Vo svojom etymologickom slovníku má de Vaan (2008) heslo carpinus „hrab“ a sloveso carpō, carpere „trhať, zbierať plody, ovocie, lístie“. Ako príbuzné uvádza fytonymá: stprus. skerptus, lit. skirpstas „brest“, skirpstùs (?) „buk“ a slovesá lit. kerpù, kirpti „sekať, rezať, strihať, hrýzť“, lot. cìrpt „holiť“. Podľa de Vaana tieto stromy majú pílovité okraje listov a ich meno môže vychádzať zo slovesa to cut „rezať“. Toto je však len tzv. „ľudová etymológia“. Listy a vetvičky týchto stromov boli v minulosti využívané ako doplnkové krmivo pre drobné prežúvavce (kozy a ovce), čo súvisí s pomenovaním drevín.
Vedecký názov Carpinus označuje v slovanských jazykoch hrab psl. *grab(r)ъ, poľ. grab, rus. a ukr. граб, sch. grȁb, gràbar, čes. habr, bul. гàбъp, mac. гaбep, sln. gaber. Podobne ako pri dvojici lat. carpinus – carpere a lit. skirpstas – kirpti môžeme aj fytonymum hrab spájať so stsl. slovesom грабити „uchvacovať, lúpiť, zdierať, drancovať, nem. raffen, rauben, lat. diripere“. Dnes sa sloveso hrabať spája najmä s hrabaním sena, v minulosti znamenalo aj lúpiť, zdierať, drancovať. Ďalšou dvojicou je stprus. skōberwīs, lit. skrõblas „hrab“ a skrósti „rozrezať, rozsekať“. Po lotyšsky sa hrab povie skābardis, pričom skrāpēt, skrabināt je škrabať, skābbarība je silážne krmivo a skābsiens je kyslé seno a skābs je kyslý.
Brest (Ulmus) sa povie čes. břest, poľ. brzost, sln. brest, sch. brijest, blg. бряст, rus. a ukr. бéрест.
Machek (1971) vidí súvislosť medzi brestom a brezou (Betula). Podľa neho len tieto dva stromy vytvárajú na konároch korok. To ich približuje k nem. Borke „kôra stromu“, ďalšie súvislosti sú podľa neho nejasné. Brückner (1957) má brest pod heslom breza. Vasmer (1964) má pri hesle бéрест (Ulmus) aj slovo бeрёстa „brezová kôra“ a motiváciu je pravdepodobne adj. svetlý. Zo slovom svetlý spája brest aj Bezlaj (1977). Podľa Snoja (1997) je brest pomenovaný podľa svetlého lyka a východiskom je ie. koreň *bherHǵ-to-. Spájanie brestu s adj. svetlý je záhadou. Brest nemá ani svetlú kôru ani drevo a svetlé lyko má väčšina drevín.
Pre objasnenie pôvodu fytonyma brest je dôležité apelatívum: sln. bŕst, bŕstje „púčik“, sln., sch. bȓst „mladý výhonok krov a stromov“, bul., mac. бръст „orezané vetvičky s lístim ako zimné krmivo oviec a kôz, slk. dial. brost i bros „1. kvetné puky a jahňady 2. tenké suché vetvičky, raždie, rus. брoс „oddelené hlávky ľanu a konope“, rus., ukr.. брoсть „púčik“. Po slovinsky bŕslênje je pučanie, nalievanie pukov a bŕskanje je hrabanie, dolovanie, strkanie, bȓstéti znamená pučať, rašiť a bŕskati hrabať, dolovať a brstíti ohrýzať mladé výhonky, sch. bȑstī i bŕstiti znamená ožierať mladé výhonky, ohrýzať lístky, bȑsnat je listnatý. Po bulharsky бръстя a macedónsky брсти znamená: 1. kŕmiť v zime kozy a ovce orezanými vetvičkami 2. žrať výhonky drevín kozami a ovcami. Ruské slovesá бросáть a брóсить znamenajú zbierať hlávky ľanu, csl. бръснѫти je škrabať, drhnúť, holiť, bul. бръшa je trieť, stierať, stsl. брысало je strapec a събрысати znamená zoškrabať.
Podobne ako pri dvojiciach: lat. carpere – carpinus , lit. skrósti – skrõblas, stsl. грабити – slk hrab, lit. kirpti – skerptus aj v tomto prípade ide o dvojicu psl. *brъstiti (sę) „1. ožierať mladé výhonky krov a stromov kozami a ovcami 2. kŕmiť kozy a ovce výhonkami krov a oviec“ – *brъstъ i*brъstь „mladé výhonky stromov a krov“ a fytonymum brest.
Zo slovesa *brъstiti (sę) sú odvodené aj mená ďalších dvoch rodov rastlín. Prvým je brečtan (Hedera), sln. bȓštan, bȓštran, sch. bŕštan, bršten, bršta, brštran, slk. dial. brštan, breštan, čes. břečtan, poľ. brzecztan, brzostan, ukr. борощаник, прочитан, maď. borostyán, rum. broştean, boroştean, boroşleán. Iným menom tohto rodu je sln. bršlján, bršljén, sch. bŕšljan, bŕšlan, mac. bršlan, bršlen, blg. бръшлян, slk. dial. bršlen, ngr. προυσλιάνη. Po maďarsky boroszlán bol pôvodne orgován (Syringa), dnes je to lykovec (Daphne). Orgován i lykovec majú intenzívne voniace fialové kvety. Fytonymum boroszlán môže pochádzať zo slovanského bršlján, bršlan, alebo zmenou szt > szl z borostyán.
Ďalším druhom je bršlen (Evonymus), slk. dial. aj bršlam, bršľan, čes. brslen, dial. brsněl, brsnil, poľ. przmiel, rus. бересклéт, бересбрéк, бересдрень, брусклéт, брусклéн, бруслѝна. To, že listy a výhonky bršlena sú veľmi atraktívne pre kozy sa odrazilo aj v menách tohto rodu: stprus. wosigrabis (wosi je koza a grabis je hrab), lit. ožẽkšnis (ožys je koza), maď. kecskerágó (kecske je koza), rum. caprifói (capra je koza). Ako krmivo pre kozy slúžila v minulosti aj rakyta, angl. goat willow (goat je koza).
Etymologické slovníky (Vasmer, 1964, Bezlaj, 1977, Snoj, 1997. Rejzek, 2001 a i.) považujú tieto fytonymá za nejasné. Podľa nich mohli rozličné formy vzniknúť len v dôsledku kontaminácie etymologicky rôznych názvov. Podľa Trubačeva (1976) fytonymum *brьščьľanъ/*brъščьlenъ vychádza zo slovesa *brъsati/*brъskati a motiváciou je „odtrhnuté na krmivo“, t.j. tieto rastliny slúžia ako potrava prežúvavcov.
Miklosich (1886) spája psl. *brъsnǫti a stsl. бръснѫти s latinským slovesom radere „zoškrabovať, strúhať, spilovať, čistiť, holiť (hlavu, bradu)“. Po bulharsky бръснa znamená holiť, бръснaт je holený, oholený. Psl. *brъsnǫti je blízke slovesu brúsiť, ktoré je v rus. брусклéт, брусклéн, бруслѝна (Evonymus). S tým asi súvisí aj rum. şleu „brest“. Sloveso şlefui znamená brúsiť, zrejme z nem. schleifen. V ruskom брусклéн znamená -клéн javor (Acer), бересбрéк -брéк je brek (Sorbus torminalis) a бересдрень -дрень je drieň (Cornus).
Brest sa po nemecky povie Ulm, jeho ďalšie meno je Rüster. Kluge (2002) píše, že -ter je sufix typický pre mená stromov, prvú časť slova spája s mhd. rust. Ďalšie súvislosti sú podľa neho nejasné. Falk a Torp (1960) pri hesle ris uvádzajú: „sammlung dünner zweige, reis, rute als strafwerkzeug“, šv. ris, anord. hrîs „krovie, húštie“, ags. hrîs „vetva, konár“, mnd. rîs „konár, krík“, (hol rijs), ahd. rîs (nem. Reis „vetva, haluz, výhonok“). Ďalej uvádzajú nór. risbit „ročná koza“, šv. dial. risbit, anord. hrîsbîtr, mnd. rîsebîter „ rok starý dobytok, ktorý už môže ohrýzať výhonky stromov“. Ďalším heslom je riste: „einschneiden“, t.j. zarezať, zastrihnúť, narezať, nakrájať, šv. rista, nór. rĭsta, šv. vb. anord. rĭsta (z *ristian) a rîsta (reist) „schneiden, ritzen, aufschlitzen“ = mnd. risten „(ein)ritzen, schlitzem“. Menom Kleine Rüster i Klienrüster sa označuje bršlen (Evonymus) a Rüster je i javor Acer platanoides.
Brest sa povie nemecky aj Effe, hol. iep, iepeboum, fríz. iperenbeam. Tieto mená vychádzajú z fytonyma brečtan (Hedera), nem. Efeu, Epheu, v 8. stor. ebihewi, mhd. ep-höu, ebehöu a je príbuzné a. ivy, ae. īfig. Druhou časťou fytonyma je -heu, t.j. Heu „seno“. Listy brečtanu sú zelené aj v zime a v minulosti boli spolu so senom z lúčnych rastlín a vetvičkami brestu používané ako doplnkové krmivo pre domáce zvietatá. Brečtan sa povie holandsky klímóp, pričom klímen znamená liezť, vinúť sa. Iným menom brestu je lit. guobà, lot. goba. Litovské slovesá góbstyti a góbti znamená kryť, omotávať sa má podobný význam ako hol. klímen. Omotávať sa a pokrývať je typická vlastnosť brečtanu a lit. guobà, lot. goba mohla pôvodne patriť tomuto druhu, podobne ako je to pri nem. Effe a hol. iep. Brečtan sa povie litovsky gẽbenė.
Uvedené príklady ukazujú, že pomenovanie drevín brest, bršlen a brečtan má v slovanských, baltských a germánskych jazykoch rovnakú motiváciu vychádzajúcu z toho, že ich listy a mladé vetvičky slúžili v minulosti ako potrava hospodárskych zvierat. To ich spája s pomenovaním hrabu v latinčine, slovanských a baltských jazykoch.
Фасмер М.: Этимологический словарь русского языка I. Москва, 1964.
Трубачев О.Н. ed.: Этимологический словарь славянских языков 3. Москва, 1976.
Bezlaj F.: Etymološki slovar slovenskega jezika I. Ljubljana, 1977.
Brückner A.: Słownik etymologiczny jȩzyka polskiego. Warszawa, 1957.
Falk H.S. a Torp A.: Norvegisch-Dänisches etymologischos Wörterbuch. Oslo a Bergen, 1960.
Kluge F.: Etymologisches Wörterbuch der deutschen Sprache. Berlin – New York, 2002.
Machek V.: Etymologický slovník jazyka českého. Praha, 1971.
Miklosich F.: Etymologisches Wörterbuch der slavischen Sprachen. Wien 1886.
Rejzek J.: Český etymologický slovník. Voznice, 2001.
Snoj M.: Slovenski etymološki slovar. Ljubljana, 1997.
