Problematikou etymológie slova sitno i oronyma Sitno (1245 Cytun, 1290, 1332 Scyten) sa nedávno veľmi podrobne zaoberal Majtán (2001), nie je teda potrebné opakovať všetky podrobnosti uvedené vjeho príspevku. Slovník slovenského jazyka považuje slovo sitno za archaické, s významom peklo. Podľa J. Ribaya sytno je hlubina pekelná, dno pekla. Aj podľa J. Palkoviča je sitno dno pekla, podľa, M. Bella, J. Kollára a A. Kmeťa sitno a peklo znamená to isté. F. Šujanský definuje sitno ako podzemnú priepasť. Slovo sitno bolo zaznamenané v ľudovej reči i v krásnej literatúre. Majtán (2001) i viacerí zo spomínaných autorov spájajú slovo sitno s rastlinou sitina (Juncus). Zdôvodnenie je nasledovné: sitinové porasty rastú na mokrých, močaristých miestach, na trasoviskách. Od významu „trasovisko“, „priepadlisko“ (kde sa človek môže prepadnúť) nastal posun k významu „priepasť“ a „peklo“. Sitina rastie prevažne na vlhkých miestach, no nie každý vie, že na Slovensku máme aj sitinu trojzárezovú (Juncus trifidus) rastúcu nie na mokradiach ale na holiach v alpínskom a subalpínskom pásme. V súvislosti so Sitnom je paradox, že ani výborný botanik a znalec flóry Sitna – Andrej Kmeť na tomto vrchu sitinu nenašiel. Takáto motivácia je preto nedôveryhodná. Miestnych názvov s koreňom Sit-, Siet- je na Slovensku niekoľko desiatok, napr. Sítie, Sítina, Sitina, Sítenie, Sitieňa, Síteň, Sitieň, Sitienec, Sitian, Sitné, Sitno, Sitience, Sitienko, Sitník, Sitnica, Sitničky a Sitnikovec. Sem patria aj stredoslovenské názvy typu Sietie, Sieťa, Siete, Sietenec, Sietna, Sietne, Sietno a pod., s hypokorektnými dvojhláskami namiesto dlhého í. (Údaje sú z práce Majtána, 2001).
Pukanec (2005) prišiel s inou verziou etymológie oronyma Sitno. Vychádza z citátu v knihe Genesis (26, 21): „Potom vykopali inú studňu, ale aj o ňu sa hádali, a preto jej dali meno Sitna“. Autor sám komentuje svoju etymológiu: „Etymologizovanie od hebrejského Sitna, názvu biblickej studne, je podľa nás oveľa pravdepodobnejšie ako odvodzovanie od sitinového porastu, ktorý na Sitne chýba“. Autor vychádza z údajov M. Bella a A. Kmeťa o existencii studne na temene Sitna. Na Sitne (1009 m) bolo hradisko už v dobe bronzovej a obnovili ho i Slovania. Stredoveký hrad, ktorého ruiny stoja dodnes, je písomne doložený až v 16. storočí pod menom arx Szitnya. Hrad so studňou však nestojí na hlavnom vrchu ale na východnom skalnatom výbežku vo výške 920 m. Keď sa hradná studňa kopala, vrch už mal určite svoje meno. Je len ťažko uveriť, že by meno jedinej blízkovýchodnej studne (Sitná = Protivenstvo) bolo prenesené na vrch v Strednej Európe. Už M. Bell spájal slovo sitno so satanom (sitanom). Po hebrejsky je to satan, po aramejsky sitna = protivník. Mali by sme zostať na pevnej pôde a hľadať pôvod sitna i Sitna v skupine indoeurópskych jazykov.
Slovanským jazykom sú najbližšie baltské, ktoré sa často spájajú do balto-slovanskej jazykovej skupiny. Litovčina pozná slovo sietuvà s významom hlbina, hlbočina, jama, výmoľ, prepadlina i priepasť. Litovský koreň siet- nie je rozhodujúci, lebo naše sito je lit. sietas, lot. siets a slovenčina pozná i slovo sieť. Lit. sietuvà určite nesúvisí so sitinou, ktorá sa v tomto jazyku volá vikšris. Význam slov sietuvà a sitno je veľmi podobný a môžeme preto predpokladať spoločný pôvod. Možným východiskom je ie. koreň *se- s významom long = dlhý, late = neskorý. V iných jazykoch je to protogerm. *sithas = dlhý, stnord. siða, stangl. sid, sthnem. sita, lat. serus = neskorý, strÍr. sith = dlhý, protokelt. *siti-, stÍr. sith- = dĺžka. Podľa tejto etymológie apelatívum sitno nesúvisí so sitinou, ale s podzemnou jamou, prepadlinou, priepasťou, „peklom“ (lit. sietuvà). Miklosich (1862-65) má vo svojom slovníku slovo сѣтьно, žiaľ s poznámkou: sensus dubius. Majtán (2001) odvodzuje všetky miestne názvy citované vyššie od slova sitina. Pri hľadaní ich motivácie by bolo vhodné pristupovať k nim individuále, podľa miestnych pomerov. Napr. dolina Sietno pri obci Budča sa nachádza pod Čertovou skalou a s veľkou pravdepodobnosťou súvisí so slovom sitno (sietno) = peklo. Podľa tejto etymológie apelatívum sitno nesúvisí so sitinou, ale s podzemnou jamou, prepadlinou, priepasťou, „peklom“ (lit. sietuvà).
Veľmi pravdepodobná je keltská etymológia vrchu Sitno. Gaelské adj. sith znamená nadprirodzený, gaelské daoine sith a írske siothachan je angl. fairies. Anglické slovo fairy sa vykladá ako: an imaginary supernatural being with magical powers, t.j. domnelá nadprirodzená bytosť s magickou silou. An daoi je po gaelsky diabol. Po staroírsky siothán a gaelsky sìthean je hora, pahorok. Gaelské sìthean má v angličtine aj ďalší význam: a fairy hill = čarovná hora. Podľa keltskej mytológie vo vrchoch s týmto menom boli podzemné priestory, v ktorých bývali čarovné, nadprirodzené bytosti (A. Grant). Povesť o sitnianskych rytieroch v útrobách hory presne zodpovedá keltskému sìthean. Sitno bolo zrejme od staroveku považované za čarovnú horu. Na miestach s týmto menom často bývali predkeltské pohrebiská, čo je i prípad Sitna. Naviac, najstaršie zápisy Cytun, Scyten číta Majtán (2001) ako Sitieň, resp. Siteň a východne od Sitna je vrch Sitience (776 m) nazývaný aj Malé Sitno. Názov Sitno sa začal používať až v 16. storočí. Apelatívum sitno určite nesúvisí so sitinou ale s litovským sietuvà. Meno Sitna môže súvisieť s apelatívom sitno = peklo, priepasť alebo keltským sìthean = čarovná hora. Mýtus o sitnianskych rytieroch svedčí skôr o keltskom pôvode mena. Podzemné priestory pod Sitnom nie sú reálne (hlbočina, priepasť, peklo) ale ich existencia vychádza z keltskej mytológie. Slovu sìthean = čarovná hora je príbuzné dánske seid [sai´t], staronordické seiðr, litovské saitas a kymerské hud (z protokeltského koreňa *soyto-) s významom čary, čarovanie. V Írsku a Škótsku je veľký počet vrchov s menom Sìthean, resp. Sìdhean, napr. Sìthean Mòr – Veľká Čarovná hora, Sìdhean Dubh – Čierna Č. h., Sìdhean Sluaigh – Č. h. so zástupom ľudí, resp. vojakov, Sìdhean an Airgid Č. h. so striebrom, Sìthean a´choin bhain – Č. h. s bielym psom, Dun an t-Sìthean – dun = hrad, Cnoc nan Sìthean – cnoc = pahorok, atď. (Grant).
Grant A.: Gaelic place names: sìth and sìthean. alison.grant[at]scotsdictionaries.org.uk
Majtán M.: Sitno (Etzelberg) – Sitno. Slovenská reč, 2001, 66(3): 147-152.
Miklosich F.: Lexicon palaeoslovenico-graeco-latinum. Viedeň, 1862-65.
Pukanec M.: Perún na Sitne? Kultúra slova, 2005, 39(5): 269-274.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára