Oskoruša, botanicky jarabina oskorušová (Sorbus domestica) je mohutný, dlhoveký strom s jedlými plodmi. Pôvod jej názvu nie je objasnený, pričom Machek (1971) ho považuje za praeurópsky. Keď zoberieme do úvahy aj iné vedecké disciplíny, napr. históriu a fytogeografiu, potom praeurópsky pôvod mena oskoruše je otázny. Väčšina historikov predpokladá, že pravlasťou Slovanov bola severovýchodná Európa, teda oblasť za Karpatským oblúkom. Oskoruša je mediteránny druh, s areálom od Pyrenejského poloostrova, cez Apeninský poloostrov a Balkán až po Krym a Malú Áziu. V oblastiach s extrazonálnou mediteránnou mikroklímou (napr. Francúzsko, Nemecko, Stredná Európa) preniká aj do vnútrozemia. Na južnom Slovensku a južnej Morave rastie vzácne do nadmorskej výšky 500-600 m, približne tam, kde sa darí i viniču. Sídla Slovanov a areál oskoruše boli v staroveku izolované a nebol dôvod pomenovať ju. Južní Slovania sa usadili na Balkáne až v 6. stor. n.l. a vtedy prvýkrát spoznali túto drevinu. Príbuzná jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia) je rozšírená v celej Európe, najmä vo vyších polohách. Pomenovanie jarabiny je všeslovanské.
Románske jazyky prebrali meno oskoruše z latinčiny: sorbus, resp. stredovekej latinčiny: *sorbea. Popri románskych jazykoch vychádza z latinčiny aj angličtina: service tree (ME. serves, OE. syrfe), nová gréčtina: σουρβιά a albánčina: shurbë. Albánci majú pre oskorušu aj druhé meno: vadhë, dial, vodhë, vosë, vojsë, v južnom Taliansku i valle, ktoré zrejme prebrali od Grékov. V nových sídlach na Balkáne mohli Južní Slovania prevziať meno oskoruše z latinčiny alebo gréčtiny, a to buď adaptáciou alebo kalkovaním dosiaľ neznámeho slova. Po grécky sa oskoruša (strom) povie ὄα, ὄη, οἵη, οὕα, ὠϊά, ὠά, οὖα, ἡ, plod oskoruše je ὄον. Zvukovo veľmi podobné slovo ᾤα, ὤα, ἡ má v gréčtine význam ovčia koža, ovca je ὄϊς, οἶς, ὁ i ἡ. Kritsch (1822) má pod heslom ὄα významy 1.pellis ovilla 2. sorbus, arbor 3. sorbus, fructas. Slovania si v 6. storočí osvojili význam ovčia koža a k slovu skora (koža) pripojili sufix -uša, čo je macedónska skoruša, skorša, oskoruša, oskruša, slovinská oskóruš, skóriš i skórš, chorvátska oskoruša, dial. skorš, oskorš, skoruša a bulharská skóruša i oskóruša.
Slovo skoruša prevzali od južných Slovanov Rumuni v podobe scorúş (strom) a scorúşӑ (plod). Oskoruša (S. domestica) rastie v nížinách a jej príbuzná jarabina (S. aucuparia) v horách. Oskoruša a jarabina majú podobné plody i perovitozložené listy, preto Rumuni volajú jarabinu aj scoruş-de-munte (horská oskoruša) alebo scoruş sălbatic (divá, planá oskoruša). Rumunskí horskí pastieri (Valasi) sa v prvých storočiach druhého milénia pohli so svojimi stádami smerom na sever a kolonizovali Východné a Západné Karpaty. Jazykovou pamiatkou na valaskú kolonizáciu je nárečové pomenovanie jarabiny na Ukrajine (skóruch, skorušína), na severnom Slovensku (skoruša, skorušina, skorušie, skorucha, škorucha) i v okolí poľských Tatier (skorusza, skorus, skorusa, skorusz i skoruch). Východní Slovania a Poliaci nemajú pre oskorušu osobité meno a volajú ju rovnako ako jarabinu, rus. rjabína, ukr. gorobína, poľ. jarzębina.
Poznámka na záver: Vedecký názov Sorbus je odvodený z lat. sorbum, čo je plod oskoruše (Sorbus domestica), no jeho etymológia je podľa de Vaana (2008) neobjasnená. Autor pritom vychádza z predpokladu, že protoindoeurópskym koreňom je *sVr-: červený. Červené plody má v skutočnosti jarabina (Sorbus aucuparia) a nie oskoruša (Sorbus domestica). Plody oskoruše sa v staroveku a stredoveku používali ako liek proti črevným kolikám a hnačkám. Choroba sa po latinsky volala tormina a liek proti nej torminalis (sorba). Ochranu proti hnačkám vystihuje starší nemecký názov oskoruše - Arschschütze. Slovo sorbum a teda aj Sorbus možno odvodiť z lat. slovesa sorbeo, -ere, s významom vstrebávať, pohlcovať. Plody oskoruše absorbovali, pohlcovali tekutý obsah tráviacej sústavy. Oskoruši príbuzná brekyňa sa po latinsky volá Sorbus torminalis.
Kritsch, V.A.: Lexicon manuale graeco-latinum. Vienna, 1822.
Machek, V.: Etymologický slovník jazyka českého. Praha, 1971.
de Vaan, M.: Etymological Dictionary of Latin and the other Italic Languages. Leiden - Boston, 2008.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára