Pôvod hydronyma Cirocha

Cirocha je rieka na severovýchodnom Slovensku, ktorej tok meria 56,6 km. Je to ľavostranný prítok Laborca. Šmilauer (1932) ani Varsik (1990) jej meno vo svojich prácach neuvádzajú. Ondruš (2000) odvodzuje meno Cirochy od kultúrnej rastliny cirok (Sorghum), ktorá sa využíva na kŕmne i technické účely. Pestuje sa prevažne v teplejších oblastiach Zeme. Autor ďalej píše, že Kiss (1978) sa mýli, keď Cirochu spája s ruským slovesom cýrkať, tiecť tenkým prúdom.

Meno rieky má zvukomalebný pôvod, čo je častý motív pri slovenských riekach. Daľ (1980) v knihe pôvodne vydanej v roku 1882 má slovesá циркать (církať) і цирюкать (cirjúkať), v súčasnej ruštine je to чиркать (čírkať) a чирикать (čiríkať), s významom cvrkať, cvrlikať, čvirikať. Ako synonymá  Daľ (1980) uvádza slovesá сверчать, свирестѣть, цвиркать, верезжать а верещать, s významom cvrlikať, čvirikať, vrieskať a škriekať. Slovesám циркать a цирюкать zodpovedajú v slovenčine a jej nárečiach slovesá čerkať, čergať, čirkac, čirčic a džerkac, s významom vydávať tupý zvuk, hrkať, štrkať. Zvukomalebný význam majú v ďalších slovanských jazykoch slovesá: ukr. čírkati i církati, bul. čiríkam, ciríkam, sln. číriti, poľ. czyrykáć i czyrkać a dluž. cyrkaś (Vasmer, 1975). Miklosich (1862-65) má pri slove цръкътѣниѥ význam strīdor = ostrý zvuk, bzučanie, piskot. Мыший црькт je myší piskot. Popri slovesách циркать a цирюкать má Daľ (1980) aj slová циркунъ (cirkúnъ) a цирюканъ (cirjukánъ), čo je svrček (Gryllus), dial. cvrček, cvrčok, cvršok i čvirčok. Zvukomalebné je aj nemecké zirpen, schirpen, tchirpen, schirken i zirken = cvrkať, cvrlikať. Zirpe je cikáda, dial. Schirke je svrček.

Veľký rusko-slovenský slovník má pri hesle цыркать (cýrkať) významy 1. (o vtákoch) pišťať, škriekať; 2. (o hmyze) cvrlikať. Aj Daľ (1980) stotožňuje sloveso цыркать so slovesami циркать a цвиркать. Цыркунъ (cyrkunъ) je svrček, цыркать коровъ znamená dojiť. Význam tiecť tenkým prúdom má pri slovese  цыркать len Vasmer (1975). Toto sloveso sa v Rusku používa len lokálne. V českom jazyku sloveso crkati znamená 1. tiecť slabým prúdom, kvapkať; 2. vydávať zvuk, cvrkať (hmyz, vtáky). Slovník slovenských nárečí má slovesá cŕkať = tiecť tenkým prerušovaným prúdom, crčať; crčať = prudko tiecť tenkým, hlasným prúdom, striekať; crkať = pľuť pomedzi zuby. Cirocha nie je malý potôčik tečúci tenkým prúdom, ale stredne veľká riečka. Motiváciou pre pomenovanie takýchto vodných tokov býva skôr zvuk, ktorý vydávajú, napr. Revúca, Hučava, Vyčoma, Gortva a iné. Obidva významy ruského цыркать a českého crkati, teda tiecť tenkým prúdom i cvrlikať sú primárne zvukomalebné. Meno Cirochy je slovanské, starobylé a má najbližšie k starým ruským slovám cirjúkať a cirjukánъ.

Даль В.: Толковый словарь живого великорусского языка IV. Москва, 1980.
Фасмер М.: Этимологический словарь русского языка IV. Москва, 1973.
Kiss L.: Földrajzi nevek etimológiai szótára. Budapest, 1978.
Miklosich F.: Lexicon palaeoslovenico-graeco-latinum. Viedeň, 1862-65.
Ondruš Š.: Odtajnené trezory slov. Martin, 2000.
Šmilauer .: Vodopis starého Slovenska. Praha a Bratislava, 1932.
Varsik B.: Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10.-12. storočí. Bratislava, 1990.
Slovník slovenských nárečí I. Bratislava, 1994.
Veľký rusko-slovenský slovník V. Bratislava, 1970.