piatok 31. marca 2017

Pôvod fytonyma hruška (Pyrus)

Fytonymum hruška, dial. hruša, čes. hruška (plod), hrušeň (strom), poľ. grusza, gruszka, kašub. krëška, hluž. krušva, dluž. kšuška, plb. grāusói, rus. грýша, ukr. грýша i  грýшка, mac. крyша, bul. крýша i крýшка, sch. krȕška je všeslovanské a príbuzné je len lit. kriáušė, syn. grūšià, lot. bumberies i krausis.. Od slova hruška sú odvodené aj niektoré toponymá, napr. Hrušov, okr. V. Krtíš 1285 Huruso, 1342 Hrusó a Hrušovo, okr. R. Sobota 1297 Huruswa, 1242 Hruswa. Zápisy Huruso a Huruswa sú ovplyvnené maďarským pravopisom. Podľa Uminského (2008) možno toponymá s koreňom Hruš- vysvetlovať ako 1. osadu, ktorá vznikla na pozemkoch, ktoré boli „Hrušovým“ majetkom, 2. osada obyvateľov, ktorí prišli z Hrušova, 3. osada vzniknutá na mieste, kde rástli hrušky, 4. osada, pri ktorej sa vyskytoval alebo ťažil piesok (nem. Grus „piesok“). Pre obec Hrušovany okr. Brno je podľa autora najpravdepodobnejší pôvod z nem. Grus, no nevylučuje ani iný pôvod. Slovenské Hrušovany, okr. Topoľčany, 1318 Kurtveles, 1392 Kerthuely, 1773 Krusovany súvisia s hruškou, lebo maď. körte je hruška.

V etymologických slovníkoch sa najčastejšie uvádza, že baltské a slovanské pomenovanie hrušky nie je dostatočne objasnené. Machek (1971) píše, že slovo je asi „praeurópske“. Po latinsky sa hruška povie pirus (strom) a pirum (plod), po grécky ἄπιος (strom) a ἄπιον (plod). Podľa etymologických slovníkov (Beekes 2010, de Vaan 2008) tieto slová pochádzajú z neznámych mediteránnych jazykov. Z latinčiny prešlo meno hrušky do väčšiny európskych jazykov, napr. tal. péra, šp. peral (strom), pera (plod), fr. poirier (strom), poire (plod), rum. păr (strom), pară (plod), port. pereira (strom), pêra (plod), nem. Birne, ahd. bira, pira, šv. päron, nór. pæra, dán. pære,  isl. pera,  hol. peer, a. pear. Keltské jazyky majú pre hrušku aj vlastné pomenovanie, no popri tom i gael. peur, corn. peran, kymr. peren, ír. piorra i pèire a bret. perenn. Za príbuzné sa považuje aj kurd. korêši, kurêši, v iných slovníkoch je to však karҫîn, hirmî, hurmê

Rejzek (2001) a Králik (2015) píšu, že sa uvažuje o príbuznosti s psl. slovesami *grušiti, *krušiti „rozdrobovať, drviť“. Podľa Matasovića (2013) odvodzovanie fytonyma hruška z týchto slovies naráža na sémantické problémy. Králik (2015) ďalej píše, že názov by mohol súvisieť s mäkkou, „rozdrvenou“ dužinou ovocia. Drvenie dužiny možno spájať s krušením, no chýba tu motivácia pomenovania. Podľa Rejzeka (2001) môže byť hruška pomenovaná podľa mäkkej, krupičnatej štruktúry dužiny. Toto vyjadrenie je konkrétnejšie, no o krupičnatej štruktúre dužiny nemôžeme hovoriť, že je mäkká. Dužina hrušky, najmä v okolí jadrovníka obsahuje sklerenchymatické pletivo s hrubou bunkovou stenou (sklereidy), tzv. kamenné bunky. V deformovaných plodoch tvoria kamenné bunky aj väčšie zhluky. Kamenné bunky sa po anglicky nazývajú stone cells alebo grit „šrot, otruby, štrk, hrubý piesok, drvina“. Hrušky majú „gritty-textured juicy fruit“. Po litovsky krušà sú krúpy, ľadovec i kamenec, grūštìnė sú drvené krúpy. V slovenčine krušina je rozdrobené skálie, kruch a krušec je rozdrvená soľ, po slovinsky grúšč je hrubší piesok, štrk. Po taliansky crusca sú otruby, cruscóne sú hrubé otruby, nemecky Grieẞ je krupica, drobný štrk a hrubý piesok, Grus, mnh. grūz je kamenná drvina, drvený štrk. Pomenovanie hrušky teda nesúvisí priamo so slovesami grušiti, krušiti, v starších českých slovníkoch i hrušiti ale s výsledkami tejto činnosti (kamenné bunky - sklereidy). Striedanie písmen g, k, a h v slove hruška v rôznych jazykoch svedčí podľa niektorých autorov o prevzatí z neznámeho jazyka.

Popri fytonyme hruška (Pyrus) máme v slovanských jazykoch aj fytonymum krušina (Frangula), poľ. kruszyna, sch. krušina, kršlika, rus. крушина, крушинник, rum. kruşîn. Meno крушина má v ruštine aj taxonomicky príbuzný rešetliak (Rhamnus). Po latinsky frangere znamená lámať, drobiť, rozbíjať. Je to rovnaký význam ako slk. krušiť, krušiť sa, čes. krušiti, v starších slovníkoch i hrušiti, poľ. kruszyć, rus. крушитъ, sln. krušiti, sch. kȑšiti, lit. krùšti, grūsti. Príbuzné je gr. κρούω, a. crush, zo stfr. cruissir. Pomenovanie krušiny súvisí s lámavosťou jej dreva.

Beekes R.: Etymological Dictionary of Greek I. Leiden - Boston, 2010.
de Vaan M.: Etymological Dictionary of Latin and the other Italic Languages. Leiden - Boston, 2008.
Králik Ľ.: Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava 2015.
Machek V.: Etymologický slovník jazyka českého. Praha, 1971.
Matasović R.: Substratum words in balto-slavic. Filologija, 60: 75-101. 2013.
Rejzek J.: Český etymologický slovník. Voznice, 2001.                                              
Uminský P. 2008: http://www.hrusovanyubrna.cz/o-obci/puvod-jmena-obce-hrusovany