Rebro má v germánskych a slovanských jazykoch rovnaké východiská. Predpokladá sa, že pochádza gr. ἐρέφω = pokrývať, prekrývať, ὀροφή = krov, strecha. Vo väčšine slovanských jazykov je to rebro, čes. žebro, poľ. żebro, ziobro, hluž. rjebło, dluž. rjobro i rjobło. Po nemecky je to Rippe, v stredoveku rippe, rib(b)e, rieb, ribbi, angl. rib, nór. ribbe, dán. ríbben, šv. rèvben, isl. rifbein. V slovanských jazykoch sú podľa rebra, prípadne rebríka pomenované viaceré rastliny s perovitozloženými listami. Najčastejšie je to papraď (Dryopteris): čertovo rebro, vlčie rebro, hadie rebríky, rebrínie, rebríčie, rebričina a pod., perovník (Matteuccia) je poľ. żebrówka, rebrovka (Blechnum) je čes. žebrovnice, perutník (Hottonia) je čes. žebratka, rebrica (Libanotis) je čes. žebřice, sezel (Seseli) je poľ. zebrzyca i żebrówka, myší chvost (Achillea) je po česky žebříček, stčes. řebřík, sch. rebrac, nátržník husí (Potentilla anserina) je slk. dial. rebrínie, drabinka. Vratič (Tanacetum) je rus. rjabínka, rjabišnik, díkaja rjabína, ukr. riabínnik, díka horobína.
Podobne ako uvedené rastliny aj jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia) má perovitozložené listy pripomínajúce vtáčie pero alebo rebrá na hrudnej kostre človeka alebo iných stavovcov, prípadne krov strechy. Pomenovanie jarabiny je všeslovanské: dluž. jerébina, hluž. wjerjebina, poľ. jarząb, čes. jeřáb, dial. jahřabina, řeřáb, jerábník, sln. jerebíka, sch. jarèbika, rus. rjabína, dial. grabína, jarobína, ukr. horobína, dial. horóba, orába a vorób. Pri objasňovaní pôvodu slova jarabina, rus. rjabína je lákavé hľadať súvislosť s príd. menom jarabý, rus. rjabój, s významom strakatý, pestrý. Takejto súvislosti však niet. Východisko treba hľadať v slovách ὀροφή, rib, rebro. Motivácia pomenovania jarabiny je rovnaká ako pri jaseni (Fraxinus), ktorý má tiež perovitozložené listy.
Predpokladá sa, že keltský názov jaseňa vychádza z protokeltského koreňa *osno-. Kymersky je to onnen, onn, kornsky onnen, bretónsky unn, írsky nuin, staroírsky uinnius. Rebro sa povie po írsky asna, gaelsky aisen, starokornsky a kymersky asen. Jaseň je teda pomenovaný podľa listov, ktoré sa podobajú na rebrá. Jarabina sa v keltských jazykoch nazýva „jaseň s bobuľami (angl. berry), presnejšie s malvičkami“. Staroírsky je to cáerthenn, írsky caorthann, gaelsky caorann, mannsky keirn, kymersky cerddinen, kornsky kerdhynen, bretónsky kerzhinenn. Prvá časť týchto slov je bobuľa: stír. cáir, gael. caor, druhá časť znamená jaseň.
V germánskych jazykoch sa jarabina povie anglicky mountain ash (horský jaseň), nemecky Eberesche. Esche je jaseň a prvá časť slova Eber- zrejme súvisí s protokeltským koreňom *eburo- = tis (Taxus). Tis aj jarabina majú drobné červené plody. V týchto jazykoch sa jarabina považovala za formu jaseňa, pričom motiváciou sú nepochybne perovitozložené listy obidvoch drevín. Germánske pomenovanie jaseňa možno odvodiť z arm. oskr, korn. ascorn, bret. ascourn, kymr. asgurn, strkymr. ascurn, ascwrn, čo je kosť, pretože listy jaseňa pripomínajú rebrá, čiže kosti, kostru človeka. V starej angličtine sa jaseň (ash) volal æsc, v starej nemčine to bol asc, asca, asch i esch(e).
V keltských jazykoch a nemčine má jaseň i jarabina rovnaké meno, len jarabina je jaseň s boboľami. V angličtine je jarabina horský jaseň. Staršie je pomenovanie jaseňa, lebo má rovnakú motiváciu v baltských, germánskych, keltských i slovanských jazykoch. Meno jarabiny je mladšie a Slovania využili nové slovo rebro (z gr. ὀροφή) namiesto pôvodného keltského asen. Rovnako postupovali aj Nemci pri pomenovaní oskoruše, bot. jarabina oskorušová (Sorbus domestica). Oskoruša sa povie nemecky Sperberbaum, Speierlingsbaum, Sperbe, Spierbaum, Spierling, v stredoveku sperboum, spirboum a niekedy označuje aj jarabinu (Vogelbeerbaum). Gréckemu slovu ὀροφή vo význame krov, drevená konštrukcia krovu zodpovedá nem. Sparren, Dachsparren, Sparrenwerk, Sparrwerk, Rippenwerk, v stredoveku sparro, sparre, dán. tágspar, spǽrrevark, angl. spar, stnord. sparri, lot. spares. V tomto prípade je východiskom pre pomenovanie oskoruše, nem. Sperberbaum germánske pomenovanie krovu. Je tovnaká motivácia ako pri jarabine, lebo obidve dreviny majú perovitozložené listy. Podľa perovitozložených listov je pomenovaný aj túžobník brestolistý (Filipendula ulmaria), nem. Spierstaude, vojnovka (Polemonium), nem. Sperrkraut, Sperberkraut, Leiterblatt a tavoľníkovec jarabinolistý (Sorbaria sorbifolia), nem. Spierstrauch, rus. rjabínnik, ukr. horobínnik. Anglickému sparrow-grass (Asparagus) zodpovedá sch. rebruša a rum. dial. coasta-drácului (čertovo rebro). Zaujímavou dvojicou je šv. kärrspira a gael. lus riabhach, čo je všivec močiarny (Pedicularis palustris) s perovitými listami.
Vičenec vikolistý (Onobrychis viciaefolia) je kŕmna rastlina z čeľade vikovité (Viciaceae). Jeho francúzske pomenovanie esparcet, esparcette je zaznamenané až okolo roku 1600, no prevzali ho viaceré európske jazyky: šp. esparcet, tal. esparceta, rum. sparcétӑ, nem. Esparsette, alb. esparsetë, lot. esparsete, čes. esparseta, sparseta, šparzeta, rus. esparcét, poľ. esparzeta. Aj pôvod tohto slova treba hľadať v germ. sparre (krov), ktoré prešlo do stredovekej francúzštiny v podobe, espars, esparre s rovnakým významom. Všetky rastliny z čeľade vikovité (Viciaceae) majú perovitozložené listy. Je možné, že aj vika (Vicia) a cícer (Cicer) (ὄροβος resp. ἐρέβινϑος) sú v gréčtine pomenované podľa tvaru listov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára