Korňa je kysucká obec ležiaca západne od Turzovky. Názory na pôvod jej mena zhrnul vo svojom článku Velička (2009). Najmenej pravdepodobnú až uletenú verziu predostrel A. Petrovský-Šichman. Podľa neho kysucké miestne názvy Ulčáky (Ulčák) a Kornica pri Klokočove majú svoj pôvod už v dobe rímskej, keď na Balkáne existovala rieka Ulca (dnes Vuka) a rímska pevnosť Cornacum (dnes Vukovar), ktorých mená mali byť prenesené na Kysuce najneskoršie v čase Veľkej Moravy. Neslovanský pôvod Korne predpokladal aj K. Točík. Vychádzal z latinského slova cornua „rožný statok“. Územie Korne malo slúžiť ako pastvina pre rožný statok a Košariská pre ovce. Podľa D. Choluja sa v Korni spracúvala kôra. D. Velička uprednostňuje názor, že pomenovanie Korňa a Kornica mohli mať význam pletených ohrád z prútia, kde sa mohol pásť nejaký druh dobytka. V trenčianskych nárečiach slová korna a kornica znamenajú niečo prepletené, napr. vlasy (vrkoč), prútie, slama, cesto (pletenka) a pod. Hydronymá Kornianka (9,4 km), 1580 fl. Na Weliku Kornu, 1690 rivus Kornya a Kornica (3,1 km), 1793 Kornitza odvodzujú Krško a Velička (2011) od mena obce Korňa a ďalej ich etymológiu neskúmali. V okr. Humenné je obec Karná, 1543 Karna. Podľa Uličného (2001) názov zaiste korení v slove kar, ale motivácia použitia tohto slova pre názov sídliska zostáva nejasná. Cez Karnú preteká Karnianský potok.
Etymológie názvu obce Korňa vychádzajú z predpokladu, že pôvodný bol názov obce a druhotné sú názvy potokov. Najstaršie listinné pramene z roku 1580 ( ohraničenie majetku Suňogovcov) spomínajú len vodné toky: ... príduc k rieke Krno a idúc k rieke na Weliku Kornu, ... Spomínaní autori nevyužili údaj z roku 1580: k rieke Krno a nevyužité zostali aj príbuzné toponymá z ostatného územia Slovenska, resp. Uhorska. V okr. Poltár máme obec Krná, maď. Korna, 1573 Korme Lehota, 1786 Krena, 1808 Krňa a potok Krná, 1864 Kornai p., v okr. Detva je osada Krné (Krnô), z okr. Rožňava sú stredoveké zápisy: 1364 Korna Lypa, 1430 Kornalipa. V Štiavnických vrchoch je vrch Krnčište a v Považskom Inovci Grnica. Nad obcou Úbrež je les Karná (Karna) a nad Remetskými Hámrami je chotárny názov Kárnice. Stanislav (2004) uvádza z Maďarska 2x názov Környe (v 15. storočí Kernye), Kornyi tó (tó = jazero), Kornyihal(om) (halom = hôrka, chlm) a jazero Korniche, 1264 stagnum Kernyche.
S koreňom Krn- sa stretávame aj pri osobných menách: Krno, Krnek, Krnčo, Krnáč. Z osobných mien sú odvodené aj niektoré miestne názvy, napr. Krnišov, 1266 Kurumsou, 1317 Kormosso, v Maďarsku je to z roku 1409 Kornisháza, v moravskosliezskom regióne je to Krnov, 1249 Kyrnow, poľ. Karniów, lat. Carnovia, medzi Detvou a Hriňovou je osada Krnáčovci. Meno obce Krnča, 1183 Kernulch, 1246 Kernuch odvodzuje Uhlár (1984) z OM Krnek, Krnčo a vidí tu paralelu s názvami Bytča, Ľupča a pod. Najstarší záznam Kernulch, t.j. Krnovec je však skôr odvodený z adj. krný.
Východiskom slov s koreňom krn- je sloveso krъnǫti, lat. emere „skosiť“ a adj. krъnъ „s odrezaným nosom, ušami apod.“ (Miklosich, 1862). Tomu zodpovedá sch. kŕnjiti „skracovať, odlamovať“ a sln. kŕniti „mrzačiť“, kŕnjiti „skracovať“. Slovinské adj. kŕn znamená zakrpatený a sch. kȓnj, kŕnjav, kŕnjast znamená odlomený, neúplný. Ruské kórnyj, ukrajinské kórnij znamená krátky, nízky, kornáť znamená skracovať, orezávať. Ruština pozná aj zložené slová kornoúchij, kornorúkij, kornokrýlyj, kornochvóstyj a pod. V češtine krněti je krpatieť a krniti skracovať, odrezávať. V slovenčine krnieť znamená krpatieť a zakrnieť zakrpatieť. Krnáč je krivý, hrčovitý kus dreva i zakrpatený, krivý strom. Krne, krny, krnačky i krnaky sú jednoduché, obyčajne doma urobené sane a krňa je okutie krivíc na drevených saniach. Bernolák a Jungmann majú pri slove krňa význam Wasserrinne „rína, žľab“. V slovinčine kŕn znamená aj vrchol hory, ostrý hrebeň a krnica je údolie, kotlina i hrča na dreve.
Názvy Környe v Maďarsku odvodzuje Stanislav (2004) zo slova krňa, čes. krně „prasa“. Moor uvažuje aj o slove krina „studňa“. Koreň Krn- menia Maďari na Korn-, Körn-, Kern-, Rusi na Korn- a Poliaci na Karn-. Pri obci Karná ide o východoslovenskú formu názvu Krná. Aj pri názve Korňa ide o posun Krn- > Korn-, podobne ako pri susednej obci Kelčov < Klčov. Na zmenu Krn- > Korn- nemusela mať vplyv maďarčina ale skôr nárečie Valachov prichádzajúcich z východu. Zo slovenského okruhu toponýn s koreňom Krn-, Korn- je najjasnejšia motivácia pri názve Korna Lypa. Orientačným bodom bola stará lipa s polámanými konármi v dôsledku búrky. Pri názvoch Krná, Krné, Karná a Korňa ide najskôr o motiváciu „krátka, malá, drobná“, čo sa prirodzene vzťahuje na obdobie krátko po vzniku obce. Menej pravdepodobná je motivácia „krivá“. Pri názvoch Krná a Korňa je otázkou, či meno patrilo primárne obci alebo potoku. Názov vrchu Krnište bude súvisieť s väčším výskytom pokrútených, hrčavých alebo polámanách stromov.
Krško J., Velička D.: Hydronymia povodia Kysuce. Banská Bystrica, 2011.
Miklosich F.: Lexicon palaeoslovenico-graeco-latinum. Viedeň, 1862-65.
Stanislav J.: Slovenský juh v stredoveku II. Bratislava, 2004.
Uhlár V.: Pôvod miestneho názvu Krnča. Kultúra slova, 1984, 18 (2): 48-52.
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce, 2001.
Velička D.: Poznámky k starším dejinám Korne. Kysuce, 2009, roč. 9, č. 3.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára