Ida (56,6 km) je ľavostranný prítok Bodvy prameniaci pod Bielym kameňom vo Volovských vrchoch vo výške 940 m.n.m. Vo svojej hornej časti je Ida horskou riečkou, ktorá v Košickej kotline svoj tok spomaľuje a v minulosti tvorila viaceré ramená. Historické mená sú: 1251 Ida, 1255 fl. Iela, 1247/1331 Yda, 1278 Yda. Pre mŕtve ramená uvádza Varsik (1990) názvy Mŕtva Ida (1251 usque Mortuam aquae Yda), maďarsky Holt Ida (1317 Holth Ida). Podľa riečky sú pomenované tri obce: Zlatá Idka, maď. Aranyida, nem. Goldeidau ( 1349 cives et hospites ac montani de eadem Ida, 1359 Ida Banya, 1440 Idabanya, 1459 Aranyda), Malá Ida, maď. Kisida (1280 Eghazas Ida, Fel Ida, 1300 Ida) a Veľká Ida, maď. Nagyida, nem. dial. Grosse Eide (1251 Ida, 1330 Yda, Noghyda). Podľa Varsika sa dolný tok rieky v minulosti volal Konotopa, maď. Kanyapta.
Ida je osobné ženské meno a v antickej dobe sa takto volali dve mestá, jedno v Asýrii a druhé v Mauretánii. Ida alebo Ila je aj hinduistická bohyňa. Idafeld alebo Idavallen je podľa germánskej mytológie sídlo bohov pri Asgarde. Podľa gréckej mytológie sú s bohmi spájané dva vrchy pomenované Ida. Jeden je na Kréte, druhý v Anatólii (Turecko). Beekes (2010) považuje názvy týchto vrchov za predgrécke, neznámej etymológie. Grécke ἴδη a dórske ἴδα sa prekladá ako les, zalesnená hora, prenesene i drevo. Podľa Šmilauera (1932) i Varsika (1990) je etymológia našej rieky Ida neznáma a určite predslovanská. Jediný, kto sa pokúsil objasniť pôvod hydronyma Ida bol Czirbusz (1908), podľa ktorého je keltského pôvodu a znamená vodu, potok. Autor pri rieke Ida píše: Iza kelta nyelven folyó vizet (csermélyt) jelentenek. Problémom tejto etymológie je, že slová ida (iza) v keltských slovníkoch chýbajú a Kelti vodu a potok nazývajú inak. Pôvod mena našej rieky považuje Kiss (1980) za neobjasnený. Pri anglickej obci Ide predpokladá, že mohla byť pomenovaná po keltskej (?) rieke. Rieka s takýmto menom však nie je doložená. Anglická obec Ide Hill (Kent) je doložená v roku 1250 ako Edythehelle, teda Editin vrch (Edith hill). Iná anglická obec Ide (Devon) má kostol zasvätený sv. Ide z Herzfeldu (788-825). Na blízkom vrchu bola menšia rímska pevnosť. Dnešné meno írskeho mestečka Malahide (predmestie Dublinu) môže pochádzať z írskeho Mullach Íde, teda Idin vrch.
Našej obci Veľká Ida zodpovedá v Rumunsku Iuda Mare, tiež Ida Mare (mare = veľký), maď. Nagyida, nem. Großeidau, Aida, Eyda. Podľa Iordana (1963) miestny názov Ida, rum. Iuda je odvodený z osobného mena Iuda (Juda), čo je biblický Judáš. Rumunsko má aj miestny názov Iuda Mică (mic = malý). Sem pravdepodobne patrí aj meno potoka Idici (Idicel), maď. Idecspatak a meno obcí Ideciu de Jos a Ideciu de Sus, nem. Nieder Eidesch (Eidisch, Aidesch) a Ober Eidesch, maď. Alsóidecs a Felsöidecs. Veľká Ida na Slovensku a Iuda Mare v Rumunsku sa po nemecky povie Grosse Eide, resp. Großeidau. V Nórsku sa nachádzajú rieky Eide a Eida. Mená týchto riek asi súvisia so staronordickým eið, islandským eiði, nórskym a dánskym eid a švédskym ed, čo je zúžené miesto v teréne, úžina, tiesňava. Po islandsky eyða ja medzera, štrbina.
Keď odmietneme mytologický pôvod hydonyma Ida, uvažovať by sa dalo o germánskom pôvode. Východiskom by mohlo byť staronordické slovo iða, s významom spätný prúd, protiprúd vody, prípadne vodný vír. Rovnaký význam má aj dánske ide, švedske ida, nórske ida i ile (z *idle) a anglické eddy (vír, víriť). Ten istý význam majú aj dánske slová idvande, ilvande, staroanglické edwielle a starohornonemecké itwǣge (k vāc = prúd, vlna). Motiváciou pomenovania rieky Ida by bol točivý, vírivý prúd vody, typický skôr pre horskú časť povodia. Dolný tok sa nazýval Konotopa. Otázkou v tomto prípade je, či Germáni žijúci v staroveku na našom území rozprávali nordickými jazykmi. Problémom je aj osamotenosť staronordického slova iða v skupine indoeurópskych jazykov.
Hydronymum Ida by sa dalo odvodiť aj od niektorých rastlín v keltských jazykoch. Brečtan (Hedera) sa povie írsky eidhean, eadhan, strednoírsky edenn, gaelsky iodhon, eidheann, kymersky eiddew, kornsky idhio. Meno brečtana sa odvodzuje buď od slova eid = šaty; pokrývať, alebo ed = ruka, pretože listy sa podobajú dlani. Inou rastlinou je tis (Taxus): ido, idho, iodo, idad, iodha, ida, popri ibar a iubhar. Gaelské slovo eadha znamená osiku (Populus tremula) a súčasne keltské písmeno E.
Východiskom môže byť aj ie. koreň *idh-, *aidh- „horieť, žiariť“. Slová odvodené z tohto koreňa majú aj význam svetlý, jasný, lesklý, čistý. Staroindické idh znamená vzplanúť, zapáliť, svietiť, ídhāna horiaci, svietiaci, iddha žiarenie, lesk i jasný, svetlý, čistý a inddhé znamená osvetliť, rozjasniť sa. Po grécky ἴδη je kovový lesk, ἰδίω je potiť sa, pokrývať sa potom, ἰδος je pot i horúčava, αἴθω je zapaľovať, planúť, αἶθος je oheň, plameň, αἰθός je rozjasňujúci sa, lesknúci sa a ἰθᾰρός je čistý, jasný. Po staroírsky ide a gaelsky aithinne je fakľa, írsky idhad je čistý, jasný. Írske iodhan a idan má význam čistý, počestný, nepošpinený.
Meno škótskej rieky Ythan sa odvodzuje od rastliny útesovec (Ulex), kymersky eithin, kornsky itheu i eithinan, írsky itharnae, nemecky Binsenlicht „sitinové svetlo“. Meno rastliny súvisí s výraznou žltou farbou kvetov (kvitnúce rastliny pripomínajú horiace fakle). Rieka Ythan môže mať meno podľa útesovca, no rieka i útesovec môžu vychádzať zo spoločného koreňa *idh- (*ith-) s motiváciou žiariaci, jasný, svetlý. Ryba jalec tmavý (Leuciscus idus) sa povie nórsky a švédsky id, anglicky a francúzsky ide, taliansky ido. Predpokladá sa, že je pomenovaný podľa lesklej, jasnej farby tela. Jalec sa povie česky jesen, hornolužicky jazyca, poľsky jaź, srbochorvátsky jaz, rusky a ukrajinsky язь, praslovansky *azъ, *jazъ, maďarsky jász, nemecky Gaise, Göse. Slovanské mená jalca etymologické slovníky nespájajú so slovom jasný.
Etymológia hydronyma Ida bola doposiaľ neobjasnená. Analýza indoeurópskej slovnej zásoby umožňuje minimálne tri východiská: 1. nordické slovo iða = vír, 2. keltské dreviny iodha, ida = tis (Taxus) alebo eadha = osika (Populus tremula), 3. indoeurópsky koreň *idh-, *aidh-, s významom jasný, svetlý, čistý. Meno rieke mohli dať Germáni, Kelti, no môže byť i predkeltské (stind. iddha), podobne ako je to pri hydronyme Nitra (*Nid(a) = rieka). Predkeltský pôvod hydronyma Ida je najpravdepodobnejší.
Beekes R.: Etymological dictionary of Greek I. Leiden-Boston, 2010.
Czirbusz G.: A kárpátok hegyeinek és folyóinak. Nagybecskerek, 1908.
Iordan, I.: Toponimia romînească. Bucureţi, 1963.
Kiss L.: Földrajzi nevek etimológiai szótára. Budapest, 1980.
Šmilauer V.: Vodopis starého Slovenska. Praha a Bratislava, 1932
Varsik, B.: Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10.-12. storočí. Bratislava, l990.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára