Kaška, podobne ako ziabor nie je meno jedného druhu alebo rodu rastlín ale sú takto pomenované rastliny patriace do viacerých čeľadí. Na časti západného a stredného Slovenska sa pod kaškou najčastejšie rozumie prvosienka jarná (Primula veris) a vo vyšších polohách zrejme aj prvosienka vyššia (P. elatior). Iné mená tohto druhu sú káška, kašička, kaštica, kaštička a gaška. Machek (1954) sem zaraďuje aj rus. gásnik a gášnik. V ruštine i ukrajinčine tieto názvy patria aj betonike lekárskej (Betonica officinalis). Pôvod mena kaška (Primula) považuje Machek za nejasný. Zo Slovenska je známa aj ťuríča (turíčna) kaška, čo je konvalinka voňavá (Convallaria majalis) a pod menom kaška, kašička sa uvádza aj kvet bazy čiernej (Sambucus nigra).
V starej češtine kaška bol kvet bazy čiernej „flos sambuci“. V súčasnej češtine kaška i kašice je prvosienka jarná, košička i kašička je žerušnica lúčna (Cardamine pratensis), kašička je nezábudka močiarna (Myosotis palustris) a nezábudka riedkokvetá (M.sparsiflora), kašinec je púpava lekárska (Taraxacum officinale) a kaška je pastierska kapsička (Capsella bursa-pastoris). Pastierska kapsička je aj ukr. káška a sln. kášica. Lyžičník lekársky (Cochlearia officinalis) sa povie srb. kašikara, sch. kàšica, kašíčac i kašíčak. Meno káška majú viaceré rastliny v ruštine a ukrajinčine. Je to napr. rus. myší chvost obyčajný (Achillea millefolium), ľaničník siaty (Camelina sativa), vinič (Vitis), rus. a ukr. túžobník (Filipendula), ukr. lipkavec pravý (Galium verum), žerušnica (Cardamine), tarica turkestanská (Alyssum turkestanicum), rus. i ukr. kášnik je šedivka sivá (Berteroa incana), rus. kaškará je rododendron (Rhododendron chrysanthum). Meno káška majú v ruštine a ukrajinčine aj viaceré druhy ďateliny (Trifolium).
Machek (1954) píše: „Slovanské jméno kaša, čes. kaše, znamenalo původně nikoli jistý polotuhý pokrm, ale jáhly nebo krupici (tak v nářečích dosud na Moravě a na Slovensku). Kaška jsou tedy „jáhličky“ nebo „krupice“, čímž se myslí přehojná drobná semínka této byliny (pastierska kapsička). Daľ 1979), ktorého slovník je výkladový, nie etymologický píše, že meno kaška majú rastliny s veľkým počtom drobných kvietkov a púčikov. Historický slovník slovenského jazyka uvádza pri hesle kaša niekoľko významov: 1. obité alebo nahrubo zomleté (šupky zbavené) zrno niektorých kultúrnych plodín, 2. polotuhé jedlo z takto upraveného zrna, 3. hmota podobná kaši, 4. plody prosa siateho (proso sa nazýva aj žltá kaša). Mlyny sa v minulosti delili na kašné (výroba krúpov) a múčne (výroba múky). Po srbochorvátsky kašìčara je vodný mlyn. Je pravdepodobnejšie že fytonymum kaška je motivované podobnosťou kvetných púčikov s krúpmi, krúpkami i krupicou a nie početnosťou semien ako to uvádza Machek. Drobným krúpom sa veľmi podobajú biele púčiky na súkvetiach bazy čiernej, túžobníka, mnohých kapustovitých rastlín, lipkavcov i konvalinky. Aj hlávky ďateliny sú zložené z veľkého počtu drobných kvietkov (od bielych až po rôzne odtiene červenej), no podobnosť s krúpami nie je taká zjavná. Ešte problematickejšie je to pri našej prvosienke. Meno bolo buď prenesené z iného rastlinného druhu alebo je odvodené od žltej farby kvetov (proso sa nazývalo aj žltá kaša). České meno kašinec „púpava“ je najpravdepodobnejšie prenesené z prvosienky.
Даль В.: Толковый словарь живого великорусского языка II. Москва, 1979.
Machek V.: Česká a slovenská jména rostlin. Praha, 1954.
Historický slovník slovenského jazyka II. Bratislava, 1992.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára