nedeľa 27. novembra 2011

Pôvod hydroným Sestrč a Vedžer

Potok Sestrč je pravým prítokom Váhu v Liptovskej kotline. Popri potoku existovala aj rovnomenná osada, ktorá pred zánikom v roku 1971 mala len tri domy (Uhlár, 1990). Na vrchu Sestrč nad potokom stál v stredoveku najstarší komitátny hrad Liptova. Historické názvy sú: 1265 Sesturche, 1296, 1299 Sesterche, 1323 Zostorche, 1355 Sestereh, 1463 Sesthercz. Šmilauer (1932) podáva dva možné výklady: 1. Názov súvisí s ruskou riekou Sestra 2. Východiskom je koreň *ser-, tiecť, bežať (Rozwadowski). Sám považuje názov za neobjasnený. Podľa Stanislava (1949) primárne je meno osady, sekundárne je meno potoka. Pôvodná forma mena bola Sestrčä, v súčasnej slovenčine Sestrča. Názov osady bol utvorený z osobného mena Sestrъkъ pomocou prisvojovacej prípony -ja. Predpokladá sa spojenie Sestrъk-ja, z čoho sa vyvinula celkom pravidelne forma Sestrъča, resp. Sestrъčä.  Osobné meno Sestrъkъ má súvisieť s podstatným menom sestra. Túto etymológiu akceptoval aj Uhlár (1990). Po srbochorvátsky sȅstrīć i sȅstričić je 1. synovec (sestrin syn) 2. bratranec.

Názov Sestrč má podobnú formu ako názvy Príslop, Prílesok, Prosiek, Ráztoky a predpona se- je podobná ako v českých slovách sestup, seskok, sesuv, po slovensky zostup, zoskok, zosuv (1323 Zostorche). Predpona se-/zo- vyjadruje pohyb smerom dole. Druhá časť-strč súvisí so slovesami strečkovať, dial. striekať = rýchlo bežať, sch. stŕčati, stŕkati = zbehnúť (dolu).

Potok Vedžer pramení pod hradom Zniev a po 5,2 km ústi do rieky Turiec. Jeho historické mená sú: 1736 Vadzar, Wadzar, 1892 Vädžer, 1969 Vedžer. Pri potoku vybudovali premonštrátski mnísi v 13.storočí najstarší rybník v Turci, ktorý sa tiež volá Vedžer. Krško (2003) považuje názov za nejasný a neuvádza žiadny pokus o jeho výklad. Potok s rybníkom spája asi 500 m dlhý prívodný kanál, ktorý by mohol byť kľúčom k objasneniu mena Vedžer. Historický slovník slovenského jazyka pri hesle vedený uvádza: ťahaný, riadený, usmerňovaný; ductus: wedeny, woďeny. Po srbochorvátsky vaditi je čerpať vodu, vodati je vodiť, viesť a väda i váda je náhon i hať. Meno Vedžer, Vädžer mal pôvodne len prívodný kanál, náhon, privádzač a ten sa preniesol aj na celý potok.

Historický slovník slovenského jazyka VI. Bratislava, 2005.
Krško J. Hydronymia povodia Turca. Banská Bystrica, 2003.
Stanislav J.: Niekoľko názvov zo starého Liptova. Slovenská reč, 1949, 15(3-4): 74-81.
Šmilauer V.: Vodopis starého Slovenska. Praha a Bratislava, 1932.
Uhlár V.: Názvy vodných tokov v miestnych názvoch Liptova. Kultúra slova, 1990, 24(2): 49-58.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára