Meno obciam, regiónom i etnikám často dávajú ich susedia. Motivácie sú rôzne a jednou z nich môže byť i používanie určitého slova, charakteristického pre danú populáciu. V Tekove na juhozápadnom Slovensku je skupina jedenástich obcí, ktorým ich susedia dali meno Čilejkári. Čilejkári majú charakteristické nárečie, zvyky i kroje. Meno dostali pre používanie slov čil, čilej i čilek namiesto spisovného teraz. Na východe Slovenska žijú Sotáci, hovoriaci sotáckym nárečím. Pomenovanie dostali na základe používania zámena so namiesto východoslovenského co a stredoslovenského čo. V okolí trojhraničia Slovenska, Poľska a Ukrajiny žijú Lemkovia, ktorí používajú časticu lem namiesto len. Na Dolnej zemi žijú Trpáci, maď. Tirpáci, ktorí dostali svoju prezývku podľa toho, že príslovkové určenie teraz vyslovovali v nárečovej podobe „trpou“. Podľa používania charakteristických slov dostali svoje pomenovanie Čakavci, Kajkavci a Štokavci na Balkáne.
Rejzek (2001) vo svojom etymologickom slovníku píše, že etnonymum Čech označovalo pôvodne len jeden kmeň žijúci v centre dnešných Čiech. Na objasnenie tohto etnonyma bolo navrhnutých niekoľko etymológií, no žiadna z nich nie je všeobecne prijímaná. Za najprijateľnejší považuje autor výklad zo základu *čel-, ktorý je v slovách človek a čeľaď. Príslušníci rôznych kmeňov sami seba často nazývajú „ľudia“, napríklad Deutch. Inou možnosťou je odvodenie od slovesa *čechati, *česati „česat, drhnout i bít“. Čech by v tomto prípade bol bojovník.
Český jazykový atlas (II. diel) z roku 1997 sa na stranách 72-74 zaoberá geografickým rozšírením slovies česat, obírat a trhat vo význame zberať ovocie zo stromu. Sloveso obírat je rozšírené vo východnej Morave pozdĺž hranice so Slovenskom a je pokračovaním slovenského oberať. Vo zvyšnej časti Moravy a v juhovýchodnej časti Čiech dominuje sloveso trhat. V severozápadných Čechách, vrátane širšieho okolia Prahy sa pre zber ovocia najčastejšie používa sloveso česat. Na základe podobnosti rozšírenia slovesa česať pre zber ovocia a areálu pôvodného kmeňa Čechov by sa dalo uvažovať o tom, že susedné kmene pomenovali Čechov podľa svojského pomenovania zberu ovocia. Takýto spôsob je známy zo Slovenska, napr. Čilejkári, Sotáci či Lemkovia. Otázkou však je, či takéto pomenovanie kmeňov sa uplatňovalo aj na konci prvého milénia. Aj dnešné rozšírenie slovesa česať je rozsiahlejšie ako pôvodný areál kmeňa Čechov, ten sa však mohol i zmeniť. Lexikálna trichonómia slovies česat x obírat x trhat zrejme existovala už v čase vzniku slovanských kmeňov. Svedčiť by o tom mohol výskyt slovies obírat – oberať v moravskej i slovenskej časti Veľkej Moravy. Sloveso česati ovoce bolo známe už v starej češtine (Gebauer, 1970) a v ostatných slovanských jazykoch sa nevyskytuje.
Balhar J., Jančák P. a kol.: Český jazykový atlas. II. diel. Praha 1997.
Gebauer J.: Slovník staročeský. I. diel. Praha 1970.
Rejzek J.: Český etymologický slovník. Voznice 2001.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára