O oronyme Grič

Nad mestom Handlová sa vypínajú dve dominanty: Veľký Grič 971 m a Malý Grič 971 m. Na mapách z 20. storočia sa mená týchto vrchov často menili, čo si všimli aj členovia Horolezeckého klubu Prometeus z Handlovej. Na stránke klubu (www.hkprometeus.sk) zhrnul ich názozy Štefan Krč v článku Názov hory. Od stredoveku až po koniec II. svetovej vojny žili v Handlovej prevažne Nemci, ktorí dali mená vrchom i ďalším častiam chotára. Veľký Grič volali Donner Stein (Hromová skala) a Malý Grič Spitzenberg. Spomína sa aj Scheibling Berg, ktorý domáci valajú Kebaňa, čo autor prekladá ako Piesková baňa. Po maďarsky kőbánya je kameňolom, ide teda skôr o Kamennú baňu (maď. kő = kameň). Na mape z roku 1911 sa spomína Donner Stein a Malý Grič. V čase tvrdej maďarizácie, kedy aj Handlovú (nem. Krickerhau) premenovali na Nyitrabánya sa na mape z roku 1914 spomína Nagy Kric. V ďalších rokoch to boli Gross Kritz a Klein Kritz (1921), Veľký Gryč a Malý Gryč (1938), Gross Kritz a Klein Kritz (1952). Ešte aj v roku 1989 sa v porastovej mape spomína Veľký Grič a Malý Kric. Tento názvoslovný chaos vyplýva zrejme z toho, že ani kartografi ani domáci obyvatelia nepoznali slovo grič a jeho význam. Členovia klubu sa význam slova grič dozvedeli až z časopisu Krásy Slovenska. Nešpor (1988) v tomto časopise pri objasňovaní názvu hradu Hričov píše, že grič je skala, skalnatý kopec. Handlovskí horolezci akceptujú oficiálny názov Grič, no pre zachovanie tradície vo svojich interných materiáloch hodlajú naďalej používať pre horu meno Kric, z nemeckého Kritz.

Czirbusz (1908) v knihe o pôvode mien vodných tokov a vrchov Uhorska spomína aj vrch Krics Krecset v pohorí Vtáčnik, pod ktorým zrejme myslí handlovský Grič. Autor doslova píše: Krics Krecset (Ptácsnik) = tuskó, gőrcs (krč, t.) krecset = kerecseny, turul madár (r.). Maďarské Krics je kombináciou slovenského Grič a nemeckého Kritz (Kric). Maď. tuskó je peň, nárečovo i kŕč (kĺč) a gőrcs je hrča, dial. grča, slovinsky gŕča, ukrajinsky (dial.) gýrča. Názov Krics (na mapách nedoložený) teda autor odvodzuje zo slov kŕč alebo hrča, maď. gőrcs. Ťažko povedať, kde sa vzala druhá časť názvu – Krecset. Po rusky a ukrajinsky kréčet a po poľsky krzeczot je sokol poľovnícky (Falco gyrfalco). Maďarský kerecsensólyom (sólyom = sokol) je náš sokol rároh (Falco cherrug). 

Súčasná slovenčina ani vo svojich nárečiach slovo grič ako apelatívum nepozná. Toto slovo sa zachovalo len v názve vrchov Malý a Veľký Grič. Po srbochorvátsky grîč je veľká skala, skalná stena, neprístupný zráz, návršie, gričast je skalnatý. Aj slovinčina pozná slovo gríč (adj. gríčast) s významom vrch, kopec, pahorok. Na Slovensku poznáme napr. Sivý vrch, Turecký vrch atď., na Balkáne je to Tuskov grič, Roštov grič alebo jednoducho Grič. Meno Grič má aj niekoľko balkánskych obcí. Podľa Snoja (1997) východiskom je praslovanský *gričь (alebo *gъričь) a súvisí pravdepodobne so slovom *gora. slk. hora. Miklosich (1862-65) má pri slove gričь význam κύων, canis, t.j. pes. Slovanské jazyky sa do 10. storočia podobali viac ako dnes a mali aj väčší počet  spoločných slov. Niektoré slová zostali všeslovanské, iné sa zachovali len v niektorých jazykoch a v ďalších zostali po nich ako relikty len toponymá.

Pod hradom Hričov (1265 Hrichou) ležia obce Horný a Dolný Hričov. Posledná z nich má historické zápisy: 1208 Rizoi, 1254 Hyrychou, 1282 Inferior Herichou, 1598 Also Hricho, 1773 Dolný Hrčow, 1808 Dolní Hryčow. Názov Hričov spája s apelatívom grič aj Stanislav (2004) v knihe Slovenský juh v stredoveku, ktorá pôvodne vyšla v roku 1948. Táto etymológia je najpravdepodobnejšia. Menej pravdepodobný je pôvod z osobného mena. Náš Gregor sa povie po rusky Grigorij a ukrajinsky Hryhorij. Hryhorijovi hovoria po domácky Ukrajinci a Rusíni Hryc, Poliaci Hryć. Aj na Slovensku je dosť rozšírené priezvisko Hric. V Laboreckej vrchovine je od tohto mena odvodený názov vrchu Hricová 363 m. Podľa Slovníka slovenských nárečí boli v širšom okolí Hričova zistené slová gric, gríc a hric, vo význame komická postava v ľudovom zvykosloví. Tento gric vychádza zo starobylého slova igrec, igric ktoré by sme mohli pretlmočiť do dnešnej slovenčiny ako zabávač. Slová igrec (igric) a gric (hric) sú v takom vzťahu ako ihrisko a hrisko, ihrať sa a hrať sa. Slovo igrec sa zachovalo vo viacerých slovenských toponymách, napr. Ihráč (1388 Graach) a Igram (1244 Igrech, 1264 Ikran, 1382 Igricy). Na druhej strane Váhu, na úbočí Javorníkov leží obec Ihrište (1471 Ihrzysche, 1475 Hrysche, 1515 Ihrysche, 1598 Ihrisscze, maď. Ihrystye, Igricke, Igric) a v Javorníkoch je aj vrch Hričovec 1062 m.  Celkom vylučiť nemožno ani túto etymológiu, zvlášť keď Hričov má príponu -ov. V slovenčine prebehla zmena písmena g na h okolo 12. storočia, no uvedené príklady dokumentujú, že nie vždy dôsledne. Máme tu dvojice Grič - Hričov, Igram - Ihráč, gric - hric, grča - hrča a iné. Názov Grič je veľmi starobylý, zrejme staroslovanský, o čom svedčí počiatočné G i to, že apelatívum grič sa zachovalo len u Južných Slovanov.

Nemecký názov Handlovej – Krickerhau vychádza z mena prvého šoltýsa, ktorý sa volal Kricker. Podobnosť medzi koreňom jeho mena Krick- a menom hory Kric je len náhodná. Podľa jeho mena dostali obyvatelia Handlovej prezývku Krekáči. Podľa Čaploviča mali prezývku Krekáči aj voziari z Rimavskej Lehoty v Gemeri. V tomto prípade prezývka pochádza z maďarského kerékácsok = voziari. Do tretice Krekáči žijú aj na lazoch Krupinskej planiny (Švecová, 1984). Na rozdiel od susedov nosili muži niekoľkých obcí biele kabanice s vyšitými čiernymi ornamentami, ktoré pripomínali malé žabky ľudovo nazývané gunec i kunec, zoologicky kunka (Bombina). Tieto žabky boli motiváciou pre prezývku Krekáči. Aj rosničke (Hyla) sa lokálne hovorí krekočka. Na Slovensku máme aj dve obce s menom Žabokreky. Aj v názve Krics Krecset je meno sokola – krečet zvukomalebné. Vychádza z krikľavého zvuku, ktorý vydávajú dravce. Ako vidieť z uvedených príkladov, pri vysvetľovaní mien treba zohladňovať rôzne poznatky a súvislosti, nielen jazykové. Pri miestnych názvoch starých niekoľko storočí je s tým niekedy problém.

Czirbusz G.: A kárpátok hegyeinek és folyóinak. Nagybecskerek, 1908.
Čaplovič J.: Obrázky zo Slovenska. Zlatý fond SME.
Miklosich F.: Lexicon palaeoslovenico-graeco-latinum. Viedeň, 1862-65.
Nešpor J.: Za hradmi Strážovských a Súľovských vrchov. Krásy Slovenska, 1988, roč. 65, č.10.
Snoj M.: Slovenski etimološki slovar. Ljubljana, 1997.
Stanislav J.: Slovenský juh v stredoveku II. Bratislava, 2004.
Švecová S.: Lazy v 19. a 20. storočí. Vývoj roľníckych chotárnych sídiel v oblasti Krupinskej planiny. Praha, 1984.
Slovník slovenských nárečí I. Bratislava, 1994.