Baza čierna (Sambucus nigra) je ker s voňavými bielymi kvetmi a čiernymi bobuľkami. Rozšírená je po celom Slovensku, čo sa odrazilo vo viacerých miestnych názvoch, napr. Bzovík: 1135 Bozouk, 1245 Bozok, Bziny: 1345 Bzina, 1348 Bozina, Bzenica: 1326 Bezenche, Bzenov: 1423 Bezenke, Bzince: 1390 Both, Bzince pod Javorinou: 1332-37 Bot, 1340 Wezdenech, 1357 Byzench, 1392 Bod. Stredoveké zápisy Both, Bot, Bod znamenajú Bodz, Boc, Boz a Wezdenech je Bezdenec. Na juhu Slovenska s prevládajúcim maďarským obyvateľstvom je Bodza, maď. Bogya: 1387 Villa nobilium de Bogya. Maďarskí pisári zapisovali v stredoveku slovenské dz ako gy, t.j. ď, napr. Prievidza, maď. Privigye: 1113 Preuigan, Brodzany, maď. Brogyán: 1293 Brogen, Borogen. Na východnom Slovensku sú Bžany, maď. Bodzás: 1410 Bozpataka, 1474 Bozyas, 1773 Bzanye, 1808 Bzanné. Tieto toponymá sú najstaršími príkladmi fytonyma baza a ukazujú, že táto sa v stredoveku volala boz a bez.
Pomenovanie baza je všeslovanské, psl. *bъzъ (i *buzъ, *bъzgъ), slk. dial. beza, bieza, buoza, gbeza, čes. bez, dial. baza, bazičky, bezd, bezina, bezinka, bzí, bzina, habzina, chabzda, chabza, chebz, smradinka, smradlavka, smradlavej bez, poľ. bez, h.luž. bóz, d.luž. bez, baz, sln. bez, bezѐg, mac. боз, бозел, sch. bȍz, бзóва, bzóva, bzóvina, zóva, bàzag, blg. бъз, ukr. баз, базовик, бзина, боз, бозник, бузинa, бузoк, rus. бузинa, бузoвникъ, бузникъ, бузъ, бoзъ, бузинникъ. Etymológia fytonyma baza nie je dostatočne objasnená. Vasmer (1964) uvádza niekoľkých autorov, ktorí spájajú bazu s bukom (Fagus). Machek (1971) predpokladá, že Slovania prebrali toto slovo od „praeurópanov“ a pre jeho variabilitu ho považuje za tabuové. V predchádzajúcej knihe (Machek, 1954) uvažuje o neindoeurópskom substráte. Za príbuzné považuje lat. sambucus. Tieto výklady sú nehodnoverné, čo si myslí aj Rejzek (2001).
Motiváciou pre pomenovanie bazy sú jej listy, ktoré po pošúchaní medzi prstami výrazne smrdia, zapáchajú, bzdia. Smrdieť, smradiť, púšťať vetry sa iným slovom povie bzdiť i bzdieť, bzieť, bzdúriť, rus. бздеть, ukr. бздíти, пездíти, blg. пъздя, mac. бaзди, sch. бàздjeти, sln. pezdéti, čes. bzdíti, poľ. bzdieć, bździeć, bździć a to z psl. *pьzděti. Príbuzné je lit. bezdéti, lot. bezdêt – vypúšťať vetry, prdieť. Východiskom je ie. koreň *pesd-e/o- „prdieť“. Po maďarsky bodza je baza , bűz je smrad a bűzös je smradľavý.
Príbuzné slová sú bzina, bzdina „črevný plyn, vetry, zápach“ a bzdiniar, bziniar, bzdoch, bzdec, bzdzec, bzdel, bzdúch, bzdún, bždžoch „zapáchajúci, bzdiaci človek, smradliak“. Zo zapáchajúcich živočíchov bzed je cap a rus. бздюхъ je tchor (Putorius). Bzdocha obyčajná (Dolycoris baccarum) a bzdocha zelená (Palomena viridissima) je zapáchajúci hmyz z radu bzdochy (Heteroptera). Vylučky zápachových žliaz zanechávajú smradľavú stopu na drobnom ovocí. Koprofágny chrobák lajniak (Geotrupes) živiaci sa exkrementami zvierat a ľudovo nazývaný aj hovnivál sa po bulharsky volá базýн, бъзýн i бъзуняк.
Rovnakú motiváciu (bzieť, bzdieť) má aj pomenovanie príbuzného druhu: Sambucus ebulus - chabzda, dial. chabzd, habza, chabz, haps, chabzdie, chábrď, chábrdie, čes. chebdí, stč. chbedie, chvedie, chevdie, poľ. chebd, hebd, sln. hebet, hebed, sch. habat, ukr. вазовник, бузинa ялова, базник, базниче, бзюк, бoзник, габз, гобза, хабза, хабзинa, хoбза, blg. бъзе, rum. boz, bozul, bózie, alb. vuzhë. Slovník slovenských nárečí pozná i slová: bazinec - výkal ovce a bazdurina - hnoj pomiešaný s močovkou. Bzinec, v spojení babí bzinec je nárečové pomenovanie huby prášnica (Lycoperdon). Táto huba sa po rusky povie бздюхa. Nie je to typická smradľavá huba, jej suché plodnice majú na vrchnej strane otvor, z ktorého po stlačení uniká tmavý prášok obsahujúci spóry. Huba hadovka smradľavá (Phallus impudicus) sa po rumunsky povie bozuz.
Objasnenie motivácie fytonyma baza ukazuje, že Slovania ho neprebrali mechanicky od neurčitých „praeurópanov“, ale využili ie. koreň *pesd-, *pesd-e/o- „prdieť“, z čoho je psl. *pьzděti a *bъzъ. Na pomenovanie bazy aplikovali jej charakteristický znak odpozorovaný z praktických skúseností s týmto krom: baza bzdie „smrdí“. Túto motiváciu podporujú aj české nárečové mená smradinka, smradlavka, smradlavej bez. O slovanskom pôvode svedčí i veľká rozmanitosť podôb tohto slova. Starí Slovania poznali jeho význam a prispôsobovali ho lokálnym nárečiam. Názov prešiel aj do susedných neslovanských jazykov: maď. bodza, rum. boz, bozie, alb. vuzhë.
Даль В.: Толковый словарь живого великорусского языка I. Москва, 1978.
Фасмер М.: Этимологический словарь русского языка I. Москва, 1964.
Чопик В. И., Дудченко Л. Г., Краснова А. Н.: Дикорастущие полезные растения Украины. Киев, 1983.
Kálal M.: Slovenský slovník z literatúry aj nárečí. Banská Bystrica, 1924.
Machek V.: Česká a slovenská jména rostlin. Praha, 1954.
Machek V.: Etymologický slovník jazyka českého. Praha, 1971.
Rejzek J.: Český etymologický slovník. Voznice, 2001.
Rystonová I.: Průvodce lidovými názvy rostlin. Praha, 2007.
Slovník slovenských nárečí I. Bratislava, 1994.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava, 1977.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára