Imelo biele (Viscum album) je poloparazitická rastlina rastúca v korunách stromov. Vodu a živiny odoberá svojmu hostiteľovi, jej zelené listy sú však schopné fotosyntézy. Imelo si najviac vážili Kelti, pre ktorých to bola posvätná rastlina. Podľa Camerona (1883) jej mená ako gael. a ír. uile-ice, ír. uile iceach, kymr. oll-iach, uchelwydd, uchelfar majú význam univerzálny liek. Latinské vīscum znamená 1. imelo, 2. lep na vtáky, vīscōsus je lepkavý. Grécke ίξός je plod imela i lep z neho. Latinské i grécke meno imela súvisí s využívaním jeho plodov na výrobu lepidla na vtáky. Kluge (2002) o názve Mistel, čo je imelo po nemecky píše: „mhd. mistel m., ahd. mistil, as. mistil m. Aus germ. *mistilō f. „Mistel“, auch in anord. mistilteinn m., ae. mistel m (?). Wohl Lautvariante zu der lat. Entsprechung viscum n., auch gr. ixós m.; also *mihs-tlo-.“ V anglickom mistletoe druhá časť -toe znamená konár, pôvod prvej časi – mistle je neznámy. Falk a Thorp (1960) odvodzujú slovo Mistel z nem. Mist, germ. *mista- „hnoj, trus“. Vychádzajú z toho, že vtáky živiace sa plodmi imela roznášajú jeho semená trusom. Takáto etymológia však predpokladá, že Germáni najprv spoznali mechanizmus prenášania semien rastliny a až potom jej dali meno. Podľa Vasmera (1971) sa pôvod názvu imelo hľadá v rôznej chuti jej plodov: stind. amlás, amblás „kyslý“, alb. ëmblë „sladký“, tëmblë „žlč“, lat. amārus „horký“, sthn. ampfaro „štiav“. Obsah plodov imela je lepivý, preto by ich sotva niekto jedol. Machek (1954) píše: „Preslova věta „původ jména národního neznámý“ platí dosud. Brückner měl za to, že to slovo patří ke jmu, jmouti (*jьmǫ, *jęti), protože ze jmélí dělali lep na jímání, chytání ptáků.“ V novšej práci (Machek, 1971) autor píše, že slovo je asi „praevropské“. Novšie Rejzek (2001) píše, slovo je asi z ie. slovného základu *em- „brať, chytať“ (jmout). Motiváciou môže byť parazitický spôsob života rastliny či fakt, že z jej bobúľ sa vyrábal lep na vtáky.
Názov imelo je všeslovanský: slk. dial. omela, omelie, omelo, omaľja, omeľja, jemelo, jemalo, mel, emelo, čes. amala, bleskové koště, čarodějná metla, čertovo koště, dubové mejlí, emelo, gmejlí, hromová metla, hímelí, hýmelí, jamela, jemalo, jemela, jemelí, jímelí, jmel, jmelí, melé, mílí, mel, omejlí, omela, omelie, omelo (Rystonová, 2007), poľ. jemioła, hluž. jemjélina, dluž. jémjélina, jémjoł, cartowe chožyšćo, rus. oméla, ukr. iméla, oméla, čortove pomelo, namelina, rus. oméla, bul. ìmel, sch. ìmela, mèla, sln. oméla, csl. imela. Príbuzné je aj pomenovanie imela v baltských jazykoch: lit. ãmalas, lot. amuols, amuls, āmals.
Ometlo je slamená, brezová alebo čečinová metla na dlhej rúčke na vymetanie pekárskej pece. Jeho ľudové názvy sú omel, omelo, omolo, omälo, omielce, čes. pometlo, poľ. pomiotło, sln. ométalnica, ométalo, rus., ukr. pomeló. Východiskom je sloveso miesť, stsl. mesti, rus., ukr. mestí, brus. mescь, poľ. mieść, hluž. mjeść, dluž. mjasć, sln., sch. mésti a príbuzné slovesá ako je omiesť, poometať, pozametať, rus. pomestí, sch. pomèsti, pòmesti, omèsti, sln. pomêsti, omêsti, mac. pomete a pod. Z psl. mesti je aj metla, rus. metlá, dem. metëlka, ukr. mitlá, poľ. miotła, sln. métla, sch. mètla, bul. metlà, psl. *metьla. Rastliny imela pripomínajú metlu, pomelo, omelo, preto v slovanských jazykoch je motiváciou tohto fytonyma podobnosť s metlou. Vyjadrujú to aj ľudové mená: čes. čarodějná metla, hromová metla, čertovo koště, bleskové koště (čes. koště = metla), dluž. cartowe chozyšćo (dluž. chozyšćo = metla), ukr. čortove pomeló. Rastliny imela v korunách stromov pripomínajú čarovníky, čo sú zhluky vetvičiek pripomínajúce vtáčie hniezda. Tieto deformácie drevín spôsobujú choroby alebo sú fyziologického pôvodu. Čarovníkom, ktoré pripomínajú imelo sa hovorí aj hromová, čes. čarodějná metla. Ruské veďmino pomeló , angl. witch broom, nem. Hexenbesen je bosorkina metla. V Nemecku sa miestami hovorí Hexenbesen čarovníku aj imelu.
Podľa metly a jej slovných derivátov je pomenovaných veľa rastlín. Metlina (panicula) je zložený strapec a tento typ súkvetia má veľa rastlín, predovšetkým trávy. Slovo metla je vo fytonyme metlica, čes. metlice (Deschampsia), rus. metlíca, poľ. miotła – metlička (Apera), metluška, čes. metlička (Avenella), čes. dial. metlovník, metlovka – prútnatec metlovitý (Sarothamnus scoparius), metla zlatá – zlatobyľ obyčajná (Solidago virgaurea), metlice šedivá (Corynephorus canescens), metlice vlašská – mätonoh mnohokvetý (Lolium multiflorum), metlice francouská (Arrhenatherum elatius), bul. díva metlà – vres obyčajný (Calluna vulgaris), metlíka – 1. breza (Betula), 2. nevädza (Centaurea), metlíčina – nevädza poľná (Centaurea cyanus), sln. metlíka, sch. mètlika – palina (Artemisia), rus. dial. metljúk (Agrostis), metlika (Poa), ukr. dial. mitlá (Artemisia annua) a iné. Tieto mená rastlín sú odvodené od metly, meno imela (omela) je odvodené od metly na vymetanie chlebovej pece, t.j. ometla > omela a pometla > pomela. V slovenských nárečiach sa aj čečina a chvoja určená na výrobu ometla volala omelo, omelie, omelina.
Výsledkom predchádzajúcej analýzy je, že meno imela je motivované podobnosťou s ometlom, omelom, pometlom, pomelom, metlou a pod. Staršie sú názvy omelo, omela, mladšie je imelo, jemelo, jmelí. V inom svetle sa teraz ukazujú nemecké slová Mist a Mistel. Kluge (2002) spája apelatívum Mist s germ. *meig-a- a so slovesami: stind. méhati, gr. ὀμείχω, lat. mingere, stlit. mỹžti a sch. mížati s významom vylučovať moč, močiť. Nemecké Mist a holandské mest sa do slovenčiny prekladá ako hnoj, trus. Iné pomenovanie trusu je slk. výmet, čes. výmět, rus. pomët, poľ. pomiot a to isté znamená aj litovské méšlas a lotyšské mēsli. Tieto slová súvisia so stsl. mesti s významom metať, vrhať a lit. mèsti, lot. mest znamenajúcimi to isté. Nemecké Mist má aj ďalšie významy: smeť, smetie a smetisko. Aj tieto slová sú odvodené zo stsl. slovesa mesti, ale s významom miesť, zametať, zmetať, čes. smetati, smítati, smétati. Srbochorvátske pòmet je 1. odpad, 2. potrat. Vysúvaniu, vytláčaniu „vyvrhnutiu“ klasu z pošvy posledného listu obilnín sa hovorí metanie (klasenie). Slovo Mist súvisí s pôvodným významom slovesa mesti „metať, vrhať“. Názov imela – Mistel, germ. *mihs-tlo-, *mistilō f. súvisí tiež so slovesom mesti, v tomto prípade s významom „miesť, zametať“ a jeho derivátmi metla, mitla, pometlo, ometlo, pomelo, omelo. Podobnosť omela (metly) s poloparazitickou rastlinou Viscum album bolo motiváciou fytonyma imelo i nem. Mistel. Machek (1954) predpokladá, že imelo má balto-slovanský pôvod. Litovské mèsti a lotyšské mest znamená len metať, vrhať, nie zametať.
Фасмер М.: Этимологический словарь русского языка III. Москва, 1971.
Cameron J.: Gaelic names of plants. Edinburgh and London, 1883.
Falk H.S. a Torp A.: Norwegisch-Dänisches etymologisches Wörterbuch. Oslo & Bergen, 1960.
Kluge F.: Etymologisches Wörterbuch der deutschen Sprache. Berlin – New York, 2002.
Machek V.: Česká a slovenská jména rostlin. Praha, 1954.
Machek V.: Etymologický slovník jazyka českého. Praha, 1971.
Rejzek J.: Český etymologický slovník. Voznice, 2001.
Rystonová I.: Průvodce lidovými názvy rostlin. Praha, 2007.
