Turiec je ľavý prítok Váhu dlhý 77,4 km. Jeho histocké názvy sú 1113 Turc, 1240 Turoch, 1244 Turch, Thurch, 1245 Turuz atď. Rovnaké meno majú aj dve riečky v Gemeri, ktoré sú prítokmi Slanej: Turiec (46,2 km) 1266/1283 Turuch, 1285 Thuruch, 1286 Turch a Východný Turiec (28,3 km) 1359 Turuch, ktorý je jeho prítokom. Etymológie navrhnuté do tridsiatych rokov 20. storočia zhrnul vo svojom diele Šmilauer (1932). Krško (2003) v monografii Hydronymia povodia Turca opakuje názory predchádzajúceho autora.
Niektorí autori (Králíček, Schwarz) predpokladali, že Turiec je deminutívum k antickému menu Duria (Plinius, Hist. nat. IV. 15). Citácia Plínia: IV. 15 nie je presná, lebo sa týka gréckeho mesta Dorion. Mýli sa aj Krško (2003), keď pripisuje etymológiu Turca Plíniovi. Nášho územia sa týka odstavec IV. 81: „... Maro (Marus), sive Duria est a Suebis regnoque Vanniano ...“ Meno Duria sa niekedy pripisuje len hornému toku Váhu, no Svébovia a Vannius pôsobili na juhozápadnom Slovensku a meno zrejme označovalo celý Váh. Autorov tejto etymológie asi inšpirovali dvojice Nitra – Nitrica, Orava – Oravica, Rimava – Rimavica a pod., keď prítok je zdrobneninou mena hlavného toku. Najvhodnejším príkladom je rumunská rieka Tur, ktorej prítokmi sú Turţ [Turc] a Turişor. V staroveku mali viaceré rieky meno Duria, napr. Duria maior alebo Duria bautica je talianska Dora Baltea a Duria Minor je Dora Riparia, španielska rieka Duero (portugalsky Douro) mala v staroveku meno Durius. Aj pri španielskej rieke Doiras sa predpokladá meno *Duria. Slovo dur sa niekedy považuje za predkeltské a má znamenať vodu, tok, prúd. Aj v keltských jazykoch slovo dur (zast.) znamená vodu: írsky a gaelsky je to dur, kymersky dwr, dwfr. Táto etymológia má racionálne jadro, nevieme však ako sa volal Váh v čase príchodu prvých Slovanov ani to, či meno Turcu dali Slovania alebo ich predchodcovia. Zmena D > T nie je z jazykovej stránky problém, napr. švajčiarska rieka Thur sa v 9. stor. volala Duria.
Meno Turca sa odvodzuje aj od kmeňa Teuriskov (Križko). Tauriskovia žili pôvodne v rakúskych Alpách, v priestore pohoria Taury, nem. Tauern. Oronymum Tauern má vychádzať z koreňa *taur- s pôvodným významom hora a druhotným priesmyk, priehonisko pre dobytok. Tauriskom príbuzný kmeň Teuriskov žil v čase Ptolemaia v Dácii. Boli to keltské kmene, ktoré sa niekedy spájajú s našimi Kotínmi. Aj v tomto prípade Krško (2003) pripisuje mylne túto etymológiu Ptolemaiovi, ktorý Teuriskov len spomínal vo svojom spise. Iným, nekeltským kmeňom boli Taurini, ktorí dali meno mestu Turín (tal. Torino). V staroveku sa mesto volalo Castra Taurinorum neskôr i Augusta Taurorum, Colonia Taurina atď. Možno je to náhoda, že cez Turín tečie rieka Dora Riparia (ant. Duria minor). Kmene Slovanov boli často pomenované podľa riek. Meno Taurinov sa odvodzuje buď od tura (taurus) alebo sú považovaní za vrchárov, horalov (Taurus bol častým menom vrchov).
Ďalšia etymológia (M. Bel, J. Slota) odvodzuje meno Turca od sarmatského kráľa Tura, Thudrudza, ktorý mal v tomto regióne pôsobiť. Táto a ďalšie dve etymológie: 1. podľa tvrdého riečišťa (I. Zoch) a 2. zo slovného spojenia „Tu riečka” (M. Bel) sú málo pravdepodobné. Ruské adj. туркий a тýровый znamená rýchly, náhlivý, bystrý, slovesá турить, турять a туривать sa prekladajú ako duriť, hnať. Motiváciu hydroným s koreňom tur- slovesami „duriť, hnať“ pripúšťa aj Šuľhač (Krško, 2009). Podľa neho po bulharsky турéц je bystrina, турыць znamená duriť, hnať.
Najviac našich i maďarských autorov zastáva názor, že meno Turca je odvodené od tura (Bos primigenius), psl. turъ, prípadne od slovanského boha Tura, ktorého meno súvisí s turom. Je to napr. Slota, Sasinek, Lombardini, Škultéty, Czirbusz, Hunfalvy, Borovszky, Mályusz, novšie Varsik, Ondruš a Krško. S týmto názorom súhlasil aj Šmilauer (1932). Mená riek Turija, Turiia v Rusku, na Ukrajine, v Rumunsku a na Balkáne odvodzujú od tura aj Iordan (1963) a Duridanov (1975). Opačný názor má Paliga (2006), podľa ktorého spájanie toponým s koreňom tur- so slovanským turъ je ľudovou etymológiou v slovanskej jazykovej oblasti. Mená riek a miestne názvy s koreňom tur- sú vraj paneurópske a treba ich vysvetľovať ako blízko príbuzné. Ako príklad uvádza rieku Tur a mesto Turda na rieke Tur. Mesto je podľa neho doložené v prvých storočiach n.l. ako Tyrodiza, Τουροψ a neskôr v roku 1197 ako Thorda. Uvedené príklady sa zrejme týkajú rôznych lokalít: Na rieke Tur leží mesto Turulung,zatiaľ čo mesto Turda (1197 Thorda) leží na rieke Arieşul a v staroveku sa volalo Patavissa (Potaissa). Tyrodiza je starogrécke mesto v regióne Propontis a Τουροψ je asi Τύρος (Tyros), dnes Tyre v Libanone. Takáto argumentácia nie je celkom korektná. Európu obývali v priebehu stáročí rôzne etniká hovoriace rozličnými jazykmi a koreň tur- môže mať rôzny význam i motiváciu. Rieka Tur a mesto Turdu nemusia mať rovnaké východiská. Napríklad názvy Tvrdomestice (1280 Turdomech), Tvrdošín (1265 Tordousina) a Tvrdošovce (1221 Tardoskede, 1297 Turdaskeddi) vychádzajú zo slovenského adj. tvrdý, lat. dūrus. Stredoveké maďarizované názvy s koreňom Tard-, Tord-, Turd- vychádzajú zo slovenského Tvrd-.
Odvodzovanie slovanských miestnych názvov zo slova tur (živočích) alebo Tur (osobné meno, staroslovanský boh) nemožno vykladať ako ľudovú etymológiu ani chápať ich ako paneurópske. Mená slovenským obciam a mestečkám ako je Turá (1264 Ture, 1324 Thure), Turá Lúka (1580 Thura Luka), Turany (1361 Turan, 1367 Thuran), Turany n. Ondavou (1567 Turan), Turcovce (1557 Turcoc), Turčianky (1293 Turchan), Turíčky (1327 Turch), Turie (1386 Tauricz, 1438 Twr), Turík (1278 Turapataka, 1410 Twran, 1477 Thwryk, 1808 Turo), Stará Turá (1392 Twr) a Stredné Turovce (1156 Tur, 1291 Tur, Turi) dali Slováci a určite ich neprebrali od Germánov alebo Keltov. Ak je Turiec pomenovaný po turovi, názov by mal byť slovanský. Prevzatie z gr. ταῦρος, lat. taurus, lit. taũras alebo lot. tàurs nie je reálne. Málo pravdepodobné je i prevzatie zo staroírskeho tarb alebo kymerského tarw, čo je náš tur. Jediným problémom predpokladaného slovanského hydronyma Turiec je fakt, že väčšina významných slovenských riek má predslovanské mená. V európskej hydronymii sú však aj príklady na zmenu antických názvov riek.
Inou možnosťou je keltská etymológia. Z protokeltského koreňa *tworko- „kanec, diviak” boli vytvorené slová: staroírske a gaelské torc, starobretónske torch, strednobretónske tourc´h a kymerské twrch s rovnakým významom. Podľa Matasovića (2009) je motiváciou pomenovania diviaka sloveso ryť, rýpať (rozrývanie pôdy je pre diviaky typické). Túto motiváciu potvrdzuje aj kymerské pomenovanie krta (Talpa) a jazveca (Meles) – twrch daear (daear = zem, pôda), pretože tieto živočíchy si vyhrabávajú v zemi diery a chodby. Kymerské sloveso turio znamená zahrabávať sa, ryť. Po litovsky turklỹs je medvedík (Gryllotalpa), česky krtonožka. Vo Walese je niekoľko riek pomenovaných Afon (rieka) Twrch (prítoky riek Severn, Cothi a Tawe). Pomenovanie sa vysvetľuje rozrývaním pôdy riekami počas povodní. Írske a gaelské slovo torc má význam nielen diviak ale aj lord, šľachtic, po turecky turhan je šľachtic. Je zaujímavé, že na rozhraní Turca a Hornej Nitry pôsobil vo včasnom stredoveku významný slovenský šľachtický rod Diviak.
Prehľad možných etymológií hydronyma Turiec ukazuje, že viaceré z nich sú prijateľné, resp. nedajú sa jednoznačne vylúčiť. V prípade, že meno rieky je slovanské, najskôr vychádza so slova tur.
Duridanov, I.: Die Hydronymie des Vardarsystems als Geschichstsquelle. Köln/Wien, l975.
Iordan, I.: Toponimia romînească. Bucureşti, 1963.
Krško, J.: Hydronymia povodia Turca. Banská Bystrica, 2003.
Krško, J.: Praslovanské apelatíva ako motivanty hydroným povodia Váhu. Slavica slovaca, 2009, 44 (1): 13-23.
Matasović, R.: Etymological Dictionary of Proto-Celtic. Leiden/Boston, 2009.
Paliga, S.: Etymological lexicon of the indigenous (Thracian) elements in Romanian. Bucureşti, 2006.
Šmilauer, V.: Vodopis starého Slovenska. Praha/Bratislava, 1932.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava, 1978.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára