Pezinok je okresné mesto ležiace na južných svahoch Malých Karpát, východne od Bratislavy. Jeho historické názvy sú: 1208, 1216, 1245, 1313, 1334 Bozen, 1231/1397, 1295, 1325, 1334, 1335, 1340 Bozyn, 1318 Poesing, 1439 Posing, 1437 Pezink, 1442 z Pezinka, 1634 Bazin. Zmena Bozen, Bozyn na Poesing, Posing (Pösing) sa dá vysvetliť jednoducho. Po tatárskom vpáde a plienení boli v roku 1241 pozvaní na Slovensko nemeckí kolonisti, ktorí sa usadili na západnom, strednom i východnom Slovensku. Na západe Slovenska to bola najmä oblasť medzi Bratislavou a Trnavou. Pre nemeckých pisárov bola typická zámena b > p, napr. Most pri Bratislave: 1283 Pruk (Brücke), Sološnica: 1367 Pratunprun (Breitenbrunn). Pre Nemcov je typický aj posesívny (privlastňovací) sufix (prípona) -g, -ing. Príkladom je rakúske lyžiarske stredisko Semmering: 1227 Semernik, zo slova čemerica (Helleborus), Lipsko a nem. Leipzig: 1015 Libzi, neskôr Lipz, Lipsk, zo slova lipa (Tilia). Meno dali mestu Lužickí Srbi.
Zložitejším problémom je objasnenie etymológie pôvodného mena Bozen, prípadne Bozyn. Podľa Stanislava (1942) je miestny názov utvorený z osobného mena Boza posesívnym sufixom -in. Meno Boza je doložené z roku 1610 v Rusku. Z mena Bozin vzniklo pravidelným vývinom maďarské Bazin, resp. Baziny. Zmena o > a je v maďarčine bežná, podobne ako zmena koncového -n na -ny. Názor Stanislava prebrali aj Lutterer, Majtán a Šrámek v knihe Zeměpisná jména Československa: “Dnešní místní jméno Pezinok (nář. Pezinek) vzniklo zpětným přejetím něm. podoby Pösing do slovenštiny. Základem je osobní jméno Boza nebo Baza (souvislost se slovem bez je sporná), k němuž připojena přivlast. přípona -in (s významem Bozův nebo Bazův majetek”. České slovo bez je v tomto prípade baza (Sambucus).
S názorom Stanislava nesúhlasí Varsik (1984), lebo Maďari preberali slovenské názvy pochádzajúce z os. mien do 13. storočia bez sufixu a podľa neho názov Bozen v najstarších dokladoch pre dnešný Pezinok bol osobným menom Božen a to bez sufixu. Osobné meno Božen je známe z českej Kosmasovej kroniky už z roku 1068. Keby sa zachovala v Pezinku a na jeho okolí kontinuita pôvodného slovenského obyvateľstva a kontinuita pôvodného slovenského názvu, bol by tu dnes zaiste názov Boženov alebo Boženice. Najstarší názov Bozen stotožňuje s os. menom Božen alebo Božeň aj Krajčovič (2005).
Aj táto interpretácia názvu Bozen má nedostatky. Stredovekí pisári v Uhorsku zapisovali hlásku z ako z a hlásku ž, maď. zs ako z i s, napr. Žalobín: 1451 Salaba, Žarnov: 1332 Serno, 1398 Sarnow, Žehra: 1245 Sygra, Žemberovce: 1256 Sember, Hrnčiarske Zalužany: 1362 Zalusan, Horné Držkovce: 1400 Dersk, Hažín: 1336 Kysgesun, Belža: 1232 Bilsa, Beloveža: 1355 Belawese atď. Krajčovič si tento problém uvedomoval pri poznámke: “to, že názov pôvodne znel Božen či Božeň bezpečne dokazuje záznam z r. 1399 Bossen”. Účelovo si vybral neskorý a ojedinelý záznam s koreňom Bos- a ignoroval desať starších záznamov s koreňom Boz-. V tomto prípade sú najlepším príkladom zápisy: 1002 Poson, 1045 Bosenburg, 1107 Bosan, 1108 Bosania, Posonia, 1143 Bosonium, 1151 Posonium, 1197 Posony. Výsledkom je maďarské pomenovanie Bratislavy – Pozsony. Aj v tomto prípade máme zmenu b > p, no v zápisoch Poson, Bosen, Bosan a Boson je v koreni Pos-, Bos- hláska s, čo je stredoveké ž. Nápisy treba čítať ako Požoň, Božeň, Bažaň a Božeň, čo sa odrazilo v maď. Pozsony (Požoň). Božeň teda žil v stredovekej Bratislave a nie v Pezinku.
Iným problémom je sufix -en v názve Bozen. Nasledovné príklady: 1113 Bristen – Brestovany, 1165 Selepchen – Slepčany, Drenchen 1291 – Drienčany, 1209 Herestien – Chrašťany, 1235 Kelenen – Kleňany, 1293 Topolchen Parvum – Topoľčianky, 1299 Zemerchen – Smrečany, 1293 Brogen – Brodzany, 1362 Koblen – Gbeľany, 1332 Lyssen – Liešťany, 1393 Berzen – Brezany a iné ukazujú, že sufix -en bol pri tvorbe miestnych názvov na Slovensku veľmi produktívny. Keď si názov Bozen rozdelíme na koreň Boz- a sufix -en, ostáva nám zistiť, čo v starej slovenčine znamenalo slovo boz. Z príkladov: 1135 Bozouk, 1245 Bozok – Bzovík, 1345 Bzina, 1348 Bozina – Bziny je jasné, že to bola baza.
Pomenovanie baza je všeslovanské, slk. dial. beza, buoza, čes. a stčes. bez, poľ. bez, h.luž. bóz, d.luž. bez, baz, sln. bez, mac. боз, бозел, sch. bȍz, blg. бъз, ukr. баз, боз, rus. бузинá, psl. *bъzъ.
Motiváciou pre pomenovanie bazy sú jej listy, ktoré po pošúchaní medzi prstami výrazne smrdia, zapáchajú, bzdia. Východiskom je indo-európsky koreň *pesd-e/o- „prdieť“ a z toho psl. *pьzděti –
smrdieť, smradiť, púšťať vetry, teda bzdiť, bzdieť i bzieť, sln. pezdéti, čes. bzdíti, ukr. бздíти, пездíти, blg. пъздя, mac. бaзди (Barabás, 2015).
Vyššie boli uvedené obce, ktorých meno bolo v stredoveku ukončené sufixom -en a dnes majú na konci sufix -any. Viaceré z nich boli pomenované podľa dreviny: Brezany, Brestovany, Drienčany, Chrašťany, Kleňany Liešťany, Smrečany a (Malé) Topoľčany. K týmto môžeme priradiť aj *Bazany, prípadne *Bzany, pôvodne Bozen. Takto by sa z najväčšou pravdepodovnosťou volal Pezinok v prípade kontinuálneho vývinu mesta v slovenskom prostredí. Majtán (1998) vo svojej knihe uvádza názvy obcí Slovenska od roku 1773. Pre Pezinok je to: 1773 Bazinium, Bazin, Bösing, Pesinek, 1786 Pösing, Bozin, Pezinek, Basinium, 1808 Bazinium, Baziny, Bösing, Pezínek, 1863-1913 Bazin, 1920 Pezinok. Predpokladanému názvu *Bazany (*Bzany) sa najviac priblížili maď. Baziny a Bazin. Na východnom Slovensku sa nachádza obec Bžany: 1410 Bospataka, Bozpataka, 1474 Bozyas, 1773 Bzanye, 1808 Bzanné, 1920 Bžany. Podľa historika Uličného (2001) “ Názov zaiste korení v mene Božan či Bžan”. Podľa najstaršieho záznamu je obec najskôr pomenovaná podľa Bazového potoka. V slovenských nárečiach bzdoch je bźdoh, bdžoh, bzdieť bždžeč, bzdina bždžina.
Barabás L.: Etymológia fytonyma baza (Sambucus). blogspot.com 2015.
Krajčovič R.: Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch obcí a miest.Bratislava, 2005.
Lutterer I., Majtán M., Šrámek R.: Zeměpisná jména Československa. Praha, 1982.
Majtán M,: Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997). Bratislava, 1998.
Stanislav J.: Zo slovenských miestnych názvov. Slovenská reč 1942, IX. (7-8): 193-196.
Uličný F.: Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce, 2001.
Varsik B.: Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratislava, 1984.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava, 1977.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava, 1977.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava, 1978.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára