Bolo na hrade Beckov bludisko ?

Hrad Beckov sa v najstarších listinách spomína pod menom Blundus cca 1200, Blundix 1208, Bolonduch 1264, Bolondug 1332, Bolunduz 1385. Chaloupecký (1923) spomína ešte jeden stredoveký hrad Blonduch 1219, Bloudich 1222, Bulunduch 1240, Bolonduch 1267 z povodia Gortvy, ktorú chybne umiestňuje do Hontu. Táto jeho informácia sa však nepotvrdila (Lukačka, 2006). Išlo najskôr o riv. Blodna (1429), dnes Rieka, čo je ľavý prítok Litavy v Honte. Kontinuita názvu v slovenčine sa v novoveku prerušila. Historici a jazykovedci ho uvádzajú najčastejšie ako Bludič (Lutterer, Majtán, Šrámek, 1982), Bludinec (Chaloupecký, 1923) Blǫdica (Krajčovič, 2005),  alebo Bludište (Lukačka, 2006). Bludisko, bludište je miesto, kde možno ľahko zablúdiť, labyrint. Bludisko súvisí so slovom blúdiť – chodiť po nesprávnej ceste, mýliť sa. Etymológia najstarších zápisov pomenovania hradu vychádzajúca zo slov blúdiť, bludisko je problematická. V priebehu 10-11. storočia na hradnej skale určite nebol labyrint hradieb alebo múrov, v ktorom by sa dalo zablúdiť. Nemožno prijať ani argument, že hrad bol v bludnom, hustom lese (Lutterer, Majtán, Šrámek, 1982). Hradná skala musela byť viditeľná z veľkej diaľky aj v stredoveku. Podľa R. Krajčoviča (2005) pôvodný názov bol Blǫdica a bol utvorený od praslovanského apelatíva blǫdica vo význame miesto blúdiaceho, hojne rozvetveného toku Váhu pri skalnatom brale. Nepravdepodobný je pôvod maďarizovaného názvu Bolondócz z maďarského slova bolond  (bláznivý, blázon, hlupák, hlúposť), ktoré má slovanský pôvod.
 
Starosloviensky jazyk poznal slovesá blǫditi, 1. os. blǫždǫ – blúdiť (čes. blouditi) a blęsti 1. os. blędǫ – nerozumne rozprávať, tárať, hovoriť bludy. Slovesá blǫditi a blȩsti mali aj ďalší význam: smilniť, lat. fornicare. Blǫdьnikь bol smilník, blǫdьnica bola smilná žena, neviestka a blǫdilište bolo miesto nerestí, nevestinec. Starší názov hradu mohol vychádzať aj z iného stsl. slovesa: bljusti, 1. os. bljudǫ, s významom dávať pozor, strážiť, rus. smotréť, lat. videre, observare. S týmto slovesom súvisí aj stsl. slovo bljustiteľ s významom strážca, nem. Wächter, lat. speculator. Spomenúť treba aj slovo sъbljudenije – sledovanie, stráž. Sloveso bljusti v uvedenom význame sa v slovenčine nezachovalo. Za príbuzné možno považovať slovesá bľuskať, bľusknúť, bľusnúť – živo pozerať, mrkať, mihať očami, vo valašskom nárečí je to blusa, bluska „pokukovat“.

Kontinuitu staroslovienskeho slovesa bljusti máme v ruskom slovese bljustí, 1. os. bljudú – zachovávať, chrániť niečo. S našou problematikou súvisia aj ďalšie ruské slová: bljustíteľ – strážca, ochranca, nabljustí – spozorovať, zbadať, nabljudáť – zachovávať, strážiť niečo, dívať sa pozorne na niečo. Bulharčina má slová nabljudátel – pozorovateľ, nabljudénie – pozorovanie, sledovanie, nabljudatelnica – pozorovateľňa a macedónčina slová nabljuduva – pozorovať, všímať si a nabljuduvač – pozorovateľ. Pôvodné pomenovanie hradu Beckov mohlo mať teda motiváciu strážne, pozorovacie miesto a nie bludisko. Táto motivácia má svoju logiku, z jazykovej stránky sú však problémom nosovky v stredovekých zápisoch.
                                                      
V najzápadnejšej rakúskej spolkovej krajine Voralberg sa nachádza mesto Bludenz, česky Bludenec, 842/43 Pludono, Pluteno, 1249 Pludins. V meste sú zrúcaniny hradu Sonnenberg a kaštiel Gayenhofen (Gay = háj ?). Názov nie je podľa Tschaiknera (2003) germánsky ale predrímsky a vychádza z indoeurópskeho koreňa *pleud- "fliessen" = tiecť, prúdiť, plynúť. Koreň *pleu- je aj v slk. pluť a čes. plout. V blízkosti mesta Bludenz sa spája niekoľko potokov. V starej nemčine sa namiesto b často písalo p a podobne t namiesto d. Zápisy Pludono, Pluteno a Pludins mohli znamenať aj *Bludono, *Bludeno, *Bludens a z toho súčasné Bludenz. Nie je jasné, či názov nášho hradu a rakúskeho mesta môže mať rovnakú etymológiu. V okrese Bludenz je aj obec Bludesch, 842 villa pludassis, ktorej meno sa odvodzuje z keltského pa-lut. Lut podobne ako latinské lutum znamená blato. Mená českých obcí Bludovice (poľ. Błędowice) a Bludov (pôv. hrad Bludov, nem. Blaude) odvodzujú Lutterer, Majtán a Šrámek (1982) z osobného mena Blud. V povodí Ipľa je potok Rieka, ktorý sa v stredoveku menoval aj riv. Blodna (1429). Údolie, ktorým potok tiekol sa v tej istej listine spomína ako vallis Blodna. Majtán a Žigo (1999) odvodzujú názov Bludná z názvu doliny (< blúdiť).

Chaloupecký, V.: Staré Slovensko. Bratislava, 1923.
Krajčovič,R.: Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch obcí a miest. Bratislava, 2005.
Lukačka, J.: Beckov v období včasného a vrcholného stredoveku. In: Beckov I. Dejiny obce do roku 1918. Nové Mesto nad Váhom, 2006.
Lutterer, I., Majtán, M., Šrámek, R.: Zeměpisná jména Československa. Praha, 1982.
Majtán, M., Žigo P.: Hydronymia povodia Ipľa. Bratislava, 1999.
Slovník jazyka staroslověnského I. Praha, 1966.
Tschaikner, M.: Bludenzer Geschichtsblätter. Bludenz, 2003.