Galamia je potok prameniaci nad obcou Kleňany a ústiaci do Ipľa pri Balogu nad Ipľom. Majtán a Žigo (1999) uvádzajú tieto historické názvy: 1260 riv. Holumna, 1351 fl. Galanya, 1423 fl. Galanya, 1486 fl. Chalamia, 1871 Galomia patak, 1935 Galamia, 1965 Galamia, 1977 Galomia, 1991 Galamia, Galomia. Názvy Galomia (Galamia) nie sú podľa nich jasné a názov Holumná azda súvisí so slovom holohumnica (>holumnica). Podľa Šmilauera (1932) sú presné znenie a etymológia neznáme. Pomer mien Holumna : Galanya a Galamia : Kelenye (Kleňany) je nejasný.
Pôvod hydronyma Galamia je zvukomalebný a vychádza z ie. koreňov *gel-, *gol-*gal-, ktoré sú v slovách spojených s vydávaním zvuku. V slovanských jazykoch je to psl. gъlkъ, stsl. glъkъ, bul. glъč, stpoľ. giełk, sln., rus. dial. golk, slk. hluk a psl. golsъ, stsl. glasъ, rus. gólos, sln. glás, slk. hlas. Zo slova galásъ (hlas, šum, krik) odvodzuje Daľ (1978) slovesá galániť, galáčiť, galášiť, s významom kričať, vrieskať, hulákať. Vasmer (1964) sloveso galániť = hlasno sa smiať odvodzuje od gáliť = smiať sa. V ruštine golosíť znamená revať, kvíliť a podobný význam má aj sloveso galdéť. Po srbochorvátsky galamiti je hulákať, šumieť, galáma je hluk, šum a galámdžija je ten kto kričí, reve. Slovník slovenských nárečí uvádza slovesá galatovať a halačiť, s významom hlučne sa zabávať. Príkladmi v neslovanských jazykoch sú: gael. galan = šum, galanach = hlučný, sthnem., stangl. galan = spievať, kymr. galw, angl. call, stisl. kalla = volať, nem. gellen, hol. gillen, gálmen, isl. gjalla = zvučať, kričať, dán. gale, šv. gala = kikiríkať, kukať, krákať, kričať. Strednoírske glám (angl. clamour) = krik, lomoz vychádza z protokeltského *glaxsma. Pôvodné meno potoka bolo asi *Galamná, s významom Hlučná, Hlasná, Šumiaca a pod. Názov bol motivovaný hučaním vody v kaňonovitom koryte s menšími vodopádmi nad obcou Kleňany.
Uvedené ie. korene sú časté aj pri menách vtákov s výrazným hlasom. Lat. gallus a lot. gailis je kohút, nem. Nachtigall je slávik, gael. callag je potápka, strir. gall je labuť. Po lotyšsky gulkstet je kričať (pri vtákoch) a gulbis je labuť. V slovanských jazykoch bul. galún, sch. galić je havran, rus. a ukr. gálka, gálica, bul. gálica, sch. galica je kavka. Vasmer (1964) vysvetľuje slovo gálka z psl. *
galъ = čierny. Sch. galičast je čierny, galin je čierny kôň, vraník. Psl. *galъ súvisí s lat. galla, nem. Galle, čo je po rusky černiľnyj orech, slk. hálka, dubienka, z ktorej sa vyrábalo čierne farbivo. Čajka sa povie po macedónsky galeb, po srbochorvátsky galéb i gȁleb. Pri rovnakom koreni gal- má čajka bielu, havran a kavka čiernu farbu, spoločný pre tieto vtáky je krikľavý hlas. Podobné je to aj s holubom, ktorého etymológia nie je dostatočne objasnená a jeho meno sa najčastejšie odvodzuje od farby jeho peria. Po rusky je to gólubь, po slovinsky golób, latinsky columba, gaelsky calman, colm. Po slovinsky gólčáti znamená hrkútať (sln. golk = hluk). Uvažovať by sa teda mohlo aj o zvukomalebnom pôvode mena týchto vtákov.
Názov Galamia je starobylý a vznikol ešte pred zmenou g na h v slovenčine, teda pred 12. storočím. Názov sa zachoval v maďarskom prostredí , pretože staromaďarské kmene sa v Poiplí usadili už v 10. storočí, teda v prvej fáze obsadzovania územia. Na východ od Galamie sú obce Vinica, maď. Nyek a Kosihy nad Ipľom, maď. Ipolykeszi, pomenované podľa strážnych posádok kmeňov Nyék a Keszi. Zrejme od počiatku obývali Maďari rovinnú časť Ipeľskej kotliny a Slováci boli väčšinou vytlačení do predhorí Krupinskej planiny. Slovenské osídlenie mala aj obec Kleňany, nad ktorou pramení Galamia. Pri ohraničovaní jej chotára v roku 1260 bol potok zapísaný s h: in capite rivuli Holumna. Neskoršie zápisy už boli v pôvodnom tvare, ktorý tu našli Maďari pred 12.storočím, teda s g na začiatku mena.
Zaujímavý je zápis fl. Chalamia z roku 1486, ktorý sa zhoduje so stredovekými menami obce Čalomija: 1244 Chalamia, 1260 Cholomia, 1332 Salomia, 1373 Chalampnia, 1405 Naghchalamya. Podobnosť je aj medzi názvom Holumna a Chalampnia, čo možno čítať ako *Chalamnia, resp. *Chalamna. Spomenúť treba aj zápisy: 1786 Nagy Cschalumina a 1808 Welká Cžalumina. Pôvodná Čalomija ležala okolo románskeho kostola (nedávno archeologicky preskúmanéno) severne od Veľkej Čalomije , no v dôsledku zhoršených hydrologických pomerov sa ešte v stredoveku časť obyvateľov premiestnila na juh k Ipľu (Veľká Čalomija) a časť na východ (Malá Čalomija) (Antolov, 2003). Súvislosť medzi potokom Galamia a obcou Čalomija je nejasná. Obec je od ústia potoka vzdialená 11 km na východ a oddeľuje ich Veľký potok a dve obce: Balog nad Ipľom a Kosihy nad Ipľom. Problematická je aj zmena koreňa gal- (hol-) na čal-.
Даль В.: Толковый словарь живого великорусского языка 1. Москва, 1978.
Фасмер М.: Єтимологический словарь русского языка I. Москва, 1964.
Antolov P.: Veľká Čalomija - pozoruhodnosti. Komárno, 2003.
Majtán M., Žigo P.: Hydronymia povodia Ipľa. Bratislava, 1999.
Šmilauer V.: Vodopis starého Slovenska. Praha-Bratislava, 1932.
Slovník slovenských nárečí. Bratislava, 1994.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára