Tamilské miestne názvy na Slovensku

V roku 2010 vydal Cyril A.Hromník knihu Sloveni/Slováci kde sú Vaše korene?, v ktorej tvrdí, že Slováci (pôvodne Sloveni) žili v priestore Západných Karpát najmenej od doby bronzovej. Od prelomu 4. a 3. tisícročia pred n.l. prichádzali do styku s drávidskými obchodníkmi s farebnými kovmi (meď, cín, zlato a striebro), ktorí prišli z Indie. Reliktami z tejto doby sú viaceré jazykové výpožičky z tamilčiny, jedného z drávidskej skupiny jazykov. Z tamilčiny sú podľa autora odvodené aj viaceré názvy miest a obcí na Slovensku.

Z tamilčiny údajne pochádza názov obce Slovenské Pravno, v dobe bronzovej Solveni Paravu. Ľudské sídla bývajú pomenované podľa etnicity ich obyvateľov v prípade prisťahovania sa do etnicky homogenneho prostredia. Tak vznikli Moravany, Zlaté Moravce, Ruská, Ruskov, Nemčice, Nemčiňany, Nemečky, Hontianske Nemce a pod. Iný je prípad obcí s rovnakým menom, z ktorých jednu obývajú Slováci a druhú príslušníci iného etnika, napr. Slovenský a Chorvátsky Grob, Slovenská a Partizánska (pôv. Nemecká) Ľupča a pod. Veľký počet obcí s rovnakým menom je typický pre Hornú Nitru a Turiec. Sú to napr. Rudno, Diviaky, Požeha, Nedožery, Lazany, Laskár, Žabokreky a iné. K takýmto párovým obciam patrí aj Pravno. V Turci je to Slovenské Pravno s historickými zápismi: 1113 Prauna, 1275 Prona, 1279 Prauna, 1293 Prouna, 1302 Prouna, Prona, 1453 Prona Sclavonicalis, 1514 Tothprona, 1736 Tót Prona, Slowenske Prawno. (VSO, III. p.56). Dokumenty jasne ukazujú, že názov Slovenské Pravno je doložený až z polovice 15. storočia. Bola to reakcia na kolonizáciu Pravna na nitrianskej strane Nemcami, pretože sa tu našlo zlato. Nemci sem prišli zo stredoslovenských banských miest i priamo z Nemecka krátko pred polovicou 14. storočía. Historické zápisy pre Nitrianske (pôv. Nemecké) Pravno sú: 1393 Prona, 1416 Aranprowna, 1493 Nemethprona, 1773 Nemeczke Prawno (VSO II. p. 304). Obidve obce sa pôvodne volali Pravno a až po nájdení zlata na Hornej Nitre sa miestne Pravno premenovalo na Zlaté a neskôr Nemecké Pravno, ako protiklad Slovenského Pravna. Z uvedeného vyplýva, že kontinuita názvu Slovenské Pravno od doby bronzovej je vylúčená a tento je písomne doložený až z 15. storočia.

Z tamilčiny má pochádzať a názov baníckeho mesta Banská Štiavnica - Banská "Rezerva zlata" (z tam. śema- = rezerva, niti = zlato, t.j. nazhromaždený poklad). Aj v tomto prípade chýba kontinuita názvu Štiavnica, lebo mesto sa pôvodne volalo Baňa: 1156 terra Banensium, 1217 a 1254 Bana a až neskôr: 1255 Schebnyzbana, 1275 Schemnitz, 1286 Zebnech Bana, 1290 Selmeczbanya, 1300 Scebuzbana, 1346 Sceunichbanya, 1446 Schebniczia, 1449 Sczawnicza, 1713 Stawnicza (VSO I. p. 135). Meno mesta súvisí s potokom Štiavnica (1246 fluv. Seunche, 1266 fluv. Seuniche, 1301 fluv. Scheuvniche), ktorého pôvod je v slove šťava, šťavica (minerálna voda). Potok Štiavnica je aj v Liptove a okolí Banskej Bystrice (oficiáne Tajovský potok), Štiavnička je na Horehroni, Šťavica je v povodí Slanej a Ipľa, Šťavinka v povodí Uličky, Štiavnik v povodí Váhu, Popradu a Hornádu. V Šarišskom Štiavniku a Sigorde je prameň Ščavica resp. Šťavica. Meno Šťavica majú aj osady pri Málinci a Hajnáčke. Popri Banskej Štiavnici poznáme aj Liptovskú Štiavnicu (1300 Sceunicha), Turčiansku Štiavničku (1477 Sczewnicze), Štiavničku (1505 Kysstzewnycza),  Spišský Štiavnik (1246 Scinik, 1294 Savnik, Schewnik, Sceunuk), Šarišský Štiavnik (1567 Chawnik) a Štiavnik (1439 Sczewnyk). Ak by názov Štiavnica znamenal Rezervu zlata, bolo by zlatonosných baní na Slovensku oveľa viac. Aj mesto Kremnica je pomenované podľa rovnomenného potoka (súvisí s minerálom kremeň). C.A.Hromník uvádza inú etymológiu mesta Kremnica: Lesná Dedina s Rýdzim Zlatom (z tam. keri, vymeniteľné s śeri, s významom lesná dedina, + má = rýdzosť zlata, + niti = zlato). Do tretice aj Banská Bystrica je pomenovaná podľa potoka Bystrica, ale nemá tamilský pôvod.

Aj názov obcí Špania dolina a Španie Pole má mať pôvod v tamilčine (tam. sa = s, + paņam = bohatstvo, čo sa odráža v starom mene Urvölgy, čo je Pánska, čiže Bohatá dolina). Špania dolina je teda Bohatá dolina a Španie Pole je Botaté Pole. Lutterer, Majtán a Šrámek (1982) odvodzujú príd. meno španí = pánsky zo slova špán, maď. ispán a to zo *žpan = župan, správca župy. Po srbochorvátsky špân je správca majetku. Význam pánsky potvrdzujú aj významy v iných jazykoch: lat. Vallis Dominorum, nem. Herrengrund a maď. Úrvölgy. Ako v predchádzajúcich prípadoch ani tu nie je doložená kontinuita mena z doby bronzovej: 1263 Montana, 1458 Grueb, 1535 Herrengrundt. V prípade Španej doliny platí, že bola bohatá na medenú rudu, pri obci Španie Pole, potoku Španie, vrchoch Španí laz, Španí kameň a Španej doline v Západných Tatrách tákáto motivácia chýba.

Tamilský pôvod majú mať i Krompachy, t.j. Bohaté miesto alebo strana, z tam. Kořu = bohatý, + pakkam = miesto, strana, čo sa odráža v starých menách pre Krompachy: Zemanská strana, Serie Nobilium, Adelschutte. Najstaršie zápisy: 1246 Krumpach, 1273 Krompach jasne poukazujú na nemecký pôvod mena. Prvá časť Krum- je z nem. krumm = krivý a -pach je stredoveký zápis nem. Bach = potok. Krummbach je v preklade Krivý potok, čo je pomerne častý názov potokov na Slovensku. Mená obcí a miest spomenutých v tomto príspevku sa dajú odvodiť zo slovenčiny, resp. nemčiny (na čo poukázali napr. Lutterer, Majtán a Šrámek, 1982) a ich vývin je doložený v stredovekých listinách. Tamilské etymológie sú nedôveryhodné a nikdy nebudú doložené v písomných dokumentoch. Motivácia tzv. tamilských názvov navyše neplatí pre ostatné, rovnomenné miestne názvy.

Hromník C.A.: Sloveni/Slováci kde sú Vaše korene? Bratislava, 2010.
Lutterer I., Majtán M. a Šrámek R.: Zeměpisná jména Československa. Praha, 1982.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava, 1977. 
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava, 1977.                          
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava, 1978.