Vrch Marhát (748 m) sa nachádza v pohorí Považský Inovec a dominuje podskupine Krahulčie vrchy. V jeho širšom okolí sú významné predveľkomoravské a veľkomoravské pamiatky, napr. Valy nad Bojnou, a veľkomoravské kostolíky Jurko a Ducové, čo svedčí o veľkom význame tohto vrchu v našich národných dejinách. Etymológii tohto oronyma sa doposiaľ venovala len malá pozornosť. Jeho meno sa niekedy spája s etnonymami Marharii a Merehani, ktorými označuje tzv. Bavorský geograf v 9. storočí Moravanov. Ide zrejme o obyvateľov moravskej a nitrianskej časti Veľkej Moravy. Moravania majú svoje meno odvodené od rieky Moravy, v povodí ktorej mali svoje sídla. Starovekí autori nazývali našu Moravu Marus a jej srbskú menovkyňu Margus. Nemci volajú Moravu March, najstaršie zápisy sú 892 Maraha, 994 Marach a 1014 Maraho. Marharii je teda staronemecký názov pre Moravanov. Začiatkom 9. storočia v okolí Marhátu už žili Slovania a názov vrchu podľa germanizovaného etnonyma je nepravdepodobný. Okrem toho, v okolí Marhátu žili starí Slováci a Moravania boli pre nich cudzinci. Vidieť to z názvu obce Moravany (1348 Marwan), ležiacej na Považí, západne od Marhátu. Meno jej dali Slováci, pre ktorých boli Moravania cudzincami. Na východnej, nitrianskej strane majú etnický pôvov názvy obcí Nemčice (1156 Nemcyc) a Nemečky (1359 Nemechke) založené Nemcami.
Inou možnosťou výkladu je predslovanský pôvod oronyma Marhát. Do úvahy prichádzajú predovšetkým keltské a germánske jazyky. Z protokeltského koreňa *marko- „kôň“ je odvodené strednokymerské march, starobretónske marh a strednokornské margh s rovnakým významom (Matasović, 2009). Germánske jazyky majú korene *marha- „kôň“, z čoho je staroanglické mearh a *marhī- „kobyla“ z čoho je strednohornonemecké merhe, starohornonemecké mer(i)ha a marah, anglosaské meriha, meria a merge (Kluge, 2002). Z týchto koreňov vychádza aj súčasné nemecké slovo Mähre, pôvodne kobyla, dnes mitrha, česky herka.
Silueta mnohých vrchov pripomína chrbát zvierat, čo je na Slovensku častá motivácia oroným. Nad hradom Devín je to Devínska Kobyla, nem. Thebener Kogel a ďalšie štyri Kobyly sú v Bielych Karpatoch, Považskom podolí, Laboreckej vrchovine a Volovských vrchoch. Poznáme aj Kobylí vrch a Kobylí vŕšok, Kobylie, dve Kobylie hory a Kobyliu hlavu. Dva vrchy majú meno Kôň a po koňovi sú pomenované aj vrchy Konské, Konský vrch, Konská hlava 2x, Koniarka a Koniar. Vrchy sú pomenované aj po iných zvieratách. Vrch Zobor je podľa niektorých autorov pomenovaný podľa zubra. Po diviakovi má meno Vepor a Klenovský Vepor a štyri vrchy majú meno Baranec po baranovi. Ďalej poznáme Bujačí vrch 2x, Bujakov vrch, Bujačiu, Bujakovú a Bujanov. Veľa vrchov je pomenovaných aj po kozách, napr. Kozí chrbát 8x, Kozí hrb 3x, Kozí vrch 2x, Kozí kameň, Kozia hora 2x, Kozia skala, Kozie chrbty a Kozinec 10x.
Iné možnosti výkladu názvu Marhát poskytuje maďarské slovo marha = dobytok, statok, hovädo. Motivácia by bola podobná ako v predchádzajúcom prípade, teda podobnosť hrebeňa vrchu s chrbtom hovädzieho dobytka. Mohlo ísť aj o miesto, kde sa pásol, choval hovädzí dobytok. Marhatenyésztés je chov hovädzieho dobytka, dobytkárstvo. V maďarčine slovo hát znamená 1. chrbát, 2. hrebeň (vrchu). Meno maďarského pohoria Cserhát (Cerový chrbát) je zložené zo slov cser = cer, bot. dub cerový (Quercus cerris) a hát = hrebeň, chrbát. Okrem toho v severnej časti maďarského pohoria Mátra je vrch Marhad (606 m). V našom prípade ale názov Marhát nie je zložené slovo Mar(h)-hát. Určitým problémom je i maďarské oronymum v oblasti so slovenským obyvateľstvom. Maďarská menšina však žije aj v obciach severne od Nitry. Pod Marhátom leží obec Nitrianska Blatnica (1185 Sarfew), ktorá sa až do roku 1948 volala Šarfia (z maď. sár = blato). Do úvahy treba zobrať aj to, že slovo marha vo význame hovädzí dobytok prešlo aj do slovenských nárečí.
Podľa maďarského etymologického slovníka z roku 1970 má slovo marha „dobytok“ bavorsko-rakúsky pôvod a súvisí so staronemeckými slovami markat, marchat, marchot, z ktorých je dnešné Markt = trh, jarmok, trhovisko. Predchodcami slova Markt boli strednohornonemecké mark(e)t, starohornonemecké marcāt a anglosaské markat (Kluge, 2002). Podobne ako staroanglický market má pôvod v stredovekej latinčine, kde marcātus je variantom latinského mercātus „kúpa, trh“ a to je z latinského slovesa mercārī „obchodovať“ a podstatného mena merx „tovar“. Pod Marhátom bolo začiatkom 9. storočia významné výšinné hradisko starých Slovákov - Valy. V blízkosti Valov boli v 2.-5. storočí opevnenia Germánov označované ako Bojná II. a Bojná III. Cez hrebeň Marhátu a Valy viedla v tom čase dôležitá cesta spájajúca dnešné obce Bojná v Ponitrí a Moravany na Považí. Pri hradisku bola mýtna stanica a miesto kde sa obchodovalo okrem iného aj s dobytkom (maď. marhavásár je trh s dobytkom).Toto miesto sa dodnes volá Trhovisko. Práve trhovisko dalo meno vrchu Marhát. Meno je odvodené najpravdepodobnejšie zo starohornonemeckého marcāt, menej pravdepodobné je priame prevzatie z latinského marcātus. Ľudia zo širokého okolia chodili pod Marhát na pravidelné jarmoky a názov trhového miesta – Trhovisko (sthn. marcāt) sa preniesol aj na blízky vrch. Ísť na jarmok, trh, trhovisko (marcāt) znamenalo súčasne ísť smerom na vrch (Marhát). Názov Marhát musel vzniknúť v čase, keď bolo hradisko, dnes nazývané Valy obývané a konali sa tu jarmoky. Po jeho dobytí na prelome 9.-10. stroročia už nebolo znova osídlené. Meno vrchu Marhát nemá z jazykovej stránky slovanské korene no dali mu ho Slováci. Názov nemôže pochádzať z doby keď tu žili Germáni, lebo slovo marcāt, market, Markt prešlo do germánskych jazykov až zo stredovekej latinčiny. Do slovenčiny prechádza slovo market až v posledných rokoch v podobe super- a hypermarket.
A magyar nyelv történeti-etimológiai szótára II. Budapest, 1970.
Bojná. Hospodárske a politické centrum Nitrianského kniežatstva. Ed. Pieta K., Ruttkay A. a Ruttkay M. Nitra, 2006.
Kluge F.: Etymologisches Wörterbuch der deutschen Sprache. Berlin – New York, 2002.
Matasović R.: Etymological dictionary of proto-celtic. Leiden – Boston, 2009.
Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky. Bratislava, 1987.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára