodené od psl. чѧстa (čȩsta) „húštie“ potom je otázkou aj samotné písanie toponyma Častá. Častá je ženskou podobou adj. častý. Od prídavného mena hustý sú podstatné mená húštie a húština. Názov potoka Částa na Žitnom ostrove je oficiálne potvrdený Názvoslovnou komisiou pri Slovenskom úrade geodézie a kartografie. Toponymá na území Maďarska majú podobu Császta. Maďarský jazyk má svoje pravidlá, ktoré nie sú pre Slovákov záväzné, no ako na to poukázal Stanislav (2004), tieto miestne názvy majú slovenský pôvod a vznikli na území pôvodne obývanom Slovákmi. Aj po rusky sa húštie povie чáща [čášča]. V poslednej fáze existencie Rakúsko-Uhorska Maďari masívne pomaďarčovali slovenské miestne názvy. Po vzniku Československa boli tendencie opačné a mená obcí dostávali slovenskú podobu. Tak vznikol v roku 1920 názov Častá, ktorý sa používa dodnes. Názov má podobu prídavného mena a zrejme nebola známa jeho etymológia. Adekvátnejší by bol asi názov Částa odvovený od podstatného mena čȩsta „húštie“. Občania si na meno Častá zvykli, no určite ich zaujíma jeho pôvod.
Фасмер М.: Этимологический словарь русского языка I. Москва, 1973
Gebauer J.: Slovník staročeský. Díl I [A/J]. Praha, 1970.
Krajčovič R.: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (7). Kultúra slova 2008 42 (2): 89-96.
Kunetka-Beňo Š. a kol. Častá. Monografia obce. Častá, 1993.
Miklosich F.: Lexicon paleoslovenico-graeco-latinum. Vindobona, 1862-1865.
Stanislav J.: Slovenský juh v stredoveku II. Bratislava, 2004.
Svoboda J. a Šmilauer V.: Místní jména v Čechách V. Praha, 1960.
Varsik B.: Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratislava, 1984.
Geografické názvy okresu Komárno. Bratislava, 1991.
Slovník slovenských nárečí I. Bratislava, 1994.
Slovník súčasného slovenského jazyka ag. Bratislava, 2006.
Veľký rusko-slovenský slovník V. Bratislava, 1970.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava, 1977.
Podľa Krajčoviča (2008) časta je toponymické apelatívum od ľudového čast-, s príponou -a podľa osada. Má to byť usadlosť s vyčleneným chotárom z väčšieho územného celku. Obec Častá patrila panstvu Červený Kameň, a vznikla na vyčlenenej časti jeho územia. Apelatívum časta sa v slovenských slovníkoch nenachádza a ak by v stredoveku existovalo, bolo by takýchto toponým na Slovensku viac, pretože viaceré panstvá vyčleňovali zo svojho územia chotáre nových osád a obcí. Príbuzné je stčes. částa, o ktorom Gebauer (1970) píše: tu bezpochyby rozuměno parta = pars, a částa = část, kus. Menom Császta sú v Maďarsku pomenované aj vrchy a studničky, čo hovorí v neprospech názoru Krajčoviča.
Vo svojej knihe Slovenský juh v stredoveku má Stanislav (2004) niekoľko toponým označených ako Časta, resp. Császta. Na brehu Blatenského jazera (stolica Zala) je to *Časta, 1093 villa Pilip cum portu in loco Chazta a neďaleko aj vrch Császta. V stolici Baranya je malá obec Császta, v Boršodskej stolici je samota Császta, 1477 Chasta a pri nej vrch Császta a studňa Császta kút. Na Žitnom ostrove je potok Császta (prítok Váhu). Tu je aj samota Császta melléke, potok Kis Császta ére, Császta patak (starý) a lúky Császta hátirétek. Tieto toponymá sú podľa neho odvodené od osobného mena Časta < *Čȩsta. Gebauer (1970) má vo svojom slovníku osobné mená Časta, Částa, Částek a žen. Častava. Priezviská Částa a Császta sa zachovali dodnes. Obec Častá nie je v diele Stanislava uvedená priamo, lebo leží v regióne obývanom Slovákmi. Spomína sa len ako ďalší príklad na toto toponymum. Na turistckej mape z roku 2001 v severovýchodnej časti Žitného ostrova nachádzame potoky Částa, Stará Částa a Malá Částa, samotu Částa a chotárne názvy Částa a Pri Částe.
Etymológiu Stanislava preberá aj Varsik (1984). Dubovský (1993) v monografii obce Častá píše: „Oveľa pravdepodobnejší a správnejší je výklad autorov Svobodu a Šmilauera (Místní jména v Čechách, V. s. 589), ktorí názov Častej odvodzujú od prídavného mena Častý, čo v starej slovenčine znamenalo hustý, tienistý“. Táto informácia je vymyslená, lebo v spomínanej knihe sa spomínajú len miestne mená v Čechách a nie na Slovensku. Na citovanej strane 589 autori Svoboda a Šmilauer (1960) píšu len to, že os. m. Částa vychádza z adjektívneho základu častý, pôvodne hustý. Podľa Dubovského je nemecký názov Častej: Schatmansdorf (1390 Satmania, Sathmansdorf, 1437 Schadmansdorff, 1440 Schatmanstorf, 1543 Schadmansdorff, 1562 Cyesthe alias Sathmania) odvodený od nemeckého slova Shatten – tieň, schattengeben – dávať tieň.
Slovník súčasného slovenského jazyka pri adj. častý uvádza význam: veľakrát sa vyskytujúci, opakujúci, frekventovaný. V starej češtine častý je 1. častý, häufig, frequens a 2. častý v prostoru, četný, hustý, dicht. V ruštine чáстый je 1. hustý, 2. nachádzajúci sa blízko vedľa seba, 3. rýchly, 4. častý, чáща je 1. húština, húšťava, húštie, húšť, 2. prenes. les. Rovnaký význam má aj slovo чaстинá, чащóба a чащýга. Prídavné meno častý je všeslovanské. Vasmer (1973) má rus. чáстый, ukr. чáстий, brus. чáсты, strus. чaстъ, bul. чест, sch. čêst „častý i hustý“, sln. čésto, poľ. czȩsty, hluž. časty, dluž. cesty, stsl. чѧстъ (čȩstъ), psl. * čȩstъ. Miklosich (1862-1865) má vo svojom slovníku slová чѧстa (čȩsta) a чѧстина (čȩstina), v preklade gr. βάσος, lat. fruticetum, slk. húšť, húština.
Mená obcí odvodených od osobného mena nezostávajú v slovenskom prostredí (na rozdiel od územia obývaného Maďarmi) spravidla v pôvodnom tvare a mávajú rôzne prípony, napr. Ješkova Ves, Peťovka, Štefanov, Henclová, Hendrichovce, Domadice, Demänová a pod. (výnimku tvoria obce pomenované po svätcoch). Czȩstochowa v Poľsku patrila osobe menom Czȩstoch. Častá si zachovala tvar bez prípon, čo napovedá, že má skôr inú motiváciu. Pokiaľ nie je v zakladacej listine obce uvedený pôvodný majiteľ, ťažko potvrdiť alebo vyvrátiť, že jej meno je odvodené od osobného mena. To platí aj pre terénne útvary ako sú potoky, vrchy, studničky a pod. Pre obec Častá a ďalšie spomenuté toponymá je najpravdepodobnejšou motiváciou psl. чѧстa (čȩsta) a чѧстина (čȩstina) „húštie, húština“. Podobný význam ako húštie, húština majú slová chrasť, chrašť, chriašť, chrastina, chraština, chrastie i chraštie. Od nich sú odvodené názvy obcí Chrasť nad Hornádom: 1280 Horost, 1344 Harast, Chrastince: 1290 Harastigyormoth, Chrastné: 1427 Nag Harasty a Chrašťany: 1209 Herestien a vrchy Chrasť, Chrástky, Chrasťová a Chrasťové. V slovenských pohoriach sú aj vrchy Húšťavy a Húštie, známe je i priezvisko Húšťava, resp. Húščava. Stanislav (2004) medzi miestnymi názvami odvodenými od os. m. Časta < *Čȩsta uvádza aj dva vrchy pomenované Császta. Tu by sme predpokladali skôr apelatívum čȩsta „húštie“.
Ak by sme uznali, že meno obce je odvodené od psl. чѧстa (čȩsta) „húštie“ potom je otázkou aj samotné písanie toponyma Častá. Častá je ženskou podobou adj. častý. Od prídavného mena hustý sú podstatné mená húštie a húština. Názov potoka Částa na Žitnom ostrove je oficiálne potvrdený Názvoslovnou komisiou pri Slovenskom úrade geodézie a kartografie. Toponymá na území Maďarska majú podobu Császta. Maďarský jazyk má svoje pravidlá, ktoré nie sú pre Slovákov záväzné, no ako na to poukázal Stanislav (2004), tieto miestne názvy majú slovenský pôvod a vznikli na území pôvodne obývanom Slovákmi. Aj po rusky sa húštie povie чáща [čášča]. V poslednej fáze existencie Rakúsko-Uhorska Maďari masívne pomaďarčovali slovenské miestne názvy. Po vzniku Československa boli tendencie opačné a mená obcí dostávali slovenskú podobu. Tak vznikol v roku 1920 názov Častá, ktorý sa používa dodnes. Názov má podobu prídavného mena a zrejme nebola známa jeho etymológia. Adekvátnejší by bol asi názov Částa odvovený od podstatného mena čȩsta „húštie“. Občania si na meno Častá zvykli, no určite ich zaujíma jeho pôvod.
Фасмер М.: Этимологический словарь русского языка I. Москва, 1973
Gebauer J.: Slovník staročeský. Díl I [A/J]. Praha, 1970.
Krajčovič R.: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (7). Kultúra slova 2008 42 (2): 89-96.
Kunetka-Beňo Š. a kol. Častá. Monografia obce. Častá, 1993.
Miklosich F.: Lexicon paleoslovenico-graeco-latinum. Vindobona, 1862-1865.
Stanislav J.: Slovenský juh v stredoveku II. Bratislava, 2004.
Svoboda J. a Šmilauer V.: Místní jména v Čechách V. Praha, 1960.
Varsik B.: Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratislava, 1984.
Geografické názvy okresu Komárno. Bratislava, 1991.
Slovník slovenských nárečí I. Bratislava, 1994.
Slovník súčasného slovenského jazyka ag. Bratislava, 2006.
Veľký rusko-slovenský slovník V. Bratislava, 1970.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava, 1977.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)