Pôvod hydronyma Hron

Názory na pôvod mena rieky Hron, v starších prameňoch Gran, Grana, Grain, Gron, Goron (podrobný zoznam uvádza Krško, 2008) zosumarizoval V. Šmilauer vo svojom diele Vodopis starého Slovenska už v roku 1932. Etymológie rozdelil na ilýrske, keltské, slovanské a germánske. Najväčšiu popularitu má dodnes tzv. kvádska etymológia E.Schwarza, ktorá vychádza z tvaru *Granahua, kde Gran- je zo sthnem. gran (Fichte = smrek) a -ahua je voda. So západogermánskym pôvodom mena Hron súhlasí aj J. Melich, nesúhlasí však s východiskovým tvarom *Granahua, lebo je v rozpore so zápisom Marca Aurerlia z 2.stor. n.l.: Γρανούᾳ (Granoua). Z našich jazykovedcov súhlasí so Schwarzovou etymológiou Krajčovič (2005) a Krško (2008). Varsik (1990) pôvod názvu Hron nerieši, pripomína len, že E. Schwarz sa svojej etymológie z roku 1923 vzdal a v roku 1961 považuje meno rieky za predkeltské.

Východiskom pre pomenovanie Hrona má byť starohornonemecké slovo gran = Fichte (smrek). Etymologické slovníky (Falk, Torp, 1960, Kluge, 2002) uvádzajú pre sthnem. gran(a) a strhnem. gran(e) tieto významy: Schnurbart, Ährenspitze a Fischbein. Slovo gran má v modernej nemčine formu Granne. Významy slov gran a Granne sú v slovenčine: fúzy, ôstie (na klase), rybie kosti a štetiny zvierat. Slovo gran vo význame ihličnatá drevina je v skutočnosti nordické. Motivácia sthnem. gran a nordického gran je podobná: tenké, ostré výrastky na rastlínách alebo živočíchoch. Najvýstižnejší preklad nordického gran je ihličňan, lebo znamená nielen smrek (Picea) ale aj iné druhy konifer. Islandské gran (i grön) sa do angličtiny prekladá ako pine-tree, t.j. borovica (Pinus), smrek sa po islandsky povie greni. Po dánsky a švédsky gran je jedľa (Abies). Dánčina pritom rozlišuje adelgran = jedľa a rodgran = smrek. Po nórsky gran je smrek. Severonemecké (dial.) grëne a holandské green je výpožička z nordických jazykov.

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že gran je nordického pôvodu a môže znamenať ľubovoľnú ihličnatú drevinu. Aj pomenovanie Hrona podľa ihličnanov má svoje slabiny. Reliéf Slovenska je pomerne členitý a vertikálne sa člení na niekoľko výškových stupňov. V rovinno-pahorkatinnom stupni tečie Hron od Slovenskej brány po ústie do Dunaja. Na tomto území nie sú prirodzené porasty ihličňanov. V submontánnom stupni od Slovenskej brány po Banskú Bystricu prevládajú listnaté dreviny. Smrekové lesy sú typické pre horský (montánny) výškový stupeň od prameňa Hrona až po B.Bystricu. V smrečinách montánneho stupňa tečú prevžne horské bystriny, ústiace do väčších tokov. Na brehoch Hrona i ostatných slovenských riek rastie intrazonálna vegetácia (vrba, jelša) závislá viac od vody ako od nadmorskej výšky. Pomenovanie Hrona podľa smrekov je preto málo pravdepodobné, aj keď vylúčiť sa nedá.

Viacero slovenských riek je pomenovaných podľa zvuku, ktorý vydávajú, napr. Revúca (revať), Hučava, Húčľava, Hukava (hučať), Galamia (sch. galámiti = hučať), Vyčoma (vyť, poľ. wyć, rus. dial. vyčáť i vičáť, sch. víkati), Laborec (gael. labhar = hlučný, šumiaci), Sopotnica (sopot = vodopád, šumiaca voda), Dudlavka (dudlať). Takáto etymológia je možná aj v prípade Hrona. Východiskom by bolo germ. *grai-, *grainôjan, z ktorým súvisí anglo-saské granian a angl. groan [gron] (Bosworth, 1954). Slová granian a groan sa prekladajú rôzne, no vzťahujú sa spravidla vydávanie rôznych zvukov: šumieť, stonať, vzdychať, plakať, kričať, vyť, vŕzgať, rachotiť a pod. Príbuzné je nem. greinen, sthnem. grinan, strdnem. grinnen (grann), grennen, grannen, šv.grína, nór. grine s významom plakať, revať a pod. Islandské grenja znamená vyť, revať, hučať. Isté väzby sú aj na keltské jazyky: anglické groan je po gaelsky gearan, gerain, v strednej írčíne je to geran. Zaujímavé je aj írske crónán a gaelské cronan, po anglicky murmuring noise; the murmur of a stream, teda mrmlanie, šumenie vodného toku. Podobný význam má aj anglické croon [croon]. Nie je vylúčený keltský, no pravdepodobnejší je germánsky pôvod hydronyma Hron.

Bosworth, J.:An anglo-saxon dictionary. London, 1954.
Falk, H.S.: Torp, A.: Norwegisch-Dänisches etymologisches Wörterbuch. Oslo & Bergen, 1960.
Kluge, F.: Etymologisches Wörterbuch der deutschen Sprache. Berlin/New York, 2002.
Krajčovič, R.: Živé kroniky slovenských dejín. Bratislava, 2005. Krško, J.: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, 2008. Šmilauer, V.: Vodopis starého Slovenska. Praha a Bratislava, 1932. Varsik, B.: Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku. Bratislava, 1990.