štvrtok 1. decembra 2016

Stručný etymologický slovník slovenčiny: poznámky k fytonymám baza a oskoruša

Stručný etymologický slovník slovenčiny (Králik, 2015) pri hesle baza uvádza:
baza bot. „Sambucus“ Dial. aj beza, buoza a i.; všetko z psl. *bъza ž., čo je variant psl. *bъzъ m. (> slk. dial bez a i.) – ide o nedostatočne jasný výraz, ktorý sa obyčajne porovnáva s kurd. būz, bawz „brest“ (to sa však novšie odvodzuje od ide. *ṷei(ǝ)-, →viť), pričom sa predpokladá ďalšia súvislosť obidvoch výrazov s ide. názvom buka (*bhāgó-; →buk).

Spájať kurd. būz, bawz „brest“ s bazou viedla jazykovedcov vonkajšia podobnosť so slovami: ukr. бузинa, бузoк, rus. бузинa, бузoвникъ, бузникъ, бузъ, baz a baza v rôznych slovanských jazykoch. Po zmene b > v z kurd. būz, bawz dostaneme *vūz, *vawz, čo je slk. väz, čes. vaz, poľ. wiąz, sch. vêz, rus. вяз. Väz je drevina, ktorej oficiálny názov je brest väzový (Ulmus laevis). Svoje meno má väz podľa ohybných vetvičiek, ktoré slúžili na viazanie, pletenie a vitie. Kurdské būz, bawz a náš väz vychádzajú z ide. koreňa *ṷei(ǝ)- a s bazou nemá nič spoločné. Z botanickej stránky je absurdné aj spájanie fytoným baza a buk, ktoré je v etymologických slovníkoch bežné. Rejzek (2001) píše, že spojenie bazy s lat. Sambucus je neúnosné hláskoslovne a spojenie s ie. názvom buku významovo.

Zdá sa, že východisko treba hľadať v psl. *bъza ž. a *bъzъ m. Motiváciou pre pomenovanie bazy sú jej listy, ktoré po pošúchaní medzi prstami výrazne smrdia, zapáchajú, bzdia. Smrdieť, smradiť, púšťať vetry sa iným slovom povie bzdiť i bzdieť, bzieť, bzdúriť, rus. бздеть, ukr. бздíти, пездíти, blg. пъздя, mac. бaзди, sch. бàздjeти, sln. pezdéti, čes. bzdíti, poľ. bzdieć, bździeć, bździć a to z psl. *pьzděti. Príbuzné je lit. bezdéti, lot. bezdêt – vypúšťať vetry, prdieť. Východiskom je ie. koreň *pesd-e/o- „prdieť“. Po maďarsky bodza je baza , bűz je smrad a bűzös je smradľavý. Pozri aj http://ladislavbarabas.blogspot.sk/2015/08/etymologia-fytonyma-baza-sambucus.html

Pri hesle oskoruša čítame:
oskoruša „bot. Sorbus domestica“ • Azda odvodené od *oskora, nejasného pôvodu – uvažovalo sa aj o zloženine na základe psl. *osa (ďalej pozri * →osika) a *kora (→kôra); t.j. pôvodne „(o strome) majúci osikovú kôru“, resp. „pripomínajúci kôrou osiku“?

*oskora je zrejme rus. óсокорь, ukr. oсокíр, blr. ясокор, poľ. sokora i osokor, jasiokor, sokorzyna, čo je náš topoľ biely (Populus alba) i topoľ čierny (P. nigra). Tieto druhy topoľov majú kôru podobnú osike, čo je prirodzené, lebo aj osika, bot. topoľ osikový (Populus tremula) patrí do rodu Populus. Táto *oskora je známa len vo východoslovanských jazykoch a oskoruši tu hovoria рябина (Sorbus). Len v karpatskej časti Ukrajiny poznajú slová skóruch, skorušína, čo je v tomto prípade jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia). Za pravlasť Slovanov sa považuje severovýchodná Európa, kde oskoruša nemá prirodzený areál výskytu. Slovania s ňou prišli do kontaktu až po preniknutí na Balkán v 6. storočí. Grécke slovo ὄα sa prekladá ako 1. oskoruša 2. ovčia koža. Slovania nazývali ovčiu kožu aj skora a pridaním prípony -uša vznikla skoruša a z nej oskoruša. Slovo skoruša prevzali od južných Slovanov Rumuni v podobe scorúş (strom) a scorúşӑ (plod). Oskoruša, botanicky jarabina oskorušová (Sorbus domestica) rastie v žinách a jej príbuzná jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia) v horách. V horách rastúca jarabina sa po rumunsky povie scorúş-du-munte, teda horská skoruša (oskoruša). Valasi, rumunskí, horskí pastieri v stredoveku kolonizovali aj so svojimi stádami Východné a Západné Karpaty a slovo skoruša preniklo aj na Ukrajinu, Slovensko a Poľsko. K staršiemu fytonymu jarabina (vtáčia) pribudlo synonymum skoruša. Vzhľadom na izolované areály fytoným osokor a oskoroša je ich vzájomná kontaminácia prakticky vylúčená. Pozri aj http://ladislavbarabas.blogspot.sk/2011/08/povod-historia-nazvov-skorusa-oskorusa.html

Králik Ľ.: Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava 2015.

Rejzek J.: Český etymologický slovník. Voznice, 2001.

pondelok 28. novembra 2016

Pôvod fytonyma drieň (Cornus)

Stručný etymologický slovník slovenčiny (Králik, 2015) pri hesle drieň uvádza:
drieň „bot. Cornus mas“ /od *13. stor.) • Psl. *dernjь, od ide. *der-; pôvodný význam bol asi „tŕnistý, derúci ker“. • Psl. *derti, *derǫ; od ide. *der- „drať, trhať“.

Vecným problémom tejto etymológie je, že drieň nemá tŕne, nie je tŕnistý a teda ani derúci ker. Takéto vlastnosti má iný ker – dráč (Berberis), stčes. dráč, dřien stpoľ. dracz, drzon, bul. кѝсел трън. Meno tohto kra v iných slovanských jazykoch nie je odvodené zo slov tŕň a drať. Dalo by sa namietať, že meno drieňa sa mohlo preniesť z fytonyma dráč. Obidva kry majú červené plody, dráč je však menší. Proti tomu sa dá argumentovať tým, že drieň je fytonymum všeslovanské a teda zrejme staršie.

Tŕň, čes trn, sch. tȓn. poľ. cierń, stpoľ. tarn, bul. трън, rus. тёрн, dial. тёрeн, strus. тьрнъ, ukr. тéрeн sa povie nem. Dorn, angl. thorn, hol. doorn, bret. draen, dréan, corn. drain, drēn, kymr. draen, gael. dris, droigheann, stír. draigen. Trnka (Prunus spinosa) je poľ. tarń, tarnina, mn. tarnie, sch. tŕnulić, bul. трънка, rus. тёрн, терновник, nem. Schwarzdorn, hol. sleedoorn, angl. blackthorn, kymr. draen. Hloh (Crataegus) je nem. Weiẞdorn, hol. meidoorn, hagendoorn, angl. hawthorn, kymr. draenen wen, gael. droigheann. Uvedené príklady ukazujú, že tŕň majú v mene len dreviny, ktoré sú nositeľmi tŕňov. Drieň medzi ne nepatrí.

Po grécky sa povie drieň κρανιά i κράνεια, jeho plod je κράνειον, ngr. je to κρανιά, κρανέα, resp. κράνο(ν). Po latinsky cornus je drieň a cornum je jeho plod, tj. drienka. Po grécky κραναός je tvrdý, skalnatý, po latinsky cornu je roh. Grécke slová κρανιά, κράνεια a latinské cornus znamenajú aj kopiju. Latinské pomenovanie drieňa – cornus prevzali po úprave do svojej slovnej zásoby románske a niektoré germánske jazyky. Grécke i latinské fytonymum je motivované tvrdosťou a pevnosťou drieňového dreva. Vyrábali sa z neho napr. Zuby do hrablí. Slová tvrdý a roh sú aj v nemeckom pomenovaní drieňa – Hartriegel a Hornstrauch.

Grécke prídavné meno δροόυ znamená silný, pevný (ie. *drou- „drevo, les“), grécke δόρν je drevo, strom i oštep (ie. *doru „strom, drevo). Slovo je prastaré, napr. chet. tāru, skt. dāru, av. dāuru znamená znamená tiež drevo i strom. Príbuzné je aj naše drevo, rus. дéрево „strom i drevo, angl. tree. ae. treōw, germ. *trewa-, got. triu, anord. tre. Gréckemu prídavnému menu δροόυ je príbuzné aj stír. dron, ktoré tiež znamená silný, pevný. Pevné drevo majú aj iné dreviny, napr. bršlen (Evonymus) sa po rusky povie aj бересдрень, vtáči zob (Ligustrum) je po francúzsky troène (troëne), stfr. troine. Nášmu drieňu je najbližšie nemecké ahd. tyrn, dirnboum.

Uvedený text ukázal, že fytonymum drieň nemôže byť motivované významom „tŕnistý, derúci ker“, z psl. *derti, *derǫ; od ide. *der- „drať, trhať“ ako píše Králik (2015). Drieňu totiž chýbajú tŕne. Motiváciou pomenovania aj pre Slovanov je význam pevný, silný, ktorý sa uplatnil v iných indoeurópskych jazykoch a Slovania ho prebrali.

Králik Ľ.: Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava 2015.


streda 3. februára 2016

Motivácia pomenovania fytoným brest (Ulmus), bršlen (Evonymus) a brečtan (Hedera) v slovanských, baltských a germánskych jazykoch

Vo svojom etymologickom slovníku má de Vaan (2008) heslo carpinus „hrab“ a sloveso carpō, carpere „trhať, zbierať plody, ovocie, lístie“. Ako príbuzné uvádza fytonymá: stprus. skerptus, lit. skirpstas „brest“, skirpstùs (?) „buk“ a slovesá lit. kerpù, kirpti „sekať, rezať, strihať, hrýzť“, lot. cìrpt „holiť“. Podľa de Vaana tieto stromy majú pílovité okraje listov a ich meno môže vychádzať zo slovesa to cut „rezať“. Toto je však len tzv. „ľudová etymológia“. Listy a vetvičky týchto stromov boli v minulosti využívané ako doplnkové krmivo pre drobné prežúvavce (kozy a ovce), čo súvisí s pomenovaním drevín.

Vedecký názov Carpinus označuje v slovanských jazykoch hrab  psl. *grab(r)ъ, poľ. grab, rus. a ukr. граб, sch. grȁb, gràbar, čes. habr, bul. гàбъp, mac. гaбep, sln. gaber. Podobne ako pri dvojici lat. carpinus – carpere a lit. skirpstas – kirpti môžeme aj fytonymum hrab spájať so stsl. slovesom  грабити „uchvacovať, lúpiť, zdierať, drancovať, nem. raffen, rauben, lat. diripere“. Dnes sa sloveso hrabať spája najmä s hrabaním sena, v minulosti znamenalo aj lúpiť, zdierať, drancovať. Ďalšou dvojicou je stprus. skōberwīs, lit. skrõblas „hrab“ a skrósti „rozrezať, rozsekať“. Po lotyšsky sa hrab povie skābardis,  pričom skrāpēt, skrabināt je škrabať, skābbarība je silážne krmivo a skābsiens je kyslé seno a skābs je kyslý.

Brest (Ulmus) sa povie čes. břest, poľ. brzost, sln. brest, sch. brijest, blg. бряст, rus. a ukr. бéрест.
Machek (1971) vidí súvislosť medzi brestom a brezou (Betula). Podľa neho len tieto dva stromy vytvárajú na konároch korok. To ich približuje k nem. Borke „kôra stromu“, ďalšie súvislosti sú podľa neho nejasné. Brückner (1957) má brest pod heslom breza. Vasmer (1964) má pri hesle бéрест (Ulmus) aj slovo бeрёстa „brezová kôra“ a motiváciu je pravdepodobne adj. svetlý. Zo slovom svetlý spája brest aj Bezlaj (1977). Podľa Snoja (1997) je brest pomenovaný podľa svetlého lyka a východiskom je ie. koreň *bherHǵ-to-. Spájanie brestu s adj. svetlý je záhadou. Brest nemá ani svetlú kôru ani drevo a svetlé lyko má väčšina drevín.

Pre objasnenie pôvodu fytonyma brest je dôležité apelatívum: sln. bŕst, bŕstje „púčik“, sln., sch. bȓst „mladý výhonok krov a stromov“, bul., mac. бръст „orezané vetvičky s lístim ako zimné krmivo oviec a kôz, slk. dial. brost i bros „1. kvetné puky a jahňady 2. tenké suché vetvičky, raždie, rus. брoс „oddelené hlávky ľanu a konope“, rus., ukr.. брoсть „púčik“. Po slovinsky bŕslênje je pučanie, nalievanie pukov a bŕskanje je hrabanie, dolovanie, strkanie, bȓstéti znamená pučať, rašiť a bŕskati hrabať, dolovať a brstíti ohrýzať mladé výhonky, sch. bȑstī i bŕstiti znamená ožierať mladé výhonky, ohrýzať lístky, bȑsnat je listnatý. Po bulharsky бръстя a macedónsky брсти znamená: 1. kŕmiť v zime kozy a ovce orezanými vetvičkami 2. žrať výhonky drevín kozami a ovcami. Ruské slovesá бросáть a брóсить znamenajú zbierať hlávky ľanu, csl. бръснѫти je škrabať, drhnúť, holiť, bul. бръшa je trieť, stierať, stsl. брысало je strapec a събрысати znamená zoškrabať.

Podobne ako pri dvojiciach: lat. carpere – carpinus , lit. skrósti – skrõblas, stsl. грабити – slk hrab,  lit. kirpti – skerptus aj v tomto prípade ide o dvojicu psl. *brъstiti (sę) „1. ožierať mladé výhonky krov a stromov kozami a ovcami 2. kŕmiť kozy a ovce výhonkami krov a oviec“ – *brъstъ i*brъstь „mladé výhonky stromov a krov“ a fytonymum brest.

Zo slovesa *brъstiti (sę) sú odvodené aj mená ďalších dvoch rodov rastlín. Prvým je brečtan (Hedera), sln. bȓštan, bȓštran, sch. bŕštan, bršten, bršta, brštran, slk. dial. brštan, breštan, čes. břečtan, poľ. brzecztan, brzostan, ukr. борощаник, прочитан, maď. borostyán, rum. broştean, boroştean, boroşleán. Iným menom tohto rodu je sln. bršlján, bršljén, sch. bŕšljan, bŕšlan, mac. bršlan, bršlen, blg. бръшлян, slk. dial. bršlen, ngr. προυσλιάνη. Po maďarsky boroszlán bol pôvodne orgován (Syringa), dnes je to lykovec (Daphne). Orgován i lykovec majú intenzívne voniace fialové kvety. Fytonymum boroszlán môže pochádzať zo slovanského bršlján, bršlan, alebo zmenou szt > szl  z borostyán.

Ďalším druhom je bršlen (Evonymus), slk. dial. aj bršlam, bršľan, čes. brslen, dial. brsněl, brsnil, poľ. przmiel, rus. бересклéт, бересбрéк, бересдрень, брусклéт, брусклéн, бруслѝна. To, že listy a výhonky bršlena sú veľmi atraktívne pre kozy sa  odrazilo aj v menách tohto rodu: stprus. wosigrabis (wosi je koza a grabis je hrab), lit. ožẽkšnis (ožys je koza), maď. kecskerágó (kecske je koza), rum. caprifói (capra je koza). Ako krmivo pre kozy slúžila v minulosti aj rakyta, angl. goat willow (goat je koza).

Etymologické slovníky (Vasmer, 1964, Bezlaj, 1977, Snoj, 1997. Rejzek, 2001 a i.) považujú tieto fytonymá za nejasné. Podľa nich mohli rozličné formy vzniknúť len v dôsledku kontaminácie etymologicky rôznych názvov. Podľa Trubačeva (1976) fytonymum *brьščьľanъ/*brъščьlenъ vychádza zo slovesa *brъsati/*brъskati a motiváciou je „odtrhnuté na krmivo“, t.j. tieto  rastliny slúžia ako potrava prežúvavcov.

Miklosich (1886) spája psl. *brъsnǫti a stsl. бръснѫти s latinským slovesom radere „zoškrabovať, strúhať, spilovať, čistiť, holiť (hlavu, bradu)“. Po bulharsky бръснa znamená holiť, бръснaт je holený, oholený. Psl. *brъsnǫti je blízke slovesu brúsiť, ktoré je v rus. брусклéт, брусклéн, бруслѝна (Evonymus). S tým asi súvisí aj rum. şleu „brest“. Sloveso şlefui znamená brúsiť, zrejme z nem. schleifen. V ruskom брусклéн znamená -клéн javor (Acer), бересбрéк -брéк je brek  (Sorbus torminalis) a бересдрень -дрень je drieň (Cornus).
 
Brest sa po nemecky povie Ulm, jeho ďalšie meno je Rüster. Kluge (2002) píše, že -ter je sufix typický pre mená stromov, prvú časť slova spája s mhd. rust. Ďalšie súvislosti sú podľa neho nejasné. Falk a Torp (1960) pri hesle ris uvádzajú: „sammlung dünner zweige, reis, rute als strafwerkzeug“, šv. ris, anord. hrîs „krovie, húštie“, ags. hrîs „vetva, konár“, mnd. rîs „konár, krík“, (hol rijs), ahd. rîs (nem. Reis „vetva, haluz, výhonok“). Ďalej uvádzajú nór. risbit „ročná koza“, šv. dial. risbit, anord. hrîsbîtr, mnd. rîsebîter  „ rok starý dobytok, ktorý už môže ohrýzať výhonky stromov“. Ďalším heslom je riste: „einschneiden“, t.j. zarezať, zastrihnúť, narezať, nakrájať, šv. rista, nór. rĭsta, šv. vb. anord. rĭsta (z *ristian) a rîsta (reist) „schneiden, ritzen, aufschlitzen“ = mnd. risten „(ein)ritzen, schlitzem“. Menom Kleine Rüster i Klienrüster sa označuje bršlen (Evonymus) a Rüster je i javor Acer platanoides.

Brest sa povie nemecky aj Effe, hol. iep, iepeboum, fríz. iperenbeam. Tieto mená vychádzajú z fytonyma brečtan (Hedera), nem. Efeu, Epheu, v 8. stor. ebihewi, mhd. ep-höu, ebehöu a je príbuzné a. ivy, ae. īfig. Druhou časťou fytonyma je -heu, t.j. Heu „seno“. Listy brečtanu sú zelené aj v zime a v minulosti boli spolu so senom z lúčnych rastlín a vetvičkami brestu používané ako doplnkové krmivo pre domáce zvietatá.  Brečtan sa povie holandsky klímóp, pričom klímen znamená liezť, vinúť sa. Iným menom brestu je lit. guobà, lot. goba. Litovské slovesá góbstyti a góbti znamená kryť, omotávať sa má podobný význam ako hol. klímen. Omotávať sa a pokrývať je typická vlastnosť brečtanu a lit. guobà, lot. goba mohla pôvodne patriť tomuto druhu, podobne ako je to pri nem. Effe a hol. iep. Brečtan sa povie litovsky gẽbenė.

Uvedené príklady ukazujú, že pomenovanie drevín brest, bršlen a brečtan má v slovanských, baltských a germánskych jazykoch rovnakú motiváciu vychádzajúcu z toho, že ich listy a mladé vetvičky slúžili v minulosti ako potrava hospodárskych zvierat. To ich spája s pomenovaním hrabu v latinčine, slovanských a baltských jazykoch.

 Фасмер М.: Этимологический словарь русского языка I. Москва, 1964.
Трубачев О.Н. ed.: Этимологический словарь славянских языков 3. Москва, 1976.
Bezlaj F.: Etymološki slovar slovenskega jezika I. Ljubljana, 1977.
Brückner A.: Słownik etymologiczny jȩzyka polskiego. Warszawa, 1957.
Falk H.S. a Torp A.: Norvegisch-Dänisches etymologischos Wörterbuch. Oslo a Bergen, 1960.
Kluge F.: Etymologisches Wörterbuch der deutschen Sprache. Berlin – New York, 2002.
Machek V.: Etymologický slovník jazyka českého. Praha, 1971.
Miklosich F.: Etymologisches Wörterbuch der slavischen Sprachen. Wien 1886.
Rejzek J.: Český etymologický slovník. Voznice, 2001.
Snoj M.: Slovenski etymološki slovar. Ljubljana, 1997.