O pôvode mena obce Brestov, maď. Boroszló

Z rodu brest (Ulmus) sa na Slovensku vyskytujú tri druhy: brest väzový, ľud. väz (U. laevis), brest horský (U. glabra, syn. U. montana) a brest hrabolistý (U. carpinifolia, syn. U. minor). Bresty u nás netvoria súvislejšie lesy ako duby, buky a smreky, no rastú na celom území. Bresty sú motiváciu pre mnohé toponymá. Podľa publikácie Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky sú u nás oficiálne registrované vrchy: Brestová 4x, Brestové, Brestovec 2x, Brestovka, Brestovo, Bresty a Brestový diel 2x. Z ľudských sídel sú to v okr. Trnava Brestovany: 1113 Bristen, 1158 Sely, 1229 Scel, 1394 Rusten, maď. Beresztovány, Szil (brest je maď. szil, nem. Rüster), v okr. Komárno Brestovec: 1327 Zylas, 1398 Zilas, 1948 Brestovec, v okr. Považská Bystrica Briestenné: 1493 Bresten, 1496 Bresthyen, 1510 Briest, maď. Brjesztyenne, Beresztény, v okr. Humenné Brestov: 1567 Brezto, maď. Bresztó a Brestov nad Laborcom:1434 Breztow, 1496 Breszthyen, maď. Bresztó.

Zvláštne postavenie má Brestov v okr. Prešov. Jeho historické názvy sú: 1229 terra Borozlou, 1272 Borozlópatak, 1304 Buruzlouwtha, 1325 villa Buruzlou, 1332-1335 de Broslo, de Borozlou, de Broslow, 1773 Boroszló, Brestow, 1786 Boroszló, Bresztow, 1808 Boroszló, Břestow, 1913  Boroszló, 1920 Brestov, maď. Boroszló. Cez Brestov tečie rovnomenný potok so zápismi: 1272 riv. Borozlopotok, 1304 Buruzlou pothoka, 1333 Boroslopatak, 1865 Boroszlói patak, 1868 Presztovecz patak, 1901 Bresztovecz patak, 1965 Brestovec, 1971 Brestov.

Podľa Šmilauera (1932) je potok pomenovaný podľa osady Boroszló a tá z osobného mena Brȩcislavъ > Bracislav > Boroszló (meno mohlo znieť i Borislav alebo Vratislav). Ďalej píše, že meno Brestov je podľa Magyar Etymologiai Szótár ľudová etymológia. Podľa Varsika (1973) názov potoka a dediny Boroszló pochádza bezpečne zo slovanského názvu Brestov a ten od listnatého stromu brest. Zmena szt > szl je podľa neho ako v slovách pristav (latinizované na pristaldus), maď. poroszló a zástava, maď. zászló. Názov Brestov mali po niekoľko storočí zachovať pôvodní slovenskí obyvatelia obce a okolia. Krajčovič (2007) píše, že obec Brestov je pomenovaná podľa brestových lesov a hájov, pri ktorých vznikla. Zmenu Boroszló > Brestov neriešil. Goótšová, Chomová a Krško (2014) uvádzajú že meno hydronyma Brestov vzniklo transonymizáciou ojkonyma Brestov z apelatíva brest (Ulmus campestris). Podobne ako Krajčovič sa zmenou Boroszló > Brestov nezaoberali.

Toponymum Boroszló je známe aj z niekoľkých lokalít v Maďarsku. Stanislav (2004) uvádza zo Satumarskej stolice chotárny názov *Borozlousegh: 1402 Borozlousegh, 1415  Borozlozegh a z Boršodskej stolice majer Boroszló a pri ňom les Boroszloi erdő, hora Boroszlófő a vrch Boroszló. Podľa Stanislava sú tieto toponymá odvodené z os. mena Borislav. Poľské mesto Wrocław nem. Breslau, čes. Vratislav a maď. Boroszló sa odvodzuje zo stpoľ. os. mena Wrócisław alebo Vratislav. Teoreticky by sme sem mohli zaradiť aj moravské mesto Břeclav: 1046 Bratzlaw (falzifikát z 12. stor.). Na území mesta stál pôvodne hrad založený Břetislavom I. Do tejto skupiny zrejme patria aj najstaršie mená Bratislavy: 805 Wratisslaburgium, 907 Braslavespurch, Brezalauspurc, 1052 Preslawaspurch.

Zmena Boroszló > Brestov sa dá objasniť len poznaním viariability niekoľkých fytoným:

1. Bršlen (Euonymus) je ker vyznačujúci sa nápadnými plodmi. V slovenských nárečiach aj bršlam, bršľan, čes. brslen, dial. brsněl, brsnil, poľ. przmiel, rus. бересклéт, бересбрéк, бересдрень, брусклéт a iné.
2. Brečtan (Hedera) je popínavá vždyzelená rastlina. Jej meno je sln. bršlján, bršljén, bȓštan, bȓštran, sch. bŕšljan, bŕšlan, bŕštan, bršten, bršta, brštran, mac. bršlan, bršlen, blg. бръшлян, slk. dial. brštan, breštan, poľ. brzecztan, brzostan. Podľa Miklosicha (1886) meno prešlo aj do neslovanských jazykov: maď. boroszlán, borostyán, rum. boroşlan, broştean, boroştean (oficiálne iederă), ngr.
προυσλιάνη (oficiálne κισσός). Podľa Bezlaja (1977) brečtan je motiváciou toponyma Bršljin: 1481 pach Berschlin, Bršljinovec, cca 1400 Presslenowicz. V Rumunsku má väčší počet obcí meno Broşteni.
3. Lykovec (Daphne) je drobný kríček s ružovými, intenzívne voňajúcimi kvetmi. Maďarské mená boroszlán a borostyán patria brečtanu, no jeho oficiále meno je borostyán. Oficiálnym menom lykovca je boroszlán.
4. Brest (Ulmus) je rod listnatých drevín. Brest sa povie čes. břest, poľ. brzost, sln. brést, rus. a ukr. бéрест.

Najpravdepodobnejším dôvodom zmeny Boroszló > Brestov bolo poslovenčenie maďarizovaného toponyma (obec a potok) Boroszló. Autor zrejme prirovnal toponymum Boroszló k maď. fytonymu boroszlán = borostyán a to mu pripomínalo brest, poľ. brzost, rus. a ukr. бéрест. V susednej Zemplínskej stolici už existovali obce Brestov: 1567 Brezto, maď. Bresztó a Brestov nad Laborcom:1434 Breztow, 1496 Breszthyen, maď. Bresztó a priklonil sa k týmto miestnam názvom. Objasnenie etymológie slovanských fytoným brest, brečtan a bršlen robí problém aj renomovaným etymológom. Zhodujú sa v tom, že rôzne formy mohli  vzniknúť len v dôsledku kontaminácie etymologicky rozličných názvov. Formálne je meno obce Brestov odvodené od dreviny brest, no to je len chybným prekladom pôvodne slovanského osobného mena (Braslav?, Brȩcislavъ?, Borislav?, Vratislav?).

Medzi obcami Brestov a Mirkovce sú vrchy Malá a Veľká Zobrana. Podľa internetovej stránky obce Bestov mala byť na vrchole Malá Zobrana medzi 9.-12. storočím pustovňa mníchov – eremitov, ktorí sem prišli na konci 9. storočia z Opátstva sv. Hypolita pod Zoborom pri Nitre. Hľadá sa aj súvislosť medzi názvami vrchov Zobrana a Zobor. Názov motivovaný slovanským osobným menom mohli dať obci práve títo mnísi.

Bezlaj F.: Etymološki slovar slovenskega jezika I. Ljubljana 1977.
Goótšová A., Chomová A., Krško J.: Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. Banská Bystrica 2014.
Krajčovič R.: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (5). Kultúra slova 2007 41 (5): 278-285..
Miklosich F.: Etymologisches Wörterbuch der slavischen Sprachen. Wien 1886.
Stanislav J.: Slovenský juh v stredoveku II. Bratislava, 2004.
Šmilauer V.: Vodopis starého Slovenska. Praha a Bratislava, 1932.
Varsik B.: Osídlenie Košickej kotliny 2. Bratislava 1973.
Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky. Bratislava, 1987.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava, 1977.

Pôvod názvu mesta Pezinok

Pezinok je okresné mesto ležiace na južných svahoch Malých Karpát, východne od Bratislavy. Jeho historické názvy sú: 1208, 1216, 1245, 1313, 1334 Bozen, 1231/1397, 1295, 1325, 1334, 1335, 1340 Bozyn, 1318 Poesing, 1439 Posing, 1437 Pezink, 1442 z Pezinka, 1634 Bazin. Zmena Bozen, Bozyn na Poesing, Posing (Pösing) sa dá vysvetliť jednoducho. Po tatárskom vpáde a plienení boli v roku 1241 pozvaní na Slovensko nemeckí kolonisti, ktorí sa usadili na západnom, strednom i východnom Slovensku. Na západe Slovenska to bola najmä oblasť medzi Bratislavou a Trnavou. Pre nemeckých pisárov bola typická zámena b > p, napr. Most pri Bratislave: 1283 Pruk (Brücke), Sološnica: 1367 Pratunprun (Breitenbrunn). Pre Nemcov je typický aj posesívny (privlastňovací) sufix (prípona) -g, -ing. Príkladom je rakúske lyžiarske stredisko Semmering: 1227 Semernik, zo slova čemerica (Helleborus), Lipsko a nem. Leipzig: 1015 Libzi, neskôr Lipz, Lipsk, zo slova lipa (Tilia). Meno dali mestu Lužickí Srbi.

Zložitejším problémom je objasnenie etymológie pôvodného mena Bozen, prípadne Bozyn. Podľa Stanislava (1942) je miestny názov utvorený z osobného mena Boza posesívnym sufixom -in. Meno Boza je doložené z roku 1610 v Rusku. Z mena Bozin vzniklo pravidelným vývinom maďarské Bazin, resp. Baziny. Zmena o > a je v maďarčine bežná, podobne ako zmena koncového -n na -ny. Názor Stanislava prebrali aj Lutterer, Majtán a Šrámek v knihe Zeměpisná jména Československa: “Dnešní místní jméno Pezinok (nář. Pezinek) vzniklo zpětným přejetím něm. podoby Pösing do slovenštiny. Základem je osobní jméno Boza nebo Baza (souvislost se slovem bez je sporná), k němuž připojena přivlast. přípona -in (s významem Bozův nebo Bazův majetek”. České slovo bez je v tomto prípade baza (Sambucus).

S názorom Stanislava nesúhlasí Varsik (1984), lebo Maďari preberali slovenské názvy pochádzajúce z os. mien do 13. storočia bez sufixu a podľa neho názov Bozen v najstarších dokladoch pre dnešný Pezinok bol osobným menom Božen a to bez sufixu. Osobné meno Božen je známe z českej Kosmasovej kroniky už z roku 1068. Keby sa zachovala v Pezinku a na jeho okolí kontinuita pôvodného slovenského obyvateľstva a kontinuita pôvodného slovenského názvu, bol by tu dnes zaiste názov Boženov alebo Boženice. Najstarší názov Bozen stotožňuje s os. menom Božen alebo Božeň aj Krajčovič (2005).

Aj táto interpretácia názvu Bozen má nedostatky. Stredovekí pisári v Uhorsku zapisovali hlásku z ako z a hlásku ž, maď. zs ako z i s, napr. Žalobín: 1451 Salaba, Žarnov: 1332 Serno, 1398 Sarnow, Žehra: 1245 Sygra, Žemberovce: 1256 Sember, Hrnčiarske Zalužany: 1362 Zalusan, Horné Držkovce: 1400 Dersk, Hažín: 1336 Kysgesun, Belža: 1232 Bilsa, Beloveža: 1355 Belawese atď. Krajčovič si tento problém uvedomoval pri poznámke: “to, že názov pôvodne znel Božen či Božeň bezpečne dokazuje záznam z r. 1399 Bossen”. Účelovo si vybral neskorý a ojedinelý záznam s koreňom Bos- a ignoroval desať starších záznamov s koreňom Boz-. V tomto prípade sú najlepším príkladom zápisy: 1002 Poson, 1045 Bosenburg, 1107 Bosan, 1108 Bosania, Posonia, 1143 Bosonium, 1151 Posonium, 1197 Posony. Výsledkom je maďarské pomenovanie Bratislavy – Pozsony. Aj v tomto prípade máme zmenu b > p, no v zápisoch Poson, Bosen, Bosan a Boson je v koreni Pos-, Bos- hláska s, čo je stredoveké ž. Nápisy treba čítať ako Požoň, Božeň, Bažaň a Božeň, čo sa odrazilo v maď. Pozsony (Požoň). Božeň teda žil v stredovekej Bratislave a nie v Pezinku.

Iným problémom je sufix -en v názve Bozen. Nasledovné príklady: 1113 Bristen – Brestovany, 1165 Selepchen – Slepčany, Drenchen 1291 – Drienčany, 1209 Herestien – Chrašťany, 1235 Kelenen – Kleňany, 1293 Topolchen Parvum – Topoľčianky, 1299 Zemerchen – Smrečany, 1293 Brogen – Brodzany, 1362 Koblen – Gbeľany, 1332 Lyssen – Liešťany, 1393 Berzen – Brezany a iné ukazujú, že sufix -en bol pri tvorbe miestnych názvov na Slovensku veľmi produktívny. Keď si názov Bozen rozdelíme na koreň Boz- a sufix -en, ostáva nám zistiť, čo v starej slovenčine znamenalo slovo boz. Z príkladov: 1135 Bozouk, 1245 Bozok – Bzovík, 1345 Bzina, 1348 Bozina – Bziny je jasné, že to bola baza.

Pomenovanie baza je všeslovanské, slk. dial. beza, buoza, čes. a stčes. bez, poľ. bez, h.luž. bóz, d.luž. bez, baz, sln. bez, mac. боз, бозел, sch. bȍz, blg. бъз, ukr. баз, боз, rus. бузинá, psl. *bъzъ.
Motiváciou pre pomenovanie bazy sú jej listy, ktoré po pošúchaní medzi prstami výrazne smrdia, zapáchajú, bzdia. Východiskom je indo-európsky koreň *pesd-e/o- „prdieť“ a z toho psl. *pьzděti –
smrdieť, smradiť, púšťať vetry, teda bzdiť, bzdieť i bzieť, sln. pezdéti, čes. bzdíti, ukr. бздíти, пездíти, blg. пъздя, mac. бaзди (Barabás, 2015).

Vyššie boli uvedené obce, ktorých meno bolo v stredoveku ukončené sufixom -en a dnes majú na konci sufix -any. Viaceré z nich boli pomenované podľa dreviny: Brezany, Brestovany, Drienčany, Chrašťany, Kleňany Liešťany, Smrečany a (Malé) Topoľčany. K týmto môžeme priradiť aj *Bazany,   prípadne *Bzany, pôvodne Bozen. Takto by sa z najväčšou pravdepodovnosťou volal Pezinok v prípade kontinuálneho vývinu mesta v slovenskom prostredí. Majtán (1998) vo svojej knihe uvádza názvy obcí Slovenska od roku 1773. Pre Pezinok je to: 1773 Bazinium, Bazin, Bösing, Pesinek, 1786 Pösing, Bozin, Pezinek, Basinium, 1808 Bazinium, Baziny, Bösing, Pezínek, 1863-1913 Bazin, 1920 Pezinok. Predpokladanému názvu *Bazany (*Bzany) sa najviac priblížili maď. Baziny a Bazin. Na východnom Slovensku sa nachádza obec Bžany: 1410 Bospataka, Bozpataka, 1474 Bozyas, 1773 Bzanye, 1808 Bzanné, 1920 Bžany. Podľa historika Uličného (2001) “ Názov zaiste korení v mene Božan či Bžan”. Podľa najstaršieho záznamu je obec najskôr pomenovaná podľa Bazového potoka. V slovenských nárečiach bzdoch je bźdoh, bdžoh, bzdieť bždžeč, bzdina bždžina.

Barabás L.: Etymológia fytonyma baza (Sambucus). blogspot.com 2015.
Krajčovič R.: Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch obcí a miest.Bratislava, 2005.
Lutterer I., Majtán M., Šrámek R.:  Zeměpisná jména Československa. Praha, 1982.
Majtán M,: Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997). Bratislava, 1998.
Stanislav J.: Zo slovenských miestnych názvov. Slovenská reč 1942, IX. (7-8): 193-196.
Uličný F.: Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce, 2001.
Varsik B.: Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratislava, 1984.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava, 1977.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava, 1977.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava, 1978.