Slovo vrabec (Passer) je všeslovanské: rus. воробéй, вирябéй, strus. воробии, csl. врабии, ukr. воробéць, горобéць, горобéль, гворобéць, brus. веребéй, ворóбчык, poľ. wróbel, hluž. wrobel, dluž. robeľ, sln. vrabelj, vrábec, sch. vrábac, mac. врабец, bul. врабéц, psl. *vorbьcь, *vorbьjь, *verbьjь. Od Slovanov prebrali toto slovo Rumuni: vrabie, vrӑbéte, brabéte, Albánci: rabec, rabeckë, rabekë, Maďari: veréb a Fíni: varpu. Do tejto skupiny patrí aj lot. zvirbulis a lit. žvirblis. Nie celkom jasná je príbuznosť gaelského riabhag, čo je vrchárka modrá (Prunella modularis), angl. Hedge Sparrow i Hedge Warbler. Menom riabhag sa označuje aj škovránok (Alauda). Vrchárka i škovránok sa na vrabca dosť podobajú. Na pôvod slova vrabec sú dva názory. Niektorí autori vychádzajú z gréckeho ῥόβιλλος – akýsi vták (Фасмер, 1964, Rejzek, 2001). Machek (1971) a ďalší predpokladajú, že meno vrabca je zvukomalebné. Príkladom je angl. warble trilkovať, spievať. Warblers sú spevavce z čeľade penicovité (Sylvidae), napr. penica (Sylvia), kolibiarik (Phylloscopus), svrčiak (Locustella), trsteniarik (Acrocephalus) i iné. Vrabec sa v germánskych jazykoch volá: angl. sparrow, šv. sparv, nór., dán. spurv. gót. sparwa, nem. Sperling.
Živočíchy si podľa vzťahu k človeku môžeme rozdeliť na tri skupiny: 1. Žijúce vo voľnej prírode, ktoré sa človeka stránia, 2. Domáce, ktoré si človek domestifikoval a využíva ich na svoje účely, 3. Synantropné, ktoré si spoločnosť človeka vybrali dobrovoľne. Synantropná je napr. mucha domáca (Musca domestica), svrček domový (Gryllulus domesticus), myš domová (Mus musculus), lastovička obyčajná (Hirundo rustica) a v minulosti to boli domové hady (najmä užovky). Gréci označovali synantropné živočíchy slovom ὁροφίας - žijúci pod strechou, domový, napr. ὁροφίας μύς – domová myš a ὁροφίας ὄφις - domáci had. Po grécky ὀροφή je krov, strecha, ἐρέφω znamená pokrývať. Pomenovanie vrabca by mohlo vychádzať z gr. ὁροφίας - žijúci pod strechou, domový. V minulosti boli strechy pokryté slamou a trstinou významným hniezdiskom vrabca domového (Ferianc,1965). Po kymersky sa vrabec povie aderyn y to, kde aderyn je vták a to je strecha. Uvedená etymológia nie je problémová z jazykovej stránky a v poriadku je aj motivácia.
Pokiaľ by meno vrabca, rus. воробéй, ukr. горобéль, psl. *vorbьjь, *verbьjь vychádzalo z gr. ὀροφή „krov, strecha“ a ὁροφίας „žijúci pod strechou, domový“, potom aj germánske pomenovanie vrabca: gót. sparwa, angl. sparrow, ags. spearva, šv. sparv, ahd. sparo, mhd. spar, sparwe, sperwe, sperc, sperche, mnd. sperlink, mhd. sperlinc, nem. Sperling by sme mohli odvodiť z nem. (Dach)sparren, mhd. sparre, ahd. sparro, angl. spar, pretože vrabec domový často hniezdil na strechách a v krovoch domov. Rovnakú motiváciu má aj pomenovanie dažďovníka (Apus) v nemčine: Spierschwalbe, Spiere, juhonem. dial. Speir. Nemci majú pre tohto vtáka podobného lastovičke niekoľko mien: Turm-, Mauer-, Stein- a Spierschwalbe. Mená naznačujú, že dažďovník hniezdi na vysokých vežiach, múroch, skalách a strechách, resp. krovoch (Dachsparren).
Фасмер М.: Этимологический словарь русского языка. Москва, I964.
Ferianc O.: Stavovce Slovenska III. Vtáky II. Bratislava, 1965.
Machek V.: Etymologický slovník jazyka českého. Praha, 1971.
Rejzek J.: Český etymologický slovník. Voznice, 2001.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára