Molpír je významná archeologická lokalita nad obcou Smolenice. Názov vrchu nie je slovanský, ale ani predslovanský. Meno mu dali nemeckí kolonisti, ktorí už pred tatárskym vpádom, ale najmä po ňom osídľovali južné svahy Malých Karpát. Ich prítomnosť dokazujú stredoveké listiny i viaceré miestne názvy, ktoré po nich zostali. Názov vrchu Molpír je dvojslovný. Druhá časť –pír je z nemeckého Beere, čo sú drobné šťavnaté plody rôznych drevín i bylín, napr. jahody, maliny, ríbezle, jarabiny atď. Zmena b na p je v stredovekej nemčine bežná. V niektorých regiónoch Slovenska sa malinám hovorí himber, himbér i hinpír, čo je prevzaté z nem. Himbeere. Pod menom Himbeere poznajú maliny vo všetkých nárečových oblastiach Nemecka, s výnimkou Bavorska, kde ich nahradili Molbeere, Holbeere a Hoippa. Názov vrchu Molpír bol teda motivovaný výskytom malín (bav. dial. Molbeere), pričom bavorský dialekt poukazuje na pôvodné sídla kolonistov.
Názov Smolenice, maď. Szomolány, nem. Smolenitz je slovanský a motivovaný bol výrobou smoly v ich okolí. Nemeckí kolonisti používali v stredoveku pre Smolenice názov Leusdorf , 1401 Leustorff, 1544 Leusdarf. B. Varsik v knihe Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku (1984) píše, že Leusdorf vznikol zo staršieho názvu Leupusdorf (1240). Leupus, skrátené na Leus má byť odvodené z os. mena Leopold. Kráľ Belo IV. datoval jednu z listín v obci Leupusdorf, pričom nie je isté, či to skutočne boli Smolenice. Pochybné je aj krátenie mena Leopold na Leus samotnými Nemcami.
V staroslovienskom jazyku slovo lǫg znamenalo háj, les. Po zániku nosoviek a zmene g na h máme v slovenčine slovo luh, adj. lužný. Pod luhom sa rozumie zaplavovaný les v nížine, niekedy i s priľahlými podmáčanými lúkami. Región Lužica vo vých. Nemecku sa po nemecky volá Lausitz, Lužické hory v Čechách sú Lausitzer Bergland, rieka Lužnice je Lainsitz (1179 Lunsenize). B. Varsik v citovanej publikácii píše, že riečka Čierna voda sa pôvodne volala Lužnica, resp. Ložnica, z čoho pochádzal nemecký názov dnešného Bernolákova: 1313 Luensnicz, 1317 Luensnich, 1347 Losnych, 1434 Lainsnicz atď. Koreň Lains-, Luens- je prevzatý v čase existencie nosoviek, koreň Laus- po ich zániku. Treba si tiež uvedomiť, že v stredovekých listinách sa ž spravidla zapisovalo ak s. Podľa B. Varsika horný tok Lužnice nad Pezinkom sa nazýval Lúčnik: 1208 Luchinc, Lucinc, 1256 Luchnuk. V staroslovienskom jazyku slovo lǫka znamenalo bažinu, močiar, po zániku nosoviek to bola lúka, najprv s významom podmáčaná lúka, neskôr každý väčší trávnatý porast. Z roku 1391 máme zápis: Luchnuk alio nomine Leuseng, preložené do dnešnej slovenčiny: Lúčnik, inými slovami Lužník. Nemecký názov Leusdorf môžeme teda preložiť ako Lužná Ves a datovať ho až po zániku nosoviek. Podľa turistickej mapy cez chotár Smoleníc tečú dva potoky: Smolenický a Luhový. Podľa Luhového potoka mohla byť pomenovaná obec Leusdorf.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára