štvrtok 28. februára 2013

O miestnych názvoch Chanava a Momot

Sičáková (1996) uvádza, že potok Chanava (2,5 km) pramení a ústi jv od obce Chanava. Na súčasných mapách tok nie je pomenovaný. Podľa Šmilauera (1932) potok Chanava ústi napravo od obce Abovce. V tej istej publikácii píše Sičáková, že potok Lúčka pramení pri obci Chanava (pod vrchom Lúčka (272 m) a ústi pri obci Abovce. Je tu teda možnosť, že najstarší údaj fl. Honua (1298) sa dá stotožniť s potokom Lúčka, s najstarším údajom až z roku 1630 Luka patak. Potok Honua (Chanava) sa v neskorších listinách už nespomína. Viac údajov máme o rovnomennej obci Chanava, maď. Hanva, 1266 Honua, 1295 Hanua, 1920 Hanava, 1927 Chanava. V katastri Chanavy bola aj osada Heegh (maď. hegy = kopec): 1404 Hanwa a. modo Heegh, 1417/1476 Hegy a. n. Kyshanwa. Pre Šmilauera (1932) je názov potoka Honua nejasný. Sičáková (1996) cituje len názor Stanislava, podľa ktorého meno obce Chanava súvisí s tur. slovom chán. Podľa Krajčoviča (2009) je Chanava miestom ľudí nemiestneho správania (slk. dial. chám je nevychovaný človek, grobián).

Viacerí autori vychádzali pri skúmaní pôvodu miestneho názvu Chanava z koreňa Chan-, ktorý je  však známy až od roku 1927. Pôvodný názov obce i potoka bol Honua, zrejme zo slovenského *Honava, z čoho je maďarské Hanva. Maďarské Hanva bolo administratívne zmenené na Hanava (1920) a neskôr na Chanava (1927), čo skomplikovalo možnosť objasnenia tohto názvu. Stanislav považuje názov Chanava za turkický a Závodný (2008) za neslovanský, resp. predslovanský. Pri potoku dlhom 2,5 km je nereálny predslovanský pôvod (keltský, germánsky) a z neslovanských jazykov prichádza do úvahy len maďarčina. Kiss (1980) o názve Hanva však píše, že jeho pôvod je neznámy. Pre objasnenie najstarších záznamov Honua je najdôležitejšia interpretácia počiatočného písmena H. V časti toponým došlo k prirodzenej zmene H > CH, napr.: Chrabrany, 1291 Hrabor; Choča, 1209 Hecze; Chrašťany, 1209 Herestien; Chrenovec, 1243 Hyrenouch; Chynorany, 1387 Herenen; Chyžné, 1427 Hyznow a iné. V prípade Chanavy Maďari zachovali pôvodné H a k zmene H > CH došlo administratívne až v roku 1927. Druhú skupinu tvoria toponymá so znenou G > H, napr.: Holiša, 1246 Galsa; Hrkovce, 1156 Gyrki; Hodejov, 1280 Gede; Hucín, 1327 Gyuche; Hranovnica, 1294 Granich a iné. Chanava do tejto skupiny nepatrí. Tretiu skupinu tvoria miestne názvy, pri ktorých už prebehla prirodzená zmena  G > H a od najstarších zápisov až doteraz je len H. Sem patrí napr.: Hlboké, 1262 Holbouka; Hrádok, 1246 Harranuk; Hrabové, 1268 Hrabua; Hrušov, 1285 Huruso; Hubovo, 1235/70 Habou; Hvozdnica, 1250 Hoznucha a iné. Najstaršie záznamy Chanavy – Honua sú z druhej polovice 13. storočia, kedy už mohla nastať zmena G > H.

Keď vychádzame z najstaršieho názvu Honua, *Honava, najpravdepodobnejším východiskom je stsl. sloveso gъnati „hnať, honiť“. Toto sloveso je všeslovanské a s koreňom hon- súvisí veľa slov. Hon je lovenie zveri, poľovačka, honec je ten, kto pri poľovačke nadháňa zver. Hon je i staršia plošná miera a chotárny názov Hony je na Slovensku dosť častý. V súvislosti s vodou sa v minulosti používalo slovo náhon, čo je stavidlo so žľabom na umelý prívod vody poháňajúce vodné zariadenia (mlyn, valchu a pod.). Veľa slov súvisí aj s chovom dobytka, napr. honelník, náhončí, pohonič, honelnica „časť košiara, do ktorej sa zatvárajú ovce alebo útulok, kde spávajú honelníci“. Honem znamená rýchlo a honiť je usmerňovať pohyb zvierat, hnať istým smerom i viesť záprah, poháňať. Chotárny názov Priehonisko označuje miesto, cez ktoré sa preháňa dobytok a veľmi rozšírený je chotárny názov Výhon, čo je úzky priestor, kade sa ženie dobytok na pašu, prípadne sa tu aj pasie. V prípade, že v názve *Honava (1266 Honua) došlo k zmene  G > H už v prvej polovici 13. storočia je stsl. gъnati možným východiskom týchto miestnych názvov. Staroslovienskemu gъnati je príbuzné aj sloveso gъnǫti „movere – pohybovať sa“.

Chanave ( 1266 Honua) má možno blízko gemerská obec Honce, maď. Gencs, 1318 Gunch, 1427 Gench, 1773 Gencž, 1920 Genč a maďarská obec Göncz (južne od Košíc) známej takmer po celý stredovek pod menom Gunch (cca 10 zápisov). Stanislav (2004) pri obci Göncz vychádza zo slov *Gonьcь alebo *Gonьci. Varsik (1964) názor Stanislava poznal, no názov Göncz považuje za nejasný. Na západ od obce Honce sa do Štítnika vlieva Hončiansky potok (6 km), 1626 Geonczy patak, 1635 Genchy patak. Na východ od obce sa vlieva do Slanej Honský potok (6 km), 1291 Sebuspotok, Sebespatak, 1352 Gunch fl., 1416 Gunchpataka, 1456 Sebespathak, 1626 Geonczy patak (Sičáková, 1996). Po maďarsky sebes je bystrý, prudký, rýchly. To by zodpovedalo slovenskému hnať sa, honiť sa. Honský potok tečie cez Rožňavské Bystré, 1317 Sebuspotak, 1602  Biztro alias Sebespatak a do Slanej sa vlieva pri Brzotíne (stsl. brъzъ = rýchly, prudký, bystrý).

Veľmi krátkym prítokom rieky Slaná je aj potok Momot (2,4 km). Les, ktorým preteká potok sa tiež volá Momot. Sičáková považuje tieto mázvy za etymologicky nejasné. Podľa Slovníka slovenských nárečí momot je človek, ktorý sa ťažkopádne vyjadruje a momotať znamená tárať. Sloveso mumlať znamená: 1. vydávať hlboké, tlmené zvuky, 2. prejavovať sa tupým zvukom, dudlať, dunieť, hrmieť, 3. nezrozumiteľne hovoriť, brblať, mrmlať. Čmeliakovi (Bombus) sa miestami hovorí mumák. Názov Momot možno označiť za zvukomalebný, súvisiaci s dudlavým, mrmlavým, brblavým zvukom, ktorý potok vydáva. V povodí Slanej majú zvukomalebný pôvod aj potoky Čurgov, Hrkotavý potok, Húkľavý potok a Zdychavka.

Kiss L.: Földrajzi nevek etimológiai szótára. Budapest, 1980.
Krajčovič R.: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (15). Kultúra slova, 2009, 43(3): 154-162.
Sičáková Ľ.: Hydronymia slovenskej časti povodia Slanej. Prešov, 1996.                   
Stanislav J.: Slovenský juh v stredoveku II. Bratislava, 2004.
Šmilauer V.: Vodopis starého Slovenska. Praha a Bratislava, 1932
Varsik B.: Osídlenie Košickej kotliny I. Bratislava, 1964.
Závodný A.: Distribúcia sufixu -ava v slovenskej hydronýmii. Logos onomastiki, 2008 1(2): 48-52.
Slovník slovenských nárečí II. Bratislava, 2006.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Bratislava, 1977.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára