Tinorka alebo Tinorkový potok tečie a ústi v katastri obce Vasiľov na Hornej Orave a je to ľavý prítok Hruštínky. Meno potoka súvisí s terénnym názvom Tinorka. Majtán a Rymut (2006) považujú tento názov za nejasný. Uvažujú o osobnom mene Tinor. Meno Tinorky treba hľadať v stsl. tina = blato, bahnisko, močiar, s ktorým súvisí stč. a strus. tina, bul. a mac. tinja s podobným významom. Stsl. adj. tinavъ, tinьnъ sa prekladá ako bahnitý, blatistý. V ruštine tína je žaburina, prenesene i bahno. Obec Vasiľov založili v polovici 16. storočia Valasi, preto je vhodné pozrieť sa do slovnej zásoby rumunčiny. Aj rumunský jazyk pozná slová tínă = blato, tinós = blatistý a tiež norói, tinorói s rovnakým významom. Zo slova tínă sú v Rumunsku odvodené miestne názvy Tina, Tinoasa, Tinosul a Rîul Tinoasa (Iordan, 1963). Motiváciou pre pomenovanie potoka Tinorka je teda blato, blatistý, močaristý terén. V povodí Oravy tečú aj ďalšie dva potoky s touto motiváciou: Blatná a Blatnický potok. Slovo tínă zrejme Rumuni prevzali od Slovanov a meno Tinorky sa dá vysvetliť valaskou kolonizáciou Oravy.
Obec Krivosúd, dnes Krivosúd-Bodovka má historické zápisy: 1398 Kys Rauazd, 1405 Kys Rauazd al.n. Criuozugye, 1477 Kryuozwd, 1598 Krivosud. Karlík (1998) v monografii obce píše, že slovo Rauazd (Ravaszd) v ničom nepripomína neskorší Krivosúd, naviac je jeho význam nezrozumiteľný. Vysvetliť názov obce maďarským slovom ravasz - ľstivý, podvodný, prefíkaný, by bol len jeden z pokusov ako pochopiť jeho obsah. Význam maďarského slova ravasz je jasný, objasniť treba skôr význam slova krivosúd, krivosúdie. Po starosloviensky krivъ je krivý, nem. krumm, krivo je nesprávne, nespravodlivo, nem. unrecht, krivostь je zlo, podlosť, nespravodlivosť, krivota je neprávosť, zlo, podlosť a krivotvoriti znamená počínať si zle, nesprávne. Z uvedeného je zrejmé, že slová krivostь, krivota, krivo znamenajú v podstate to isté čo ravasz. Krajčovič (2011) prepisuje zápis Rauazd ako Rozvadz a ten odvodzuje od slovesa vadiť sa, s predponou roz- motivovaný hádkami a spormi osadníkov alebo medzi osadami. Názov je podľa neho príbuzný s názvom susednej obce Rozvadze (1212 Razovag, 1245 Rezwag, 1439 Rozwad), ktorá je dnes súčasťou Trenčianskych Stankoviec. Významová príbuznosť slov ravasz a krivosúdie svedčí skôr o tom, že zápis Rauazd vychádza z maď. ravasz = ľstivý, úskočný, lišiacky.
Listina z roku 1398 vymenúva obce patriace hradu Beckov a popri Krivosúde (Kys Rauazd) sa spomína neurčená obec Prona villa. Medzi obcami Rauazd a Prona existoval určitý vzťah, minimálne jazykový. V Hornom Turci sa nachádza obec Slovenské Pravno, so zápismi: 1113 Prauna, 1275 Prona, 1279 Prauna, 1293 Prouna, 1302 Prouna, Prona. V staroslovienčine pravъ je 1. priamy, rovný, nem. gerade 2. správny, spravodlivý, nem. recht, pravь je správne a pravina je rovnosť, priamosť. Ak meno Krivosúd, Krivosúdie (Criuozugye) znamenalo krivé, nespravodlivé súdenie, potom názov Pravno (Prona villa) zrejme znamenal spravodlivý súd.
V listine z roku 1398 je pred Krivosúdom (Kys Rauazd) uvedená ďalšia doposiaľ neurčená obec: Torbok. Je veľmi pravdepodobné, že Torbok ležal v susedstve alebo v katastri obce Krivosúd-Bodovka. Tento predpoklad vychádza z miestneho chotárneho názvu Trebotské. Zápis Torbok je ovplyvnený maďarčinou a mohol znamenať aj Trobok, Trebok či Trebot. Na Slovensku je väčší počet miestnych názvov s koreňom Treb-, najbližšie ku Krivosúdu-Bodovke sú Trebatice, maď. Trebete i Terbete: 1113 Trebeta, 1262 Debreta, 1298 Trebata.
Na Slovensku je niekoľko potokov pomenovaných Lukavec a Lukavica. Jeden Lukavec je v povodí Nitry (1982 Lukavec), druhý v povodí Laborca (1337 riv. Hamuschpataka). Lukavice sú tri, jedna v povodí Tople (1321 riv. Lukwycha), dve v povodí Hrona: prvá vo Zvolenskej kotline (1250 Lukocha, 1296 Lokocha), druhá oproti Žarnovici (1228 Lukovcha). Šmilauer (1932) odvodzuje meno týchto potokov z psl. lǫkavъ, s významom ľstivý, zlomyseľný, zákerný, dravý. Túto etymológiu si osvojili aj Varsik (1990), Hladký (2004) a Krško (2008). Adj. lǫkavъ má kontinuitu v jazykoch Východných a Južných Slovanov: rus. lukávyj, ukr. lukávij, sch. lȕkav, sln. lokàv, bul. lukáv. Západní Slovania toto adjektívum v slovnej zásobe nemajú. V poľskon jazyku łukowaty, łukowy, łękowaty a łękowy znamená oblúkovitý, zaoblený, łękawy je krivý. Psl. lǫkъ je luk (zbraň) i oblúk, klenba, dúha. V slovenčine lukový súvisí s lukom a lúkoť, dial. lúkota je oblúkovitá časť kolesa. V macedónčine lukav je ľstivý, úskočný, lakati znamená zatáčať, tvoriť zákruty, lakatenje je vinutie, krútenie, zatáčanie. Veľký rusko-slovenský slovník má pri slove lukávyj len význam: prefíkaný, ľstivý, zlomyseľný. Daľ, ktorý zachytáva staršiu slovnú zásobu ruštiny má aj slová lukovátyj - krivoľaký, kľukatý, lukáviť - 1. chodiť krivo, oblúkmi, zákrutami 2. pôsobiť lživo, zákerne, lživo. Lukávec, lukávica je ten kto lukáviť (toto slovo má uvedené dva významy). Stará ruština má pri slove lǫkavyi dva významy: 1. krivoľaký, kľukatý, 2. ľstivý, zákerný, lǫkavo znamená krivoľako, kľukato. Najstarší zápis Lukavca v povodí Laborca je maďarčine: Hamuschpataka. Maďarské adj. hamis preložil Šmilauer (1932) ako ľstivý. Hvozdzik (1933) má vo svojom slovníku tieto významy slova hamis: falošný, nepravý, podvodný, krivý, hamis tanu je krivý svedok, hamiseskű je krivá prísaha.
V povodí rieky Vardar v Macedónsku je riečka Lakajca, inak i Lakavica, Lokojca a Lakašnica. Aj ďalšie dve riečky nesú meno Lakavica a tretia je Kriva Lakavica. Duridanov (1975) odvodzuje jej meno z psl. *lǫkavъ = krútiaci, kľukato sa vinúci. Rovnakú motiváciu má aj poľská Łękawica (napr. v povodí Odry, Wieprzy a i.). Pôvodný význam psl. *lǫkavъ bol zrejme krivý, kľukatý a ten sa preniesol aj na negatívne vlastnosti ľudí (ľstivý, zákerný). Je to podobné ako pri stsl. krivъ = krivý, nem. krumm a krivo = nesprávne, nespravodlivo, nem. unrecht. Pri potokoch Lukavec a Lukavica možno vychádzať z adj. kľukatý i ľstivý, no vzhľadom na predchádzajúcu analýzu je pravdepodobnejšia prvá možnosť, podobne ako pri mac. Lakavici a poľ. Łękawici.
Existuje aj možnosť, že názov Lukavice je odvodený od lúky, teda potok tečúci po lúkach. V dolnolužickom jazyku łukajca (pôv. łukowica) je lúčny potok, potok pretekajúci lúkou. V súčasnosti je slovo zachované v názvoch viacerých vodných tokov, napr. Łuknica, nem. Löcknitz, čo je prítok Sprévy (Muka, 1921).
Даль В.: Толковый словарь живого великорусского языка II. Москва, 1978.
Duridanov, I.: Die Hydronymie des Vardarsystems als Geschichtsquelle. Köln - Wien, 1975.
Hladký, J.: Hydronymia povodia Nitry. Trnava, 2004.
Hvozdzik, J.: Zovrubný slovník maďarsko-slovenský. Košice, 1933.
Karlík, J.: História obce. In: Krivosúd-Bodovka 1398-1998. Krivosúd-Bodovka, 1998.
Krajčovič, R. Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest. Kultúra slova 2011, 45(2): 98-106.
Krško J.: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, 2008.
Majtán, M. a Rymut, K.: Hydronymia povodia Oravy. Bratislava, 2006.
Muka E.: Słownik dołnoserbskeje rěcy I. Petrohrad, 1921.
Šmilauer, V.: Vodopis starého Slovenska. Praha a Bratislava, 1932.
Varsik B.: Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10.-12. storočí. Bratislava, 1990.
Veľký rusko-slovenský slovník. II. diel. Bratislava, 1963.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára