Pôvod hydronyma Laborec

Pokusov o vysvetlenie mena rieky Laborec je niekoľko. Najstarší, na východnom Slovensku stále populárny je výklad, ktorý podal Anonymus v diele Gesta Hungarorum: rieka je pomenovaná podľa veľmoža Laborca. Varsik (1990) etymológiu Laborca neriešil, zaujímalo ho len to, či prebrali jeho meno Maďari od Slovákov alebo opačne. Lutterer, Majtán, Šrámek (1982) a Ondruš (2000) vychádzajú z ie. koreňa albh- "biely". Laborec je podľa nich biela rieka. Šmilauer (1932) uvádza etymológie keltské, germánske, slovanské i maďarské. Samotný autor považoval za najlepší Melichov výklad, podľa ktorého je názov rieky bulharsko-turecký a vychádza zo spojenia *Alp-Bars t.j. hrdinský pardál. Ku keltskej etymológii Pogodina i Šachmatova zo slov labara a llafar = sonorus, schmatzend, rauschend má dve výhrady: 1. v Potisí není keltských jmen 2. kde se vzalo -c-. Na pôsobenie Keltov na východe Slovenska poukázal už Varsik (1990) a najnovšie Pieta (2008). Koncové c je už slovanské, podobne ako pri riekach Hnilec, Dunajec, Lukavec, Latorica, Vydrica i vrchoch Inovec, Bezovec, Volovec atď. Najnovšie Hromník (2010)  odvodzuje meno Laborca z tamilčiny. Ala-boru v tomto jazyku je drevený pluh, ktorému sa podľa autora podobá tok rieky.                                                                                                                                      

Nezávisle od Pogodina a Šachmatova som dospel ku keltskému pôvodu hydronyma Laborec a stotožňujem sa s ich závermi. Základom je protokeltský koreň *lab(a)ro- "táravý, hlučný" (Matasovič, 2009). Z toho je staroírske labar a kymerské llafar s rovnakým významom. Po bretónsky labar i lavar a kornsky lauar je rozhovor, reč, jazyk, po gaelsky labh je slovo. Príbuzné je grécke lábros "prudký" a lábreúomai "hlučne rozprávať". Gaelské slová labhar, labharra sa prekladajú ako hlučný, šumiaci. V gaelskom slovníku (MacLennan, 2005) sa uvádza, že so slovom labhar sa často stretávame pri menách vodných tokov. Starodávne je galské meno rieky Labarus. Šmilauer (1932) uvádza z Bavoska rieku Laber, z Alsaska Leber (Lievre) a z Chorvátska Lobor. Motivácia je rovnaká ako pri riečkach Revúca (revať), Hučava, Hukava (hučať) alebo Vyčoma (vyť, poľ. wyć, rus.dial. vyčáť i vičáť, s.-ch. víkati, bulh. víkam "kričať, kňučať, volať"), teda hučiaca, šumiaca, hlučná rieka.

Hromník, C.A.: Sloveni/Slováci kde sú Vaše korene? Bratislava, 2010.                                                                                                                       
Lutterer, Majtán, Šrámek, R.: Zeměpisná jména v Čechách, na Moravě a ve Slezsku. Praha, 2004.
MacClennan, M.: A pronouncing and etymological dictionary of gaelic language. Edinburgh, 2005.

Matasović, R.: Etymological Dictionary of Proto-Celtic. Leiden/Boston, 2009.

Ondruš, Š.: Odtajnené trezory slov. Martin, 2000.                                                                  
Pieta, K.: Keltské osídlenie Slovenska. Nitra, 2008.

Šmilauer, V.: Vodopis starého Slovenska. Praha/Bratislava, 1932.

Varsik, B.: Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10.-12. storočí. Bratislava, l990.