Stručný
etymologický slovník slovenčiny (Králik, 2015) pri hesle drieň
uvádza:
drieň
„bot. Cornus mas“ /od *13. stor.) • Psl. *dernjь, od ide.
*der-; pôvodný význam bol asi „tŕnistý, derúci ker“. •
Psl. *derti, *derǫ; od ide. *der- „drať, trhať“.
Vecným
problémom tejto etymológie je, že drieň nemá tŕne, nie je
tŕnistý a teda ani derúci ker. Takéto vlastnosti má iný ker –
dráč (Berberis), stčes. dráč, dřien stpoľ. dracz, drzon, bul.
кѝсел трън. Meno tohto kra v iných slovanských jazykoch
nie je odvodené zo slov tŕň a drať. Dalo by sa namietať, že
meno drieňa sa mohlo preniesť z fytonyma dráč. Obidva kry majú
červené plody, dráč je však menší. Proti tomu sa dá
argumentovať tým, že drieň je fytonymum všeslovanské a teda
zrejme staršie.
Tŕň,
čes trn, sch. tȓn. poľ. cierń, stpoľ. tarn, bul. трън, rus.
тёрн, dial. тёрeн, strus. тьрнъ, ukr. тéрeн sa povie
nem. Dorn, angl. thorn, hol. doorn, bret. draen, dréan, corn. drain,
drēn, kymr. draen, gael. dris, droigheann, stír. draigen. Trnka
(Prunus spinosa) je poľ. tarń, tarnina, mn. tarnie, sch. tŕnulić,
bul. трънка, rus. тёрн, терновник, nem.
Schwarzdorn, hol. sleedoorn, angl. blackthorn, kymr. draen. Hloh
(Crataegus) je nem. Weiẞdorn, hol. meidoorn, hagendoorn, angl.
hawthorn, kymr. draenen wen, gael. droigheann. Uvedené príklady
ukazujú, že tŕň majú v mene len dreviny, ktoré sú nositeľmi
tŕňov. Drieň medzi ne nepatrí.
Po
grécky sa povie drieň κρανιά i κράνεια, jeho plod je
κράνειον, ngr. je to κρανιά, κρανέα, resp.
κράνο(ν). Po latinsky cornus je drieň a cornum je jeho plod,
tj. drienka. Po grécky κραναός je tvrdý, skalnatý, po
latinsky cornu je roh. Grécke slová κρανιά, κράνεια a
latinské cornus znamenajú aj kopiju. Latinské pomenovanie drieňa
– cornus prevzali po úprave do svojej slovnej zásoby románske a
niektoré germánske jazyky. Grécke i latinské fytonymum je
motivované tvrdosťou a pevnosťou drieňového dreva. Vyrábali sa
z neho napr. Zuby do hrablí. Slová tvrdý a roh sú aj v nemeckom
pomenovaní drieňa – Hartriegel a Hornstrauch.
Grécke
prídavné meno δροόυ znamená silný, pevný (ie. *drou-
„drevo, les“), grécke δόρν je drevo, strom i oštep (ie.
*doru „strom, drevo). Slovo je prastaré, napr. chet. tāru, skt.
dāru, av. dāuru znamená znamená tiež drevo i strom. Príbuzné
je aj naše drevo, rus. дéрево „strom i drevo, angl. tree.
ae. treōw, germ. *trewa-, got. triu, anord. tre. Gréckemu
prídavnému menu δροόυ je príbuzné aj stír. dron, ktoré
tiež znamená silný, pevný. Pevné drevo majú aj iné dreviny,
napr. bršlen (Evonymus) sa po rusky povie aj
бересдрень, vtáči zob (Ligustrum) je po francúzsky
troène (troëne), stfr. troine. Nášmu drieňu je najbližšie
nemecké ahd. tyrn, dirnboum.
Uvedený
text ukázal, že fytonymum drieň nemôže byť motivované významom
„tŕnistý, derúci ker“, z psl. *derti, *derǫ; od ide. *der-
„drať, trhať“ ako píše Králik (2015). Drieňu totiž chýbajú
tŕne. Motiváciou pomenovania aj pre Slovanov je význam pevný,
silný, ktorý sa uplatnil v iných indoeurópskych jazykoch a
Slovania ho prebrali.
Králik
Ľ.: Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava 2015.
