Pôvod názvu obcí Korňa a Karná

Korňa je kysucká obec ležiaca západne od Turzovky. Názory na pôvod jej mena zhrnul vo svojom článku Velička (2009). Najmenej pravdepodobnú až uletenú verziu predostrel A. Petrovský-Šichman. Podľa neho kysucké miestne názvy Ulčáky (Ulčák) a Kornica pri Klokočove majú svoj pôvod už v dobe rímskej, keď na Balkáne existovala rieka Ulca (dnes Vuka) a rímska pevnosť Cornacum (dnes Vukovar), ktorých mená mali byť prenesené na Kysuce najneskoršie v čase Veľkej Moravy. Neslovanský pôvod Korne predpokladal aj K. Točík. Vychádzal z latinského slova cornua „rožný statok“. Územie Korne malo slúžiť ako pastvina pre rožný statok a Košariská pre ovce. Podľa D. Choluja sa v Korni spracúvala kôra. D. Velička uprednostňuje názor, že pomenovanie Korňa a Kornica mohli mať význam pletených ohrád z prútia, kde sa mohol pásť nejaký druh dobytka. V trenčianskych nárečiach slová korna a kornica znamenajú niečo prepletené, napr. vlasy (vrkoč), prútie, slama, cesto (pletenka) a pod. Hydronymá Kornianka (9,4 km), 1580 fl. Na Weliku Kornu, 1690 rivus Kornya a Kornica (3,1 km), 1793 Kornitza odvodzujú Krško a Velička (2011) od mena obce Korňa a ďalej ich etymológiu neskúmali. V okr. Humenné je obec Karná, 1543 Karna. Podľa Uličného (2001) názov zaiste korení v slove kar, ale motivácia použitia tohto slova pre názov sídliska zostáva nejasná. Cez Karnú preteká Karnianský potok.

Etymológie názvu obce Korňa vychádzajú z predpokladu, že pôvodný bol názov obce a druhotné sú názvy potokov. Najstaršie listinné pramene z roku 1580 ( ohraničenie majetku Suňogovcov) spomínajú len vodné toky: ... príduc k rieke Krno a idúc k rieke na Weliku Kornu, ... Spomínaní autori nevyužili údaj z roku 1580: k rieke Krno a nevyužité zostali aj príbuzné toponymá z ostatného územia Slovenska, resp. Uhorska. V okr. Poltár máme obec Krná, maď. Korna, 1573 Korme Lehota, 1786 Krena, 1808 Krňa a potok Krná, 1864 Kornai p., v okr. Detva je osada Krné (Krnô), z okr. Rožňava sú stredoveké zápisy: 1364 Korna Lypa, 1430 Kornalipa. V Štiavnických vrchoch je vrch Krnčište a v Považskom Inovci Grnica. Nad obcou Úbrež je les Karná (Karna) a nad Remetskými Hámrami je chotárny názov Kárnice. Stanislav (2004) uvádza z Maďarska 2x názov Környe (v 15. storočí Kernye), Kornyi tó (tó = jazero), Kornyihal(om) (halom = hôrka, chlm) a jazero Korniche, 1264 stagnum Kernyche.

S koreňom Krn- sa stretávame aj pri osobných menách: Krno, Krnek, Krnčo, Krnáč. Z osobných mien sú odvodené aj niektoré miestne názvy, napr. Krnišov, 1266 Kurumsou, 1317 Kormosso, v Maďarsku je to z roku 1409 Kornisháza, v moravskosliezskom regióne je to Krnov, 1249 Kyrnow, poľ. Karniów, lat. Carnovia, medzi Detvou a Hriňovou je osada Krnáčovci. Meno obce Krnča, 1183 Kernulch, 1246 Kernuch odvodzuje Uhlár (1984) z OM Krnek, Krnčo a vidí tu paralelu s názvami Bytča, Ľupča a pod. Najstarší záznam Kernulch, t.j. Krnovec je však skôr odvodený z adj. krný.

Východiskom slov s koreňom krn- je sloveso krъnǫti, lat. emere „skosiť“ a adj. krъnъ „s odrezaným nosom, ušami apod.“ (Miklosich, 1862). Tomu zodpovedá sch. kŕnjiti „skracovať, odlamovať“ a sln. kŕniti „mrzačiť“, kŕnjiti „skracovať“.  Slovinské adj. kŕn znamená zakrpatený a sch. kȓnj, kŕnjav, kŕnjast znamená odlomený, neúplný. Ruské kórnyj, ukrajinské kórnij znamená krátky, nízky, kornáť znamená skracovať, orezávať. Ruština pozná aj zložené slová kornoúchij, kornorúkij, kornokrýlyj, kornochvóstyj a pod. V češtine krněti je krpatieť a krniti skracovať, odrezávať. V slovenčine krnieť znamená krpatieť a zakrnieť zakrpatieť. Krnáč je krivý, hrčovitý kus dreva i zakrpatený, krivý strom. Krne, krny, krnačky i krnaky sú jednoduché, obyčajne doma urobené sane a krňa je okutie krivíc na drevených saniach. Bernolák a Jungmann majú pri slove krňa význam Wasserrinne „rína, žľab“. V slovinčine kŕn znamená aj vrchol hory, ostrý hrebeň a krnica je údolie, kotlina i hrča na dreve.

Názvy  Környe v Maďarsku odvodzuje Stanislav (2004) zo slova krňa, čes. krně „prasa“. Moor uvažuje aj o slove krina „studňa“. Koreň Krn- menia Maďari na Korn-, Körn-, Kern-, Rusi na Korn- a Poliaci na Karn-. Pri obci Karná ide o východoslovenskú formu názvu Krná. Aj pri názve Korňa ide o posun Krn- > Korn-, podobne ako pri susednej obci Kelčov < Klčov. Na zmenu Krn- > Korn- nemusela mať vplyv maďarčina ale skôr nárečie Valachov prichádzajúcich z východu. Zo slovenského okruhu toponýn s koreňom Krn-, Korn- je najjasnejšia motivácia pri názve Korna Lypa. Orientačným bodom bola stará lipa s polámanými konármi v dôsledku búrky. Pri názvoch Krná, Krné, Karná a Korňa ide najskôr o motiváciu „krátka, malá, drobná“, čo sa prirodzene vzťahuje na obdobie krátko po vzniku obce. Menej pravdepodobná je motivácia „krivá“. Pri názvoch Krná a Korňa je otázkou, či meno patrilo primárne obci alebo potoku. Názov vrchu Krnište bude súvisieť s väčším výskytom pokrútených, hrčavých alebo polámanách stromov.

Krško J., Velička D.: Hydronymia povodia Kysuce. Banská Bystrica, 2011.
Miklosich F.: Lexicon palaeoslovenico-graeco-latinum. Viedeň, 1862-65.
Stanislav J.: Slovenský juh v stredoveku II. Bratislava, 2004.
Uhlár V.: Pôvod miestneho názvu Krnča. Kultúra slova, 1984, 18 (2): 48-52.
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce, 2001.
Velička D.: Poznámky k starším dejinám Korne. Kysuce, 2009, roč. 9, č. 3.

Etymológia pomenovania vrabca domového (Passer domesticus) v slovanských a germánskych jazykoch

Slovo vrabec (Passer) je všeslovanské: rus. воробéй, вирябéй, strus. воробии, csl. врабии, ukr. воробéць, горобéць, горобéль, гворобéць, brus. веребéй, ворóбчык, poľ. wróbel, hluž. wrobel, dluž. robeľ, sln. vrabelj, vrábec, sch. vrábac, mac. врабец, bul. врабéц, psl. *vorbьcь, *vorbьjь, *verbьjь. Od Slovanov prebrali toto slovo Rumuni: vrabie, vrӑbéte, brabéte, Albánci: rabec, rabeckë, rabekë, Maďari: veréb a Fíni: varpu. Do tejto skupiny patrí aj lot. zvirbulis a lit. žvirblis. Nie celkom jasná je príbuznosť gaelského riabhag, čo je vrchárka modrá (Prunella modularis), angl.  Hedge Sparrow i Hedge Warbler. Menom riabhag sa označuje aj škovránok (Alauda). Vrchárka i škovránok sa na vrabca dosť podobajú. Na pôvod slova vrabec sú dva názory. Niektorí autori vychádzajú z gréckeho ῥόβιλλος – akýsi vták (Фасмер, 1964, Rejzek, 2001). Machek (1971) a ďalší predpokladajú, že meno vrabca je zvukomalebné. Príkladom je angl. warble trilkovať, spievať. Warblers sú spevavce z čeľade penicovité (Sylvidae), napr. penica (Sylvia), kolibiarik (Phylloscopus), svrčiak (Locustella), trsteniarik (Acrocephalus) i iné. Vrabec sa v germánskych jazykoch volá: angl. sparrow, šv. sparv, nór., dán. spurv. gót. sparwa, nem. Sperling.              

Živočíchy si podľa vzťahu k človeku môžeme rozdeliť na tri skupiny: 1. Žijúce vo voľnej prírode, ktoré sa človeka stránia, 2. Domáce, ktoré si človek domestifikoval a využíva ich na svoje účely, 3. Synantropné, ktoré si spoločnosť človeka vybrali dobrovoľne. Synantropná je napr. mucha domáca (Musca domestica), svrček domový (Gryllulus domesticus), myš domová (Mus musculus), lastovička obyčajná (Hirundo rustica) a v minulosti to boli domové hady (najmä užovky). Gréci označovali synantropné živočíchy slovom ὁροφίας - žijúci pod strechou, domový, napr. ὁροφίας μύς – domová myš a ὁροφίας ὄφις - domáci had. Po grécky ὀροφή je krov, strecha, ἐρέφω znamená pokrývať. Pomenovanie vrabca by mohlo vychádzať z gr. ὁροφίας - žijúci pod strechou, domový. V minulosti boli strechy pokryté slamou a trstinou významným hniezdiskom vrabca domového (Ferianc,1965). Po kymersky sa vrabec povie aderyn y to, kde aderyn je vták a to je strecha. Uvedená etymológia nie je problémová z jazykovej stránky a v poriadku je aj motivácia.

Pokiaľ by meno vrabca, rus. воробéй, ukr. горобéль, psl. *vorbьjь, *verbьjь vychádzalo z gr. ὀροφή „krov, strecha“ a  ὁροφίας „žijúci pod strechou, domový“, potom aj germánske pomenovanie vrabca: gót. sparwa, angl. sparrow, ags. spearva, šv. sparv, ahd. sparo, mhd. spar, sparwe, sperwe, sperc, sperche, mnd. sperlink, mhd. sperlinc, nem. Sperling by sme mohli odvodiť z nem. (Dach)sparren, mhd. sparre, ahd. sparro, angl. spar, pretože vrabec domový často hniezdil na strechách a v krovoch domov. Rovnakú motiváciu má aj pomenovanie dažďovníka (Apus) v nemčine: Spierschwalbe, Spiere, juhonem. dial. Speir. Nemci majú pre tohto vtáka podobného lastovičke niekoľko mien: Turm-, Mauer-, Stein- a Spierschwalbe. Mená naznačujú, že dažďovník hniezdi na vysokých vežiach, múroch, skalách a strechách, resp. krovoch (Dachsparren).

Фасмер М.: Этимологический словарь русского языка. Москва, I964.
Ferianc O.: Stavovce Slovenska III. Vtáky II. Bratislava, 1965.
Machek V.: Etymologický slovník jazyka českého. Praha, 1971.
Rejzek J.: Český etymologický slovník. Voznice, 2001.