Zvláštne postavenie má Brestov v okr. Prešov. Jeho historické názvy sú: 1229 terra Borozlou, 1272 Borozlópatak, 1304 Buruzlouwtha, 1325 villa Buruzlou, 1332-1335 de Broslo, de Borozlou, de Broslow, 1773 Boroszló, Brestow, 1786 Boroszló, Bresztow, 1808 Boroszló, Břestow, 1913 Boroszló, 1920 Brestov, maď. Boroszló. Cez Brestov tečie rovnomenný potok so zápismi: 1272 riv. Borozlopotok, 1304 Buruzlou pothoka, 1333 Boroslopatak, 1865 Boroszlói patak, 1868 Presztovecz patak, 1901 Bresztovecz patak, 1965 Brestovec, 1971 Brestov.
Podľa Šmilauera (1932) je potok pomenovaný podľa osady Boroszló a tá z osobného mena Brȩcislavъ > Bracislav > Boroszló (meno mohlo znieť i Borislav alebo Vratislav). Ďalej píše, že meno Brestov je podľa Magyar Etymologiai Szótár ľudová etymológia. Podľa Varsika (1973) názov potoka a dediny Boroszló pochádza bezpečne zo slovanského názvu Brestov a ten od listnatého stromu brest. Zmena szt > szl je podľa neho ako v slovách pristav (latinizované na pristaldus), maď. poroszló a zástava, maď. zászló. Názov Brestov mali po niekoľko storočí zachovať pôvodní slovenskí obyvatelia obce a okolia. Krajčovič (2007) píše, že obec Brestov je pomenovaná podľa brestových lesov a hájov, pri ktorých vznikla. Zmenu Boroszló > Brestov neriešil. Goótšová, Chomová a Krško (2014) uvádzajú že meno hydronyma Brestov vzniklo transonymizáciou ojkonyma Brestov z apelatíva brest (Ulmus campestris). Podobne ako Krajčovič sa zmenou Boroszló > Brestov nezaoberali.
Toponymum Boroszló je známe aj z niekoľkých lokalít v Maďarsku. Stanislav (2004) uvádza zo Satumarskej stolice chotárny názov *Borozlousegh: 1402 Borozlousegh, 1415 Borozlozegh a z Boršodskej stolice majer Boroszló a pri ňom les Boroszloi erdő, hora Boroszlófő a vrch Boroszló. Podľa Stanislava sú tieto toponymá odvodené z os. mena Borislav. Poľské mesto Wrocław nem. Breslau, čes. Vratislav a maď. Boroszló sa odvodzuje zo stpoľ. os. mena Wrócisław alebo Vratislav. Teoreticky by sme sem mohli zaradiť aj moravské mesto Břeclav: 1046 Bratzlaw (falzifikát z 12. stor.). Na území mesta stál pôvodne hrad založený Břetislavom I. Do tejto skupiny zrejme patria aj najstaršie mená Bratislavy: 805 Wratisslaburgium, 907 Braslavespurch, Brezalauspurc, 1052 Preslawaspurch.
Zmena Boroszló > Brestov sa dá objasniť len poznaním viariability niekoľkých fytoným:
1. Bršlen (Euonymus) je ker vyznačujúci sa nápadnými plodmi. V slovenských nárečiach aj bršlam, bršľan, čes. brslen, dial. brsněl, brsnil, poľ. przmiel, rus. бересклéт, бересбрéк, бересдрень, брусклéт a iné.2. Brečtan (Hedera) je popínavá vždyzelená rastlina. Jej meno je sln. bršlján, bršljén, bȓštan, bȓštran, sch. bŕšljan, bŕšlan, bŕštan, bršten, bršta, brštran, mac. bršlan, bršlen, blg. бръшлян, slk. dial. brštan, breštan, poľ. brzecztan, brzostan. Podľa Miklosicha (1886) meno prešlo aj do neslovanských jazykov: maď. boroszlán, borostyán, rum. boroşlan, broştean, boroştean (oficiálne iederă), ngr.
προυσλιάνη (oficiálne κισσός). Podľa Bezlaja (1977) brečtan je motiváciou toponyma Bršljin: 1481 pach Berschlin, Bršljinovec, cca 1400 Presslenowicz. V Rumunsku má väčší počet obcí meno Broşteni.
3. Lykovec (Daphne) je drobný kríček s ružovými, intenzívne voňajúcimi kvetmi. Maďarské mená boroszlán a borostyán patria brečtanu, no jeho oficiále meno je borostyán. Oficiálnym menom lykovca je boroszlán.
4. Brest (Ulmus) je rod listnatých drevín. Brest sa povie čes. břest, poľ. brzost, sln. brést, rus. a ukr. бéрест.
Najpravdepodobnejším dôvodom zmeny Boroszló > Brestov bolo poslovenčenie maďarizovaného toponyma (obec a potok) Boroszló. Autor zrejme prirovnal toponymum Boroszló k maď. fytonymu boroszlán = borostyán a to mu pripomínalo brest, poľ. brzost, rus. a ukr. бéрест. V susednej Zemplínskej stolici už existovali obce Brestov: 1567 Brezto, maď. Bresztó a Brestov nad Laborcom:1434 Breztow, 1496 Breszthyen, maď. Bresztó a priklonil sa k týmto miestnam názvom. Objasnenie etymológie slovanských fytoným brest, brečtan a bršlen robí problém aj renomovaným etymológom. Zhodujú sa v tom, že rôzne formy mohli vzniknúť len v dôsledku kontaminácie etymologicky rozličných názvov. Formálne je meno obce Brestov odvodené od dreviny brest, no to je len chybným prekladom pôvodne slovanského osobného mena (Braslav?, Brȩcislavъ?, Borislav?, Vratislav?).
Medzi obcami Brestov a Mirkovce sú vrchy Malá a Veľká Zobrana. Podľa internetovej stránky obce Bestov mala byť na vrchole Malá Zobrana medzi 9.-12. storočím pustovňa mníchov – eremitov, ktorí sem prišli na konci 9. storočia z Opátstva sv. Hypolita pod Zoborom pri Nitre. Hľadá sa aj súvislosť medzi názvami vrchov Zobrana a Zobor. Názov motivovaný slovanským osobným menom mohli dať obci práve títo mnísi.
Bezlaj F.: Etymološki slovar slovenskega jezika I. Ljubljana 1977.
Goótšová A., Chomová A., Krško J.: Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. Banská Bystrica 2014.
Krajčovič R.: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (5). Kultúra slova 2007 41 (5): 278-285..
Miklosich F.: Etymologisches Wörterbuch der slavischen Sprachen. Wien 1886.
Stanislav J.: Slovenský juh v stredoveku II. Bratislava, 2004.
Šmilauer V.: Vodopis starého Slovenska. Praha a Bratislava, 1932.
Varsik B.: Osídlenie Košickej kotliny 2. Bratislava 1973.
Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky. Bratislava, 1987.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava, 1977.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára