Rieka Vlára, česky Vlář pramení na Morave a pri Nemšovej sa vlieva do Váhu. Teoreticky by mala patriť do povodia Moravy, no predrala sa hrebeňom Bielych Karpát, čím si získala označenie pirátska rieka. Údolím Vláry viedla už v praveku dôležitá obchodná cesta. Na rozdiel od iných riek sú pokusy o objasnenie pôvodu jej mena veľmi zriedkavé. Šmilauer (1932) etymológiu Vláry neriešil, lebo podľa neho meno rieky je v dokladoch doložené až v 18. storočí (Šmilauer, 1981). Podľa Varsika (1990) je rieka zapísaná v listine z roku 1193 pod menom Valara a v roku 1539 sa spomína rybník na Wlarzy. Na zápise Valara sa prejavil vplyv maďarčiny.V roku 1511 je na moravskej strane doložená osada Vlář, ktorá už v roku 1520 bola pustá.
Ondruš (1979) sa tiež nazdával, že meno rieky je známe až z 18. storočia. Podľa neho podoba vlar- vznikla pravdepodobne metatézou zo staršieho vol-r-a. Základ vol- je v útvare vol-ra > vlára geneticky zhodný so slovanskými zemepisnými názvami Volyň a Voložnica. Východiskom je ie. koreň aul-, psl. ul-, s významom priehlbeň, jama, dolina. Vlára je teda rieka v doline, údolí. Podľa Varsika (1990) výklad Ondruša, že pôvod základu názvu rieky Vláry je slovanského pôvodu a že vznikol zo slovanskej formy *Volra, nijako nepresvedčuje. Šmilauer (1981) upozorňuje na veľký výskyt hlásky -r- v menách slovenských riek: Bodrog, Hron, Laborec, Latorica, Nitra, Vlára, Poprad a Hornád, čo by mohlo svedčiť o ich predslovanskom pôvode.
Objasnenie mena rieky z koreňa vlar- pôsobí veľké problémy, či vychádzame zo slovanských alebo iných indoeurópskych jazykov. Východiskom by mohol byť predpoklad zmeny vral- > vlar-. Po dánsky vræle, vraale, švédsky vråla, nórsky (dial.) vræla a dolnonemecky wrâlen znamená kričať, revať. Táto motivácia je pomerne častá pri viacerých slovenských riekach, napr. Gortva, Hučava, Laborec, Revúca, Vyčoma a iné. Z Nórska je známa rieka Vråla. Falk a Torp (1960) pri hesle vræle neuvádzajú žiadne príbuzné slová z iných indoeurópskych jazykov. Z germánskych jazykov odkazujú na heslo vrinske, čo znamená po dánsky erdžať, krochkať. Vrinske a príbuzné dánske a švédske vride - točiť, vrtieť, krútiť vychádza z ie. *vri-, *vre-.
V stredovekých listinách zo Slovenska je zápis fons Wralis (1364), ktorý má podľa Šmilauera (1932) neisté znenie a neznámu etymológiu. V príspevku Etymologické drobnosti 1 na tomto blogu sa názov Wralis (Wral) interpretuje ako vriedlo, dial. vrielo, sln. vrélo, sch.vrȅlo, bul. vreló, čo je slovanský ekvivalent latinského fons. Slovo vriedlo úzko súvisí so slovesom vrieť, ktoré má niekoľko významov: 1. byť vo vare, variť sa, 2. peniť sa ako pri vare, klokotať, šumieť 3. (o vode) vyvierať. So slovesom vrieť súvisí náš potok Vríca a Vruči potok na Balkáne. Z Balkánu je známe aj Vučije Vrelo, Slamino Vrelo, Djedova Vrela, Vrelo Bosne, čo sú vyvieračky, no existuje aj Vrelo potok, rieka Vrelo končiaca vodopádom rovnakého mena. Názvom Vrelo sa pomenúvajú najmä vyvieračky s veľkým objemom vyvierajúcej vody, no známe sú aj potoky, rieky a vodopády. Na Váhu boli ešte v minulom storočí skaly Margita a Besná, medzi ktorými voda pretekala veľmi búrlivo a podľa Husku (1972) sa tam tvorili krutilá a vriela.
Pred Slovanmi obývali stredné Považie Germáni, preto je možné prevzatie mena rieky od nich. Motivácia pomenovania Vláry z germánskych jazykov je presvedčivá, nutný je však predpoklad zmeny vral- > vlar-. Menej pravdepodobná, je súvislosť so slovom vriedlo. Miestny názov fons Wralis bol zaznamenaný oproti Vláre v Strážovských vrchoch, teda tiež na strednom Považí. Prameň fons Wralis sa mohol v stredoveku volať *Vrälo, *Vrielo alebo *Vrelo. Z hľadiska etymológie by bolo zajímavé posúdiť vzťah medzi germánskymi slovami vræle, vraale, vrinske a vride a slovanskými slovami vrieť, vriedlo a prípadne i vrieskať, vrešťať.
Falk H.S. a Torp A.: Norwegisch-Dänisches etymologisches Wörterbuch. Oslo a Bergen, 1960.
Huska M.A.: Slovenskí pltníci. Martin,1972.
Ondruš Š.: Slovenské rieky - pôvod mien. Studia Academica Slovaca. 1979, 8: 269-287.
Šmilauer V.: Vodopis starého Slovenska. Praha a Bratislava, 1932.
Šmilauer V.: Šimon Ondruš: Slovenské rieky - pôvod mien. Zpravodaj místopisní komise ČSAV. 1981, 22 (1-2): 151-156.
Varsik B.: Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10.-12. storočí. Bratislava, 1990.
nedeľa 11. septembra 2011
Etymologické drobnosti 2
Tinorka alebo Tinorkový potok tečie a ústi v katastri obce Vasiľov na Hornej Orave a je to ľavý prítok Hruštínky. Meno potoka súvisí s terénnym názvom Tinorka. Majtán a Rymut (2006) považujú tento názov za nejasný. Uvažujú o osobnom mene Tinor. Meno Tinorky treba hľadať v stsl. tina = blato, bahnisko, močiar, s ktorým súvisí stč. a strus. tina, bul. a mac. tinja s podobným významom. Stsl. adj. tinavъ, tinьnъ sa prekladá ako bahnitý, blatistý. V ruštine tína je žaburina, prenesene i bahno. Obec Vasiľov založili v polovici 16. storočia Valasi, preto je vhodné pozrieť sa do slovnej zásoby rumunčiny. Aj rumunský jazyk pozná slová tínă = blato, tinós = blatistý a tiež norói, tinorói s rovnakým významom. Zo slova tínă sú v Rumunsku odvodené miestne názvy Tina, Tinoasa, Tinosul a Rîul Tinoasa (Iordan, 1963). Motiváciou pre pomenovanie potoka Tinorka je teda blato, blatistý, močaristý terén. V povodí Oravy tečú aj ďalšie dva potoky s touto motiváciou: Blatná a Blatnický potok. Slovo tínă zrejme Rumuni prevzali od Slovanov a meno Tinorky sa dá vysvetliť valaskou kolonizáciou Oravy.
Obec Krivosúd, dnes Krivosúd-Bodovka má historické zápisy: 1398 Kys Rauazd, 1405 Kys Rauazd al.n. Criuozugye, 1477 Kryuozwd, 1598 Krivosud. Karlík (1998) v monografii obce píše, že slovo Rauazd (Ravaszd) v ničom nepripomína neskorší Krivosúd, naviac je jeho význam nezrozumiteľný. Vysvetliť názov obce maďarským slovom ravasz - ľstivý, podvodný, prefíkaný, by bol len jeden z pokusov ako pochopiť jeho obsah. Význam maďarského slova ravasz je jasný, objasniť treba skôr význam slova krivosúd, krivosúdie. Po starosloviensky krivъ je krivý, nem. krumm, krivo je nesprávne, nespravodlivo, nem. unrecht, krivostь je zlo, podlosť, nespravodlivosť, krivota je neprávosť, zlo, podlosť a krivotvoriti znamená počínať si zle, nesprávne. Z uvedeného je zrejmé, že slová krivostь, krivota, krivo znamenajú v podstate to isté čo ravasz. Krajčovič (2011) prepisuje zápis Rauazd ako Rozvadz a ten odvodzuje od slovesa vadiť sa, s predponou roz- motivovaný hádkami a spormi osadníkov alebo medzi osadami. Názov je podľa neho príbuzný s názvom susednej obce Rozvadze (1212 Razovag, 1245 Rezwag, 1439 Rozwad), ktorá je dnes súčasťou Trenčianskych Stankoviec. Významová príbuznosť slov ravasz a krivosúdie svedčí skôr o tom, že zápis Rauazd vychádza z maď. ravasz = ľstivý, úskočný, lišiacky.
Listina z roku 1398 vymenúva obce patriace hradu Beckov a popri Krivosúde (Kys Rauazd) sa spomína neurčená obec Prona villa. Medzi obcami Rauazd a Prona existoval určitý vzťah, minimálne jazykový. V Hornom Turci sa nachádza obec Slovenské Pravno, so zápismi: 1113 Prauna, 1275 Prona, 1279 Prauna, 1293 Prouna, 1302 Prouna, Prona. V staroslovienčine pravъ je 1. priamy, rovný, nem. gerade 2. správny, spravodlivý, nem. recht, pravь je správne a pravina je rovnosť, priamosť. Ak meno Krivosúd, Krivosúdie (Criuozugye) znamenalo krivé, nespravodlivé súdenie, potom názov Pravno (Prona villa) zrejme znamenal spravodlivý súd.
V listine z roku 1398 je pred Krivosúdom (Kys Rauazd) uvedená ďalšia doposiaľ neurčená obec: Torbok. Je veľmi pravdepodobné, že Torbok ležal v susedstve alebo v katastri obce Krivosúd-Bodovka. Tento predpoklad vychádza z miestneho chotárneho názvu Trebotské. Zápis Torbok je ovplyvnený maďarčinou a mohol znamenať aj Trobok, Trebok či Trebot. Na Slovensku je väčší počet miestnych názvov s koreňom Treb-, najbližšie ku Krivosúdu-Bodovke sú Trebatice, maď. Trebete i Terbete: 1113 Trebeta, 1262 Debreta, 1298 Trebata.
Na Slovensku je niekoľko potokov pomenovaných Lukavec a Lukavica. Jeden Lukavec je v povodí Nitry (1982 Lukavec), druhý v povodí Laborca (1337 riv. Hamuschpataka). Lukavice sú tri, jedna v povodí Tople (1321 riv. Lukwycha), dve v povodí Hrona: prvá vo Zvolenskej kotline (1250 Lukocha, 1296 Lokocha), druhá oproti Žarnovici (1228 Lukovcha). Šmilauer (1932) odvodzuje meno týchto potokov z psl. lǫkavъ, s významom ľstivý, zlomyseľný, zákerný, dravý. Túto etymológiu si osvojili aj Varsik (1990), Hladký (2004) a Krško (2008). Adj. lǫkavъ má kontinuitu v jazykoch Východných a Južných Slovanov: rus. lukávyj, ukr. lukávij, sch. lȕkav, sln. lokàv, bul. lukáv. Západní Slovania toto adjektívum v slovnej zásobe nemajú. V poľskon jazyku łukowaty, łukowy, łękowaty a łękowy znamená oblúkovitý, zaoblený, łękawy je krivý. Psl. lǫkъ je luk (zbraň) i oblúk, klenba, dúha. V slovenčine lukový súvisí s lukom a lúkoť, dial. lúkota je oblúkovitá časť kolesa. V macedónčine lukav je ľstivý, úskočný, lakati znamená zatáčať, tvoriť zákruty, lakatenje je vinutie, krútenie, zatáčanie. Veľký rusko-slovenský slovník má pri slove lukávyj len význam: prefíkaný, ľstivý, zlomyseľný. Daľ, ktorý zachytáva staršiu slovnú zásobu ruštiny má aj slová lukovátyj - krivoľaký, kľukatý, lukáviť - 1. chodiť krivo, oblúkmi, zákrutami 2. pôsobiť lživo, zákerne, lživo. Lukávec, lukávica je ten kto lukáviť (toto slovo má uvedené dva významy). Stará ruština má pri slove lǫkavyi dva významy: 1. krivoľaký, kľukatý, 2. ľstivý, zákerný, lǫkavo znamená krivoľako, kľukato. Najstarší zápis Lukavca v povodí Laborca je maďarčine: Hamuschpataka. Maďarské adj. hamis preložil Šmilauer (1932) ako ľstivý. Hvozdzik (1933) má vo svojom slovníku tieto významy slova hamis: falošný, nepravý, podvodný, krivý, hamis tanu je krivý svedok, hamiseskű je krivá prísaha.
V povodí rieky Vardar v Macedónsku je riečka Lakajca, inak i Lakavica, Lokojca a Lakašnica. Aj ďalšie dve riečky nesú meno Lakavica a tretia je Kriva Lakavica. Duridanov (1975) odvodzuje jej meno z psl. *lǫkavъ = krútiaci, kľukato sa vinúci. Rovnakú motiváciu má aj poľská Łękawica (napr. v povodí Odry, Wieprzy a i.). Pôvodný význam psl. *lǫkavъ bol zrejme krivý, kľukatý a ten sa preniesol aj na negatívne vlastnosti ľudí (ľstivý, zákerný). Je to podobné ako pri stsl. krivъ = krivý, nem. krumm a krivo = nesprávne, nespravodlivo, nem. unrecht. Pri potokoch Lukavec a Lukavica možno vychádzať z adj. kľukatý i ľstivý, no vzhľadom na predchádzajúcu analýzu je pravdepodobnejšia prvá možnosť, podobne ako pri mac. Lakavici a poľ. Łękawici.
Existuje aj možnosť, že názov Lukavice je odvodený od lúky, teda potok tečúci po lúkach. V dolnolužickom jazyku łukajca (pôv. łukowica) je lúčny potok, potok pretekajúci lúkou. V súčasnosti je slovo zachované v názvoch viacerých vodných tokov, napr. Łuknica, nem. Löcknitz, čo je prítok Sprévy (Muka, 1921).
Даль В.: Толковый словарь живого великорусского языка II. Москва, 1978.
Duridanov, I.: Die Hydronymie des Vardarsystems als Geschichtsquelle. Köln - Wien, 1975.
Hladký, J.: Hydronymia povodia Nitry. Trnava, 2004.
Hvozdzik, J.: Zovrubný slovník maďarsko-slovenský. Košice, 1933.
Karlík, J.: História obce. In: Krivosúd-Bodovka 1398-1998. Krivosúd-Bodovka, 1998.
Krajčovič, R. Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest. Kultúra slova 2011, 45(2): 98-106.
Krško J.: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, 2008.
Majtán, M. a Rymut, K.: Hydronymia povodia Oravy. Bratislava, 2006.
Muka E.: Słownik dołnoserbskeje rěcy I. Petrohrad, 1921.
Šmilauer, V.: Vodopis starého Slovenska. Praha a Bratislava, 1932.
Varsik B.: Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10.-12. storočí. Bratislava, 1990.
Veľký rusko-slovenský slovník. II. diel. Bratislava, 1963.
Obec Krivosúd, dnes Krivosúd-Bodovka má historické zápisy: 1398 Kys Rauazd, 1405 Kys Rauazd al.n. Criuozugye, 1477 Kryuozwd, 1598 Krivosud. Karlík (1998) v monografii obce píše, že slovo Rauazd (Ravaszd) v ničom nepripomína neskorší Krivosúd, naviac je jeho význam nezrozumiteľný. Vysvetliť názov obce maďarským slovom ravasz - ľstivý, podvodný, prefíkaný, by bol len jeden z pokusov ako pochopiť jeho obsah. Význam maďarského slova ravasz je jasný, objasniť treba skôr význam slova krivosúd, krivosúdie. Po starosloviensky krivъ je krivý, nem. krumm, krivo je nesprávne, nespravodlivo, nem. unrecht, krivostь je zlo, podlosť, nespravodlivosť, krivota je neprávosť, zlo, podlosť a krivotvoriti znamená počínať si zle, nesprávne. Z uvedeného je zrejmé, že slová krivostь, krivota, krivo znamenajú v podstate to isté čo ravasz. Krajčovič (2011) prepisuje zápis Rauazd ako Rozvadz a ten odvodzuje od slovesa vadiť sa, s predponou roz- motivovaný hádkami a spormi osadníkov alebo medzi osadami. Názov je podľa neho príbuzný s názvom susednej obce Rozvadze (1212 Razovag, 1245 Rezwag, 1439 Rozwad), ktorá je dnes súčasťou Trenčianskych Stankoviec. Významová príbuznosť slov ravasz a krivosúdie svedčí skôr o tom, že zápis Rauazd vychádza z maď. ravasz = ľstivý, úskočný, lišiacky.
Listina z roku 1398 vymenúva obce patriace hradu Beckov a popri Krivosúde (Kys Rauazd) sa spomína neurčená obec Prona villa. Medzi obcami Rauazd a Prona existoval určitý vzťah, minimálne jazykový. V Hornom Turci sa nachádza obec Slovenské Pravno, so zápismi: 1113 Prauna, 1275 Prona, 1279 Prauna, 1293 Prouna, 1302 Prouna, Prona. V staroslovienčine pravъ je 1. priamy, rovný, nem. gerade 2. správny, spravodlivý, nem. recht, pravь je správne a pravina je rovnosť, priamosť. Ak meno Krivosúd, Krivosúdie (Criuozugye) znamenalo krivé, nespravodlivé súdenie, potom názov Pravno (Prona villa) zrejme znamenal spravodlivý súd.
V listine z roku 1398 je pred Krivosúdom (Kys Rauazd) uvedená ďalšia doposiaľ neurčená obec: Torbok. Je veľmi pravdepodobné, že Torbok ležal v susedstve alebo v katastri obce Krivosúd-Bodovka. Tento predpoklad vychádza z miestneho chotárneho názvu Trebotské. Zápis Torbok je ovplyvnený maďarčinou a mohol znamenať aj Trobok, Trebok či Trebot. Na Slovensku je väčší počet miestnych názvov s koreňom Treb-, najbližšie ku Krivosúdu-Bodovke sú Trebatice, maď. Trebete i Terbete: 1113 Trebeta, 1262 Debreta, 1298 Trebata.
Na Slovensku je niekoľko potokov pomenovaných Lukavec a Lukavica. Jeden Lukavec je v povodí Nitry (1982 Lukavec), druhý v povodí Laborca (1337 riv. Hamuschpataka). Lukavice sú tri, jedna v povodí Tople (1321 riv. Lukwycha), dve v povodí Hrona: prvá vo Zvolenskej kotline (1250 Lukocha, 1296 Lokocha), druhá oproti Žarnovici (1228 Lukovcha). Šmilauer (1932) odvodzuje meno týchto potokov z psl. lǫkavъ, s významom ľstivý, zlomyseľný, zákerný, dravý. Túto etymológiu si osvojili aj Varsik (1990), Hladký (2004) a Krško (2008). Adj. lǫkavъ má kontinuitu v jazykoch Východných a Južných Slovanov: rus. lukávyj, ukr. lukávij, sch. lȕkav, sln. lokàv, bul. lukáv. Západní Slovania toto adjektívum v slovnej zásobe nemajú. V poľskon jazyku łukowaty, łukowy, łękowaty a łękowy znamená oblúkovitý, zaoblený, łękawy je krivý. Psl. lǫkъ je luk (zbraň) i oblúk, klenba, dúha. V slovenčine lukový súvisí s lukom a lúkoť, dial. lúkota je oblúkovitá časť kolesa. V macedónčine lukav je ľstivý, úskočný, lakati znamená zatáčať, tvoriť zákruty, lakatenje je vinutie, krútenie, zatáčanie. Veľký rusko-slovenský slovník má pri slove lukávyj len význam: prefíkaný, ľstivý, zlomyseľný. Daľ, ktorý zachytáva staršiu slovnú zásobu ruštiny má aj slová lukovátyj - krivoľaký, kľukatý, lukáviť - 1. chodiť krivo, oblúkmi, zákrutami 2. pôsobiť lživo, zákerne, lživo. Lukávec, lukávica je ten kto lukáviť (toto slovo má uvedené dva významy). Stará ruština má pri slove lǫkavyi dva významy: 1. krivoľaký, kľukatý, 2. ľstivý, zákerný, lǫkavo znamená krivoľako, kľukato. Najstarší zápis Lukavca v povodí Laborca je maďarčine: Hamuschpataka. Maďarské adj. hamis preložil Šmilauer (1932) ako ľstivý. Hvozdzik (1933) má vo svojom slovníku tieto významy slova hamis: falošný, nepravý, podvodný, krivý, hamis tanu je krivý svedok, hamiseskű je krivá prísaha.
V povodí rieky Vardar v Macedónsku je riečka Lakajca, inak i Lakavica, Lokojca a Lakašnica. Aj ďalšie dve riečky nesú meno Lakavica a tretia je Kriva Lakavica. Duridanov (1975) odvodzuje jej meno z psl. *lǫkavъ = krútiaci, kľukato sa vinúci. Rovnakú motiváciu má aj poľská Łękawica (napr. v povodí Odry, Wieprzy a i.). Pôvodný význam psl. *lǫkavъ bol zrejme krivý, kľukatý a ten sa preniesol aj na negatívne vlastnosti ľudí (ľstivý, zákerný). Je to podobné ako pri stsl. krivъ = krivý, nem. krumm a krivo = nesprávne, nespravodlivo, nem. unrecht. Pri potokoch Lukavec a Lukavica možno vychádzať z adj. kľukatý i ľstivý, no vzhľadom na predchádzajúcu analýzu je pravdepodobnejšia prvá možnosť, podobne ako pri mac. Lakavici a poľ. Łękawici.
Existuje aj možnosť, že názov Lukavice je odvodený od lúky, teda potok tečúci po lúkach. V dolnolužickom jazyku łukajca (pôv. łukowica) je lúčny potok, potok pretekajúci lúkou. V súčasnosti je slovo zachované v názvoch viacerých vodných tokov, napr. Łuknica, nem. Löcknitz, čo je prítok Sprévy (Muka, 1921).
Даль В.: Толковый словарь живого великорусского языка II. Москва, 1978.
Duridanov, I.: Die Hydronymie des Vardarsystems als Geschichtsquelle. Köln - Wien, 1975.
Hladký, J.: Hydronymia povodia Nitry. Trnava, 2004.
Hvozdzik, J.: Zovrubný slovník maďarsko-slovenský. Košice, 1933.
Karlík, J.: História obce. In: Krivosúd-Bodovka 1398-1998. Krivosúd-Bodovka, 1998.
Krajčovič, R. Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest. Kultúra slova 2011, 45(2): 98-106.
Krško J.: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, 2008.
Majtán, M. a Rymut, K.: Hydronymia povodia Oravy. Bratislava, 2006.
Muka E.: Słownik dołnoserbskeje rěcy I. Petrohrad, 1921.
Šmilauer, V.: Vodopis starého Slovenska. Praha a Bratislava, 1932.
Varsik B.: Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10.-12. storočí. Bratislava, 1990.
Veľký rusko-slovenský slovník. II. diel. Bratislava, 1963.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)