Názory na pôvod mena rieky Nitra zhrnul v prvej tretine minulého storočia Šmilauer (1932): slovanská verzia vychádzala zo slova *vъn-otrь: vnútro, nútro, nemecká zo slov *nit-: stiesnený a aar: voda. Autor sa nepriklonil ani k jednej z nich a názov považuje za nejasný. K tomu istému záveru dospel aj Varsik (1990). Ondruš (2000) považuje názov Nitry za slovanský, odvodený z koreňa *neit-:*nit-, s významom rúbať, sekať i páliť, žiariť a nietiť. Podľa Krajčoviča (2005) dali rieke meno Rimania: názov je zložený a mal podobu neui-iter (Neuiter), kde neuius je nový a iter je úzka cesta, prípadne i vodný tok, rieka. Najnovšie Šapošnikov (2010) prišiel s názorom, že meno rieky pochádza z lat. nitrum, čo je sóda. Podľa neho pobrežné kamene boli v minulosti pokryté povlakom alkalických solí.
Mená väčších slovenských riek považujú viacerí autori za predslovanské a objasnenie ich pôvodu si vyžaduje širší indoeurópsky rozbor. Východiskom našich analýz je ie. koreň *uod-/*ued- a *uodr-/*uedr-, od ktorého viaceré indoeurópske jazyky odvodili pomenovanie vody. S týmto koreňom súvisí ie. koreň *udros a *udra, s motiváciou vodný živočích. Priamo z koreňa *udra vychádza staroindické a staroiránske meno vydry. Aj v baltských jazykoch je pomenovanie vydry blízke východiskovému koreňu: lit. údra, lot. údris, stprus. wudro, prus. udro. V slovanských jazykoch je to buď vydra alebo vidra, len v hluž. wudra a dluž. hudra. V germánskych jazykoch došlo k určitým zmenám hlások: dánsky je to ešte odder, stnord. otr. nór. oter, isl. otur, šv. utter, angl., hol., nem. otter. Z lat. názvu lutra pochádza vedecký názov vydry (Lutra). Z latinčiny vychádzajú románske jazyky: tal. lóntra, fr. loutre, port. lontra. Španielčina má pre vydru dve mená: lutria a nutria. Dve mená má aj rumunčina: vídră a lutră a albánčina: vídёr a lundёr.
Starogrécke slovo énydros sa prekladá ako vo vode žijúci a énydris je vydra i vodný had (užovka). Starí Gréci nazývali vodného hada hýdra alebo hýdros. Najbežnejší európsky vodný had – užovka obyčajná (Natrix natrix) má meno podľa lat. natrix. Blízke latinskému natrix (tal. natrice) majú pomenovanie vodného hada, alebo hada vôbec keltské a niektoré germánske jazyky. Z protokeltského *natrik-: had je staroírske nathir, írske nathair, kymerské neidr, nadredd, bretónske a starokornské nader. Užovka sa po nemecky povie Natter, zo stredoveku sú zápisy: nat(a)ra, nater(e), nad(a)ra. Islandsky naðra (nöðru, nöðrur) je užovka, vretenica, i had všeobecne. V starej angličtine je to nad(d)re. Po strate n sa vretenica angl. a hol. povie odder. Aj v nemčine popri slove Natter – užovka je aj Otter – vretenica.
Uvedený podrobný prehľad poukazuje na zbližovanie niektorých slov znamenajúcich vydru a vodného hada, alebo hada vôbec. V nemčine der Otter je vydra, die Otter je vretenica. Dánsky odder je vydra, angl. a hol. adder je jedovatý had. Gr. énydris je vydra i užovka, isl. naðra, stangl. nadre je had, šp. nutria je vydra, lat. natrix, nem. Natter je vodný had. Po živočíchoch žijúcich vo vode dostali meno viaceré rieky a potoky. Vydra je prítokom Otavy v Čechach, Vydrica tečie neďaleko Bratislavy a Vydričný potok sa vlieva do Hrona. Z významných riek je to napr. Odra, nem. Oder, ktorá však podľa českých etymológov (Lutterer, Šrámek, 2004) súvisí so slovom voda a nie vydra.
Popri vydre bol v minulosti stálym obyvateľom vodných tokov bobor. Podľa bobra je pomenovaných niekoľko obcí: Bobrov, Bobrovec, Bobrovček a Bobrovník. Na Morave je to riečka Bobrava, na Slovensku Bebrava. Bebrava sa považuje sa slovanské hydronymum, no vzhľadom na rovnaké korene germánskeho biber a slovenského bobor nemôžeme vylúčiť ani jeho prevzatie. Bebrava je pre nás zaujímavá tým, že spolu s Nitricou sú najväčšími prítokmi Nitry na jej hornom toku. Bolo by lákavé pomenovanie Bebravy podľa bobra a Nitry (Nitravy) podľa vydry. Vylúčiť sa to nedá, no pravdepodobnejšou motiváciou je vodný had. Východiskom môžu byť keltské slová nathir, neidr, nader a germánske nat(a)ra, nater(e), naðra a nadra. Asi to nebude náhoda, že práve Kelti a Germáni trvalejšie obývali naše územie pred Slovanmi. Rovnakú etymológiu má aj nemecká Netra, podľa Šmilauera (1932) v XI. stor. Naderaha, v XIII. stor. Nethre.
Pre naše potreby je zaujímavá aj etymológia latinského natrix a protokeltského *natrik-. Podľa de Vaana (2008) slovo natrix vychádza z koreňa *(s)nh1-tr-ih2-, s motiváciou "who spins round, snake" t.j. točiaci sa dookola (ako vreteno), had. To je zrejme motivácia aj pre našu vretenicu (Vipera). V iných slovanských jazykoch toto slovo znamená iného hada - slepúcha (Anguis). Machek (1971) vychádza pri stčes. vřětenicě, mor. vřetenice, poľ. wrzecienica, ukr. vereteľnyk, rus. vereteníca (všetko slepúch) z pododného tvaru hada a vretena. Meno Nitry by teda mohlo vychádzať z hadovitého tvaru jej koryta. Z Novohradu je známa riečka Točnica a vodné toky Lukva, Lukavec a Lukavica sú tiež pomenované podľa hadovitého, kľukatého tvaru, podobne ako Lakavica v povodí Vardaru (Duridanov, 1975). Pôvodný tvar bol *Lokavica z adj. *lokavъ - ohnutý, zakrivený. Aj Varsik (1990) odvodzuje meno Lukavice z adj. *lokavъ, s významom zákerný, dravý, ľstivý, čo je prenesený význam slova krivý.
Protokeltské slovo *natrik- odvodzuje Matasović (2009) z koreňa *(s)nh2-tr s významom vodný had, užovka. Motiváciou je ie. koreň *sneh2 s významom plávať. To, že jedno slovo sa vykladá rozličným spôsobom je v etymológii časté. V prípade užovky (Natrix) je to spôsobené tým, že grécke néo znamená plávať i priasť (s tým súvisí točenie vretena), latinské neo, nere je priasť, no, nare je plávať a protokeltské *sniy-o- je priasť a *sna- je plávať. Latinčina má popri slovese no má aj derivát nato, natare s rovnakým významom plávať. Po grécky nátor znamená plávajúci. S prihliadnutím na spôsob života užovky i pomenovanie iných vodných živočíchov sa prikláňam k názoru, že jej pomenovanie súvisí s vodou a plávaním. Nitra bola riekou so zvýšeným výskytom užoviek. Po gaelsky nathrachan je place infested with serpents = miesto zamorené hadmi (gael. nathair je had).
Duridanov, I.: Die Hydronymie des Vardarsystems als Geschichstsquelle. Köln/Wien, l975.
Krajčovič, R..: Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch obcí a miest. Bratislava, 2005.
Krajčovič, R..: Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch obcí a miest. Bratislava, 2005.
Lutterer, I., Šrámek, R.: Zeměpisná jména v Čechách, na Moravě a ve Slezsku. Praha, 2004. .
Matasović, R.: Etymological Dictionary of Proto-Celtic. Leiden/Boston, 2009.
Ondruš, Š.: Odtajnené trezory slov. Martin, 2000.
Šapošnikov, A.K.: Etimologičeskije zametki na poljach "Hydronymia povodia Nitry" In: Lexika slovenskej onymie" p.244-267. Bratislava, 2010.
Šapošnikov, A.K.: Etimologičeskije zametki na poljach "Hydronymia povodia Nitry" In: Lexika slovenskej onymie" p.244-267. Bratislava, 2010.
Šmilauer, V.: Vodopis starého Slovenska. Praha/Bratislava, 1932.
de Vaan, M.: Etymological Dictionary of Latin and the other Italic Languages. Leiden/Boston, 2008.
Varsik, B.: Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10.-12. storočí. Bratislava, l990.
Varsik, B.: Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10.-12. storočí. Bratislava, l990.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára