Etymológia pomenovania Vrakune

Martin Baco vo svojom blogu O názvoch miest Vrakúň a Vrakuňa uverejnenom na internete odmieta etymológie Jána Stanislava a Petra Ratkoša týkajúce sa Vrakune. Z jeho textu sa zdá, že informácie čerpal buď z druhej ruky, alebo prácu Stanislava (1943) čítal nepozorne. Pri svojich tvrdeniach ignoroval aj bežné slovníky slovenského jazyka. Píše, že Stanislav odvodzuje pôvod názvu Vrakuňa od hypotetického starého slovanského slova *vrakuňa (klamárka, klebetnica, čarodejnica). Hypotetický názov Vrakuňa je konštrukt Stanislava, ktorý ho vytvoril z existujúceho slovenského nárečového slova vracať (správne vračaťL.B.), ktoré znamená čarovať a ruského slova врaкать, ktoré znamená klebetiť. V skutočnosti vrakuňa, rus. вракýнья nie je hypotetický konštrukt ale reálne doložené slovo v slovníku V. Daľa (1978).

O etymológii P.Ratkoša M.Baco píše: "Preklad slova brekyňa znie v slovenčine skoruša. Odhliadnuc od pôvodu slova, berkenye je stále používané maďarské slovo".  K tomu len dve pripomienky: 1. Slovenské slovo brekyňa je stále živé a do slovenčiny ho netreba prekladať. 2. Skoruša je nárečové pomenovanie jarabiny vtáčej. M.Baco ďalej píše, že je len ťažko pochopiteľné prečo bolo slovo berkenye, zrozumiteľné v širokom maďarskom okolí, zmenené na Vrakuňa, ktoré nemá žiaden význam. K tomu len toľko, že slovo berkenye je možno v okolí Vrakune zrozumiteľné (aj keď nie je isté koľko Vrakunčanov hovoriacich po maďarsky mu rozumie), no obec sa volá Vereknye a nie Berkenye. Menu Vereknye nemôže rozumieť nikto, lebo nie je maďarské a nič neznamená. Maďari prispôsobovali slovenské mená obcí maďarčine, preto je prirodzené, že Slováci robia to isté. Aj Nemcom by sa dalo vyčítať, že pre Vrakuňu vytvorili nezrozumiteľné mená Frecen-, Fraten-, Fragen- a Wrackendorf. 

Stredoveké záznamy pre Vrakuňu sú nasledovné: 1279 Werekne, 1290 Verekene, 1297 Frecendorf (Fretendorf), 1323 Verekuna, 1356 Oluerekenye, 1393 Berekenye in theutonico Fratedorf. Varsik (1984) a Marek (2006) udávajú rok 1392 a zápis Berekenya, resp. Bereknya. Z novoveku máme názvy: 1773 Vereknye, Fragendorf, 1786 Wereknye, Frattendorf, 1808 Vereknye, Frattendorf, Wrackendorf, 1863-1913 Vereknye, 1920 Fragendorf, 1927-48 Verekne, 1948 Vrakuňa. Slovenský názov Vrakuňa zrejme presadil Prof. J.Stanislav, ktorý bol členom názvoslovnej komisie a v roku 1943 publikoval na túto tému článok v časopise Slovenská reč. Podľa Stanislava (1943) nemecký tvar na Wrak- nám jasne ukazuje, že základom je vrak-. Nemecká forma ukazuje, že keď Nemci prišli do styku s touto obcou, Slováci užívali ešte svoj starý tvar. To prezrádza, že Nemci tu našli slovenské obyvateľstvo a prevzali živý slovenský tvar. Stačí si pozrieť historické mená Vrakune a zistíme, že tieto závery možno spochybniť. Názov Wrackendorf je až z roku 1808 a nemohol byť prevzatý priamo od Slovákov. Najstarší nemecký názov z konca 13. storočia je Frecendorf (Fretendorf).

Druhú časť názvu Vrakuňa odvodzuje Stanislav (1943) zo záznamu Verekuna z roku 1323. Podľa neho ide o zmiešaný maďarsko-slovenský tvar. Prvá časť verek- je  maďarská, z pôvodného vrak- a druhá časť -una je slovenská. Svoju úlohu tu zrejme zohral aj názov obce Vrakúň, maď. Várkony, v stredoveku Warkun (1260), Varkun (1262). Názvy Varkun (Vrakúň) a Verekuna (Vrakuňa) autor spojil s ruskými slovami вракýнъ a вракýнья, v preklade klamár, klamárka, prípadne klebetník, klebetnica. Vo svojom Výkladovom slovníku živého veľkoruského jazyka má Daľ (1978) slovesá врать, врáкать a врéкать s významom klamať, tárať a s tým spojené apelatíva враль, врачъ, врачунъ, врачýнья, вракýнъ a вракýнья, s významom klamár, táraj. Slová врáкать, вракýнъ a вракýнья sú špecificky ruské, neznáme v iných slovanských jazykoch. Podľa Stanislava ich však poznali aj starí Slováci. Ako východisko pre pomenovanie Vrakune je problematiský aj  ich význam klamať, klamár, klamárka, čo Stanislav (1943) riešil rozšírením významu slovesa vrákať aj o význam čarovať, prípadne i liečiť. Vychádzal z nárečových slov vračať = čarovať a vražica, vražkyňa = čarodejnica. Vrakuňa tak mohla byť nielen klamárka, klebetnica ale aj čarodejnica a liečiteľka. Inou možnosťou je odvodenie mena obce od osobného mena Vrakuňa. Argumenty Stanislava (1943) preberá aj Krajčovič (2005).

Aj podľa Ondruša (1990) sa obec volala pôvodne Vrakuňa. Podľa neho v 13. a 14. storočí vedľa seba existoval názov Vrakuňa i jeho maďarizovaná podoba Vereknye. Svedčiť o tom má zápis Vraknye z roku 1459. Zo zápisov z 13. a 14 storočia sa to však potvrdiť nedá. Vrak- môže byť aj z nemeckéko názvu obce.  Východiskom pre pomenovanie Vrakune má byť ruské nárečové slovo vorok = ohrada, plot, známe v okolí Smolenska a na juhu Ruska. Autor pripúšťa, že slovo vorok i toponymá od neho odvodené sú obmedzené len na lokality kde sa hovorí rusky. Nedá sa teda hovoriť o jeho praslovanskom pôvode. Potvrdením tejto etymológie má byť dvojica susediacich obcí Vrakúň a Nyék. Podľa Ondruša (1990) nyék je staré maďarské slovo znamenajúce ohradu. Východiskom pre Vrakúň i Nyék by teda mala byť ohrada, plot. Obcí s menom Nyék je na Slovensku niekoľko a v skutočnosti sú pomenované podľa staromaďarského kmeňa Nyék. Aj motivácia pomenovania obcí Vrakuňa a Vrakúň je problematická. V ich blízkosti mali byť ohrady na brehu vodných tokov, ktoré mali zabrániť záplavám. Je iluzorné myslieť si, že by drevený plot mohol zabrániť povodni.

Slovo brekyňa, maď. berkenye je dobre doložené už od stredoveku. Prvý záznam je z roku 1055 a má podobu brokina. Baby (2007) uvádza z druhej polovice 13. storočia tieto varianty: 1259, 1264, 1265 berekune, 1270 berekuna, 1274 Brekyne, 1278 berecune, 1279 berkenye, Bereknye, 1280, 1284 Berekene, 1283 berekene, 1296 berekunya, berekenye, 1299 berekyna. A magyar nyelv tőrténeti-etimológiai szótára z roku 1984 na strane 285 píše, že slovo berkenye je prebraté od Slovanov. Brekyňa je drevina patriaca do rodu Sorbus, ktorý má u nás niekoľko druhov. Botanický názov druhu Sorbus torminalis je jarabina brekyňová, ľud. brekyňa, brek, čes. břekyně, maď.

barkóca(fa), barkócaberkenye, S. aucuparia je jarabina vtáčia, ľud. jarabina, maď. veres berkenye, madárberkenye, S. aria je jarabina mukyňová, ľud. mukyňa, muk, maď. lisztes berkenye, süvöltény a S. domestica je jarabina oskorušová ľud. oskoruša, maď. házi berkenye. Na Slovensku sa slovo brekyňa viaže len na druh Sorbus torminalis, v Maďarsku označuje berkenye všetky druhy rodu Sorbus.

Variabilita stredovekých záznamov pre brekyňu sa vo veľkej miere zhoduje so záznamami pre Vrakuňu, s tým rozdielom, že písmeno b nahrádza v. Výnimkou je rok 1393, kde je pre Vrakuňu záznam Berekenye, 1392  Berekenya, Bereknya. Zámena písmen b a v je bežná vo viacerých jazykoch. V okolí Bratislavy je to napr. potok Vydrica, nem. Beidricz a z toho chorvátske Baidrica. Na etnicky zmiešanom okolí Bratislavy sa mohol názov Brekyňa zmeniť na Vrekyňa, maď. Bereknye/Vereknye, pričom názov Vereknye sa chápal ako toponymum a ďalej sa nespájal s brekyňou. Stanislav (2004) v knihe Slovenský juh v stredoveku uvádza niekoľko miestnych názvov pomenovaných podľa brekyne, resp. maď. berkenye, napr. vrchy Berkenaihegy a Berkenye, chotárny názov Berkenye, potok Brekene potoka (1268), a zrejme aj terra Brechina (1244) a villa Berken (1268). V Novohradskej župe je obec Berkenye a v Rumunsku Berkenyes. Južne od Zvolena je malá osada Brekyňa. Miestny názov Vereknye je v miestopise býv. Uhorska osamotený. Aj náš Vrakúň maď. Várkony má v Maďarsku troch menovcov a na východnom Slovensku je chotárny názov, pôvodne obec Várkond. Stanislav (1943) uvádza pre Vrakuňu ľudový názov Verekyňa. Jednoduchí ľudia bez znalosti jazykových pravidiel zmenili maďarský názov Vereknye na Verekyňa, čo by pri predpokladanom názve Bereknye bola Berekyňa, resp. Brekyňa.

Ak by sa Vrakuňa pôvodne volala Brekyňa, maď. Berkenye, stále nie je isté, či meno obci dali Slováci alebo Maďari. Slovo berkenye má síce slovanský pôvod, no pomenovať obec mohli aj Maďari, v čom možno súhlasiť s M.Bacom. Hlavným problémom v tomto prípade je určenie dreviny podľa ktorej bola obec pomenovaná. Zo štyroch druhov rodu Sorbus môžeme takmer s určitosťou vylúčiť mukyňu (S. aria). Podľa maďarského etymologického slovníka slovo berkenye znamenalo pôvodne jarabinu (S. aucuparia). Jarabina rastie prevažne v horách a jej prirodzený výskyt v okolí Vrakune nie je vylúčený, no málo pravdepodobný. V okolí Bratislavy bežne rastie brekyňa (S. torminalis) a v tomto prípade by meno obci dali Slováci. Maďari volali brekyňu barkóca, zo slovanského brek, *brekovica. V prípade Maďarov by bola obec najskôr pomenovaná podľa oskoruše (S.domestica), maď. házi berkenye, ktorá rastie na juhu, je to mohutný strom a má najväčšie praktiké upotrebenie. Presne určiť druh rodu Sorbus, podľa ktorého bola pomenovaná Vrakuňa bude veľmi ťažké. 

Bába B.: Szláv eredetű faneveinkről. Debrecen, 2007.

Даль В.: Толковый словaрь живого великорусского языка I. Москвa, 1978.
Krajčovič R.: Živé kroniky slovenských dejín. Bratislava, 2005.                               

Marek M.: Cudzie etniká na stredovekom Slovensku. Martin, 2006.

Ondruš Š.: Rača, Vrača > Brača, Vrakuňa a Vrkoč. Slovenská reč, 1990(55) : 26-33.
Stanislav J.: Verekňa - Várkoň. Slovenská reč, 1943(10) : 129-132.                       
Stanislav J.: Slovenský juh v stredoveku II. Bratislava, 2004.                                   
Varsik B.: Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratislava, 1984.