Pomenovanie jaseňa (Fraxinus) v baltských, germánskych, keltských a slovanských jazykoch je blízko príbuzné a evidentne má rovnaké východiská. Etymologické slovníky zhodne uvádzajú, že motivácia tohto pomenovania je neznáma. Pre jaseň sú charakteristické perovitozložené listy pripomínajúce hrudný skelet človeka i ostatných stavovcov, teda rebrá a kosti. Podobnosť listov jaseňa a rebier (kostí) je motiváciou pre pomenovanie stromu v týchto jazykoch.
Jaseň sa povie po dánsky, nórsky i švédsky ask, po islandsky askur a staronordicky askr. Po anglicky je to ash, holandsky es a nemecky Esche. V starej angličtine to bol æsc, holandčine esce a nemčine asc, asca, asch i esch(e). Ako protogermánske východisko sa uvádza *askaz, prípadne *askiz. Germánske pomenovanie jaseňa možno odvodiť z arm. oskr, korn. ascorn, bret. ascourn, kymr. asgurn, strkymr. ascurn, ascwrn či lit. ãšaka, čo je kosť, pretože listy jaseňa pripomínajú rebrá, čiže kosti, kostru človeka, prípadne iných stavovcov. Podľa škandinávskych legiend prvý muž menom Askr bol stvorený z jaseňa (stnord. askr). Ak pomenovanie jaseňa je odvodené zo slova kosť, potom Askr pochádza z kosti, rebra (list jaseňa), čo je v zhode s biblickým pôvodom prvej ženy. V srbochorvátskom jazyku slovné spojenie kost od kosti znamená vlastné deti.
Predpokladá sa, že keltský názov jaseňa vychádza z protokeltského koreňa *osno- (Matasović 2009). Kymersky je to onnen, onn, kornsky onnen, bretónsky unn, írsky nuin, staroírsky uinnius. Rebro sa povie po írsky asna, gaelsky aisen, starokornsky a kymersky asen. Kosť sa povie chet. haštāi, skt. ásthi-, lat. os, gr. ὀστέον, alb. ashtë. Základ os = kosť, prípadne keltské asna, asen, aisen = rebro je aj v baltských a slovanských jazykoch. Jaseň sa povie lot. osis, lit. úosis, stprus. woasis, slk. jaseň, čes. jasan, poľ. jasion i jasień, sln. jêsen, sch. jȁsēn, bul. jásen, dial. ósen, ósъn, mac. jasen, ukr. jásen i jáseň, rus. jáseň, psl. *asenь, *asenъ.
Väčšina etymologických slovníkov uvádza pri hesle jaseň ako príbuzné aj gr. ὀξύα (oxya) a alb. ah, čo je buk (Fagus). Z vecnej stránky sem tieto slová nepatria, lebo buk má len jednoduché listy. Zaujímavé sú aj albánske slová vosë, voësë, vojsë (varianty vadhë, z gr. ὄα) čo je nárečové pomenovanie oskoruše (Sorbus domestica). Oskoruša má podobne ako jaseň perovitozložené listy. V tejto súvislosti treba spomenúť aj samotné slovanské slovo oskoruša, pri ktorom by sme mohli hľadať súvislosť s arm. oskr, dial. oskor, prípadne s korn. ascorn a bret. ascourn. Oskoruša sa pôvodne volala skoruša, ako o tom svedčia rumunské slová scorușa a scoruș, prebraté od Slovanov. Po grécky sa oskoruša povie ὄα, ὄη, οἵη, ὠϊά, ὠά, pričom slovo ᾤα, ὤα, ὄα má aj význam ovčia koža. Kritsch (1822) má pod heslom ὄα významy: 1. pellis ovilla, 2. sorbus, arbor, 3. sorbus, fructas. Slovania v 6. storočí kalkovali význam ovčia koža (skora) a s strom nazvali skoruša.
Jaseň sa nazýva aj axis mundi (os sveta), pretože spája všetky tri sféry bytia: nebesá, zem a podsvetie. Je aj symbolom znovuzrodenia a regenerácie. Tvar listov jaseňa nám ponúka nasledovné vysvetlenie slovného spojenia "axis mundi": Počas zimy je strom bez života a prebúdza až na jar, v čase rašenie listov. Rozvinuté perovitozložené listy pripomínajú perie, strom sa "operí" a tým získava ako vták spojenie s nebesami. Na jeseň, v čase prvých mrazov listy z jaseňa hromadne opadávajú a pripomínajú kostry spájané s podsvetím. Popadané listy sa pôsobením zimných mrazov premenia na "popol" (angl. ash). Tento proces sa každoročne opakuje a pripomína známy cyklus vtáka fénixa.
Kritsch V. A.: Lexicon manuale graeco-latinum. Vienna, 1822.
Matasović R.: Etymological dictionary of Proto-Celtic. Leiden/Boston, 2009.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára