pondelok 30. januára 2017

O pôvode fytonyma lopúch (Arctium)

Fytonymom lopúch (Arctium) sa zaoberali viacerí etymológovia. Machek (1971) spája lopúch s lat. lappa, čo je tiež lopúch, no pôvod latinského lappa nevysvetľuje. Podľa Šmída (2002) je lat. lappa asi z keltského lap = ruka, prípadne z gr. labein, lambanó = uchopovať. Iní autori vychádzajú z PIE koreňa *leip- = lepkavý. Фасмер (1967) spája lopúch s lit. lãpas = list. Rejzek (2001) píše, že psl. *lopuchъ je asi odvodenina od nedoloženého psl. *lopъ, čo zodpovedá lit. lãpas = list. Rovnaký názor má aj Králik (2015), podľa ktorého je lopúch odvodenina od psl. *lopъ vo význame „list“, porovnávaného s lit. lãpas, lot. lapa „list“ - východiskom je ide. *lēp-, *lōp-, *lәp.

Baltské lapa, lãpas znamená list rastlín, lopúch sa však povie lot. diždadzis, lit. varnaléša, dial. žioplỹs, kváiša, vépla. V slovanských jazykoch slovo laba, tlapa, poľ. łapa, rus., ukr., bul. лáпа je spodná časť končatín niektorých zvierat. Даль (1979) uvádza niekoľko prípadov využitia slova лáпа, лáпкa v botanickom názvosloví: лaпа-мужская (Androsace septentrionalis), лaпа-львиная, лaпа-медвѣжья (Alchemilla), лaпки-кошачьи (Gnaphalium dioicum) a гусячьи-лaпки (Potentilla anserina). V slovenských nárečiach sú to napr. huśe lapki, bot. alchemilka (Alchemilla), koča lapka, bot. plesnivec (Leontopodium).

Lopúch väčší (Arctium lappa) má dva dominantné znaky: 1. veľké listy – podľa viacerých etymológov sú práve listy motiváciou tohto fytonyma, 2. úbory s háčikmi, pomocou ktorých sa prichytávajú na srsť zvierat a odev ľudí. Na označenie tohto prichytávania sa plodov rastlín majú slovanské jazyky dve slovesá: repiť (sa) a lapať (sa). Sloveso repiť (sa) = prichytávať sa, je príbuzné lat. rapiō -ere, gr. έρέπτομαι, lit. répti, aprépti, alb. rrjep. Od slovesa repiť (sa) je odvodených niekoľko mien rastlín. Даль (1980) uvádza: репéйникъ, репьякъ, репéнникъ, репецъ a репнѝкъ. Sú to najmä mená lopúcha (Arctium), no patria sem aj rody Carduus, Cirsium, Cnicus, Geum, Xanthium a Agrimonia. V slovenčine a iných slovanských jazykoch je to predovšetkým repík (Agrimonia), ktorého semená sa prichytávajú (repia) na srsť zvierat a odev ľudí. Arctium (lopúch) sa povie psl. *rěpьje, slk. dial. repík, stč. řepí, poľ rzep, rzepień, sln. repínec, ch. rèpuh, srb. рèпух, mac. dial. репей, bul. рèпей, rus. рeпéйник. Tieto mená môžu mať aj iné rastliny, napr Agrimonia, Carduus a pod. Popri rastlinách sa na kožu zvierat a ľudí repí aj pijavica (Hirudo) a kliešť (Ixodes). Iným príkladom z ríše zvierat je netopier, dial. repik.

Iným slovesom, ktoré vyjadruje schopnosť úborov lopúcha prichytávať sa na srsť zvierat a odev ľudí je sloveso lapať sa, ktoré je zrejme aj motiváciou pre pomenovanie tejto rastliny. Vo fytonyme lopúch je koreň lop-, v slovese lapať (sa) koreň lap-. V starších prameňoch, napr. Jungmann (1990, I. vyd. 1836) je lopuch, lopauch, lapauch, lopun, lopaun a lapaun, Даль (1979, I. vyd. 1881) má лапýхъ, лoпýхъ, лапýшникъ a лапýхá. Obec Lopúchov má historické zápisy 1345 Lapuhus, Lapuchus, 1427 Lappohos, 1773 Lopuchow. Lopúch je psl. *lopuchъ, čes. lopuch, poľ. łopuch, łopian, rus. лопýх i лaпýх, ukr., blr. лопýх, po chorvátsky je to lopuh, lapušina i lepušina, rumuni majú dial. lapúc, albánci llapushё (Verbascum, Nymphaea, Petasites). Aj v slovenských nárečiach je popri názve lopúch aj lapún. Podľa slovesa lapať (sa) sú pomenovené a niektoré živočíchy. Lapka je nárečové pomenovanie malej mušky (cca 4 mm) z rodu Simulium, ktorá spôsobuje bodavo-cicavými ústnymi orgánmi bolestivé rany na koži zvierat a človeka. Lapka sa prichytáva (lapá) na telo zvierat a človeka. Voš (Pediculus) sa lokálne nazýva lapoška.

Latinskému lappa „lopúch“ je blízke lat. lapathum (lapathium, lapathus) a tal. lapàzio, vychádzajúce z gr. λάπαθον (λάπαθος) „štiav (Rumex)“. Beekes (2010) predpokladá, že slovo λάπαθον nie je gréckeho pôvodu. Grécke λάπαθος znamená i pascu, lapač, lapák na zvieratá. Λάπαθος je významovo blízke slovesu λάμβάνω (λάβή, λάβεῖν) „uchopiť, chytiť, lapiť“. Je zaujímavé, že po španielsky sa lopúch povie lapa i lampezo. Po anglicky sa štiav povie dock, lopúch je burdock. Prvá časť bur- pochádza z dán. burre, šv. a nór. borre a vyjadruje pichľavosť ostňov na plodoch lopúcha. Machek (1971) píše, že dolnolužický łopuch je v skutočnosti štiav (Rumex), pretože maslo sa balilo rovnako do lopúchových i štiavových listov.

Taxonómovia spájajú druhy (species) do väčších skupín (rod, čeľaď) na základe genetickej príbuznosti. Každý druh má len jedno platné meno (rodové a druhové – binominálna nomenklatúra), ostatné sú synonymá. Pri ľudovom názvosloví môže mať to isté meno (prípadne rôzne varianty) aj niekoľko geneticky nepríbuzných rastlín. Určitý druh dostane svoje meno na základe svojej charakteristickej vlastnosti a toto meno sa môže preniesť aj na iné druhy s podobnou vlastnosťou. Môže však nastať aj prípad, že rastlina je pomenovaná podľa jednej svojej vlastnosti, no jej meno sa prenesie na inú rastlinu na základe celkom iného spoločného znaku.

Vlastnosť repiť (sa) (lapať sa, chytať sa) majú plody rastlín Arctium, Agrimonia a Geum, no od tohto slovesa sú odvodené aj ľudové mená rodov Carduus, Cirsium a iné, ktoré majú síce pichliače, no ich plody sa nerepia (neprichytávajú). Iným príkladom je sln. repúh (Petasites), ktorý vôbec nemá pichliače a s lopúchom (Arctium), sln. repínec ho spájajú len veľké listy. Z úzko etymologického hľadiska je motivácia fytonyma repúh (Petasites) problematická, lebo repúh sa vôbec nerepí, má len veľké listy ako repínec (Arctium).

Rovnaký problém je aj pri fytonyme lopúch (Arctium). Meno lopúch majú v nárečiach aj rastliny iných rodov, napr. Petasites, Tussilago, Rumex, Verbascum a iné. Doterajší text ukazuje, že meno lopúch súvisí so slovesom lapať sa (prichytávať sa, repiťsa) a podobná motivácia je aj v neslovanských jazykoch. Meno lopúch sa druhotne prenieslo aj na viaceré rastliny s veľkými listami, čo viedlo etymológov k názoru, že práve veľké listy (lit. lãpas, lot. lapa „list“) dali lopúchu meno.

Даль В.: Толковый словарь живого великорусского языка II. Москва 1979.
Даль В.: Толковый словарь живого великорусского языка IV. Москва 1980.
Фасмер M.: Этимологический словарь русского языка II. Москва 1967.
Beekes R.:Etymological Dictionary of Greek I. Leiden, Boston 2010.
Králik Ľ.: Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava 2015.
Machek V.: Etymologický slovník jazyka českého. Praha 1971.
Rejzek J.: Český etymologický slovník. Voznice 2001.
Šmíd M.: Průvodce odbornými názvy rostlin. Praha 2002.